Môže žena nájsť nový vzťah pri dieťati s Aspergerom?
Ahojte ženy, potrebujem pohľad zvonka.
Zo vzťahu s dlhoročným partnerom mám 4-ročné dieťaťko, syn má ľahšiu formu Aspergerovho syndrómu (nie je agresívny, skôr úzkostný typ, inak veľmi milý, dobrý chlapček, škôlku zatiaľ zvláda na celý deň, no býva po nej dosť preťažený). Partner je tiež určite na spektre, ale nepriznáva to, vzťah s ním je preto veľmi komplikovaný, rokmi to ide úplne dolu vodou (žiadne emočné zdieľanie, žiadne spoločné aktivity, je skôr pasívny typ, nič ho nebaví, nič sa mu nechce, max do roboty a venovať sa synovi - toto je samozrejme super, nie je schopný poskytnúť podporu, vyhýba sa riešeniu problémov - aj so synom, aj v našom vzťahu, v spoločnosti sa zaňho neraz hanbím, lebo sa "nevie správať"...). Stojím pred dôležitým životným rohodnutím - s partnerom som ostala len skrz otehotnenie s tým, že keď dieťa povyrastie, pôjdeme si každý svojou cestou. Rozchod už bol posledný rok na spadnutie. Syn bude mať ale očividne špecifické potreby a ja teraz váham: ostávať vo vzťahu s mužom, ktorého neľúbim, ubíja ma život s ním, nie je mi oporou, podporou ba dokonca ani "kamarátom" na rozhovor či spoločné záľuby? Ale zase nebudem na dieťa sama... Alebo ísť od seba, dohodnúť sa napr. na striedavej starostlivosti (ale neviem si predstaviť byť týždeň bez syna... no to ani partner, on ho miluje a naozaj sa oňho stará - v rámci vecí, ktoré so svojou sociálnou slepotou chápe). Mám 35 r., beriem to tak, že ešte by som si mohla nájsť raz partnera, s ktorým budem spokojná, šťastná, alebo aspoň nie tak strašne ubitá ako už roky v tomto vzťahu. Finančne to nie je problém, ak ostanem sama (byt je môj, auto mám, prácu celkom finančne ok). Ak by nemal syn ľahšiu formu autizmu (s tým, že do budúcna nikto nevie, ako to bude, či bude zvldať školu a pod. - do života by ale mal byť v dospelosti zaraditeľný), šla by som do toho okamžite. Už som z celej situácie doma na AD. Podľa vás je šanca, aby si žena s relatívne malým dieťaťom, no s takýmto "postihnutím" vytvorila ešte nový vzťah, alebo to je len moja prehnaná nádej? A išli by ste do života osve alebo radšej pretrpeli v takejto "rodine"?
Ahoj. Moja známa ma dievčatko aspergera, tiež ľahšia forma. Našla si nového partnera s ktorým má ďalšie dieťa a aj s tým sa stihla rozísť. Každopádne je to veľmi subjektívne, záleží od ženy. Nespoliehala by som sa na skúsenosť iiných. Niekto nemá problém sa zoznámiť s deťmi a niekto ma problém aj bez detí. Držím palce 🙌
Mam manzela s AS a je to velmi podobne, ja uz som sa naucila zit svoj zivot bez neho, lebo neustale som len riesila preco si ma nevsima, ze potrebujem aj zaujem, on si sice vypocul ale isiel si vzdy svoje
Ahoj. Moja známa ma dievčatko aspergera, tiež ľahšia forma. Našla si nového partnera s ktorým má ďalšie dieťa a aj s tým sa stihla rozísť. Každopádne je to veľmi subjektívne, záleží od ženy. Nespoliehala by som sa na skúsenosť iiných. Niekto nemá problém sa zoznámiť s deťmi a niekto ma problém aj bez detí. Držím palce 🙌
@anonym_58c2f0 ďakujem ti. Ja viem, že skúsenosť iných mi nebude predikovať môj ďalší život, no chcela by som hlavne počuť názory viac žien, príp. aj mužov, lebo ja takýchto ľudí s podobným osudom veľa nepoznám. Na jednej strane sa vo vzťahu strašne roky trápim, teraz je to podporené trápením sa o dieťa, na druhej neviem, či moja chuť začať konečne dýchať a mať nádej do budúcna nie je len utópia v mojej hlave 🙂
Mam manzela s AS a je to velmi podobne, ja uz som sa naucila zit svoj zivot bez neho, lebo neustale som len riesila preco si ma nevsima, ze potrebujem aj zaujem, on si sice vypocul ale isiel si vzdy svoje
@anonym_0d866c je to strašné, že? ☹ A máte deti? Zdravé? Ja som vedela, že muž nie je úplne ok, ale že je to AS by mi ani nenapadlo, on je v práci šikovný, no žiaden génius na jednu oblasť a práve tak som si ja vždy AS predstavovala...
@anonym_autor univers nikomu stastny vztah nedlzi. A to ze ty si stastny vztah po tom vsetkom "zasluzis" neznamena tiez bohuzial vobec nic. Tak pozor aby si nespadla do pasce ktoru ti nejaka hus nastavi ze "urcite to pride" "staci iba cakat" "ak nehladas tak urcite najdes" .
Plus tvoje standarty musia klesnut do suterenu oproti tomu ako sa ti randievalo pred 15 rokmi - si na to pripravena?
@martinmmartin jasné, ja viem, že to nie je o zásluhách. Ani neviem, či by som si ho ja práve mala niečím špeci zaslúžiť. Aj to, že by to bolo komplikované. Ale teraz sa cítim ako v pasci, žiť s AS v 1 domácnosti je hrôza. Ja keď vypadnem medzi normálnych ľudí, hoc aj len do práce, to je ako totálne vyjsť z jaskyne na svetlo sveta.
@anonym_0d866c je to strašné, že? ☹ A máte deti? Zdravé? Ja som vedela, že muž nie je úplne ok, ale že je to AS by mi ani nenapadlo, on je v práci šikovný, no žiaden génius na jednu oblasť a práve tak som si ja vždy AS predstavovala...
@anonym_autor no tak ti poviem, ked ma spoznal ten zaujem mal, vzdy sa zaujimal a potom ho to zrazu preslo. Mna vlastne zbalil na to, ze bol extra pozorny, trosku divny ale pozorny. Deti nemame
@anonym_autor Prídeš mi ako veľmi neférový človek, ktorý rád ľudí využíva. Ak sa chceš rozísť, odíď a ži teda sama. Na druhého chlapa sa nespoliehaj. Máloktorý má rád cudzie deti a ešte postihnuté. Život s tvojim synom nie je niečo, po čom chlap túži a ty si si jeho otca vybrala dobrovoľne - vtedy ti jeho diagnóza nevadila? Takto isto môžu končiť tvoje ďalšie vzťahy skrze syna. Muž syna lepšie spozná a radšej odíde.
Druhá vec je, že syn nemusí znášať cudzích mužov v domácnosti. A jeho potreby by si mala akceptovať. Toto už nie je o nejakom tvojom práve na šťastie. Také právo ani neexistuje.
@anonym_autor no tak ti poviem, ked ma spoznal ten zaujem mal, vzdy sa zaujimal a potom ho to zrazu preslo. Mna vlastne zbalil na to, ze bol extra pozorny, trosku divny ale pozorny. Deti nemame
@anonym_0d866c presne ako u nas. Pozorny, pokojny, vyzeral ako vtipny introvert, ktory ma sice nizke sebavedomie, je socialne trosku neohrabany, komunikacia trochu zvlastna…ale inak mily dobrak. No a rokmi…😣
@anonym_0d866c presne ako u nas. Pozorny, pokojny, vyzeral ako vtipny introvert, ktory ma sice nizke sebavedomie, je socialne trosku neohrabany, komunikacia trochu zvlastna…ale inak mily dobrak. No a rokmi…😣
@anonym_autor a ta zmena prisla tiez z nicoho nic? Aj to vysvetlil nejako?
@anonym_autor Prídeš mi ako veľmi neférový človek, ktorý rád ľudí využíva. Ak sa chceš rozísť, odíď a ži teda sama. Na druhého chlapa sa nespoliehaj. Máloktorý má rád cudzie deti a ešte postihnuté. Život s tvojim synom nie je niečo, po čom chlap túži a ty si si jeho otca vybrala dobrovoľne - vtedy ti jeho diagnóza nevadila? Takto isto môžu končiť tvoje ďalšie vzťahy skrze syna. Muž syna lepšie spozná a radšej odíde.
Druhá vec je, že syn nemusí znášať cudzích mužov v domácnosti. A jeho potreby by si mala akceptovať. Toto už nie je o nejakom tvojom práve na šťastie. Také právo ani neexistuje.
@anonym_755692 preco neferovy? Ved som si v zivotr vsetko zabezpecila a vybudovala sama, edte sa aj starala o rodinu partnera, robila im rozvoz, zariadivala na uradoch, dokonca chodila varit a zehlit jeho otcovi, ked ovdovel a ani “dakujem” som za to beraz nemala. Partner zije v mojom, vozi sa v mojom, lebo “jemu nic netreba”, on sa “idmieta stresovat za hypoteky”. O vyuzivani by sa teda dalo hovorit opacne. A ano, ja som bola blba, ze som to nechala tak, to uznavam.
A myslim, ze mam narok na stastie rovnako ako iny clovek. Materstvom nas predsa nikto neobera o nas samych. Preco by som dalsich ja neviem 40rokov mala len prezivat? Za to, ze som matka? To ako fakt?
@anonym_autor a ta zmena prisla tiez z nicoho nic? Aj to vysvetlil nejako?
@anonym_0d866c pri problemoch. Kym som vsetko riesila sama a zabezpecovala sama, teda on nebol v “strese” a vyvedeny z komfortnej zony, bol ok. Ako prisli problemy, ktore som potrebovala riesit s nim ako s 2.rodicom, uz zacala slovna agresia, vyhrazky a pod. Nikdy by som to orave nanho nepovedala. Ale problmy sa ukazovali postupne casom - uz pri porode, kde mne aj malemu slo o zivot: on nejde za nikym nic zariadovat, lebo on nevie ako na to… On sa musi dobre vyspat aby mohol do prace, tak s malym spat nebude (ja s hnackami celu nic na wc, ale on mal ine priority), nevezme si ocr, lebo musi do prace (nie ani tak skvelo platena a nie je riaditel zemegule) tak ja nech sa zariadim inak a jemu je jedno ako (ja 40tky a do toho doma batola vyzadujce 24/7 starostlivost a pozornost). Milion takychto kazdodennych veci.
@anonym_755692 preco neferovy? Ved som si v zivotr vsetko zabezpecila a vybudovala sama, edte sa aj starala o rodinu partnera, robila im rozvoz, zariadivala na uradoch, dokonca chodila varit a zehlit jeho otcovi, ked ovdovel a ani “dakujem” som za to beraz nemala. Partner zije v mojom, vozi sa v mojom, lebo “jemu nic netreba”, on sa “idmieta stresovat za hypoteky”. O vyuzivani by sa teda dalo hovorit opacne. A ano, ja som bola blba, ze som to nechala tak, to uznavam.
A myslim, ze mam narok na stastie rovnako ako iny clovek. Materstvom nas predsa nikto neobera o nas samych. Preco by som dalsich ja neviem 40rokov mala len prezivat? Za to, ze som matka? To ako fakt?
@anonym_autor Dobrovoľne si s ním šla do vzťahu a mala dieťa, teraz na ňom zrazu nevidíš nič dobré. Chceš ho pripraviť o syna a synovi vziať otca. Budú tu písať, že predsa otcom bude stále, ale nie, rozchodom sa zmení všetko, najmä pre dieťa. Ty chceš byť šťastná. Ale to chce aj ten muž, aj to dieťa. Proste, keď ti nesedel on, jeho názory, jeho rodina, nemala si ním to dieťa vôbec mať a mala si sa rozísť vtedy. Ale tak 30 má krku, zrejme biologické hodiny... Vtedy si myslela len na seba a aj teraz tak myslíš.
A ešte niečo. Rozhodnutie pre rozchod je práve o tom, že rátaš s tým, že všetko budeš zvládať sama, aj stres aj choré decko aj vlastnú chorobu, nie o tom, že očakávaš, že zrazu príde ďalší muž a o všetko a všetkých sa postará podľa tvojich predstáv. To ťa realita rýchlo prefacká.
aha no moj az takyto nie je, skor taky pasivny nezaujem, niekedy sa opyta ako sa mam a pod ale potom ked je ta komunikacia uz par dni v norme, tak sa stiahne tiez na par dni, tyzdnov ze sam neiniciuje nic, vylety chodi iba na niektore.
@anonym_0d866c pri problemoch. Kym som vsetko riesila sama a zabezpecovala sama, teda on nebol v “strese” a vyvedeny z komfortnej zony, bol ok. Ako prisli problemy, ktore som potrebovala riesit s nim ako s 2.rodicom, uz zacala slovna agresia, vyhrazky a pod. Nikdy by som to orave nanho nepovedala. Ale problmy sa ukazovali postupne casom - uz pri porode, kde mne aj malemu slo o zivot: on nejde za nikym nic zariadovat, lebo on nevie ako na to… On sa musi dobre vyspat aby mohol do prace, tak s malym spat nebude (ja s hnackami celu nic na wc, ale on mal ine priority), nevezme si ocr, lebo musi do prace (nie ani tak skvelo platena a nie je riaditel zemegule) tak ja nech sa zariadim inak a jemu je jedno ako (ja 40tky a do toho doma batola vyzadujce 24/7 starostlivost a pozornost). Milion takychto kazdodennych veci.
@anonym_autor ale je super, ze si mozem s niekym pokecat kto ma toto doma aj realne
@anonym_autor dobre zváž to, či sa vám so synom (mysli na neho, nielen na jeho špecifiká) bude žiť lepšie, ľahšie, šťastnejšie samým (lebo to je na nejaké roky najpravdepodobnejšie), alebo s terajším partnerom. Ak by ti mal so synom občas kto pomôcť (rodičia, nejaká rodina), bolo by to možno zvládnuteľné.
@anonym_autor Dobrovoľne si s ním šla do vzťahu a mala dieťa, teraz na ňom zrazu nevidíš nič dobré. Chceš ho pripraviť o syna a synovi vziať otca. Budú tu písať, že predsa otcom bude stále, ale nie, rozchodom sa zmení všetko, najmä pre dieťa. Ty chceš byť šťastná. Ale to chce aj ten muž, aj to dieťa. Proste, keď ti nesedel on, jeho názory, jeho rodina, nemala si ním to dieťa vôbec mať a mala si sa rozísť vtedy. Ale tak 30 má krku, zrejme biologické hodiny... Vtedy si myslela len na seba a aj teraz tak myslíš.
A ešte niečo. Rozhodnutie pre rozchod je práve o tom, že rátaš s tým, že všetko budeš zvládať sama, aj stres aj choré decko aj vlastnú chorobu, nie o tom, že očakávaš, že zrazu príde ďalší muž a o všetko a všetkých sa postará podľa tvojich predstáv. To ťa realita rýchlo prefacká.
@anonym_755692 ty musis byt velmi zatrpknuta zena/muz 🙂
@anonym_autor univers nikomu stastny vztah nedlzi. A to ze ty si stastny vztah po tom vsetkom "zasluzis" neznamena tiez bohuzial vobec nic. Tak pozor aby si nespadla do pasce ktoru ti nejaka hus nastavi ze "urcite to pride" "staci iba cakat" "ak nehladas tak urcite najdes" .
Plus tvoje standarty musia klesnut do suterenu oproti tomu ako sa ti randievalo pred 15 rokmi - si na to pripravena?
@martinmmartin btw. aj ja sa hlasim do radu, ze chcem stastny vztah😉...vesmir mi to tiez dlzi
@anonym_autor dobre zváž to, či sa vám so synom (mysli na neho, nielen na jeho špecifiká) bude žiť lepšie, ľahšie, šťastnejšie samým (lebo to je na nejaké roky najpravdepodobnejšie), alebo s terajším partnerom. Ak by ti mal so synom občas kto pomôcť (rodičia, nejaká rodina), bolo by to možno zvládnuteľné.
@anonym_7fcb63 pomoc inu nemam, nemame uz nikto z nas zijucich rodicov, ja som nemala ani surodenca. Prave nad tym samostatnym zivotom uvazujem, lebo ani pri vychove syna nie sme za jedno, hadame sa vkuse, aj syn vidi rozpory a hadky. Ja po tom normalne prahnem, ked partner odide, ze som par hodin/den-dva len ja a syn. Vtedy je to taka pohoda a klud🙏
Naozaj nechcem sudit, ale sama si sa rozhodla mat dieta s clovekom, ktoreho si nemilovala a vaz vztah nemal perspektivu uz vtedy...takze za aktualnu situaciu v tvojom partnerskom zivote si vlastne mozes sama. Ci si najdes niekoho ineho? Mozno ano, mozno nie...kazdopadne ja osobne by som neostavala v nestastnom vztahu iba kvoli dietatu, ak sa dokazem o seba sama postarat, urcite by som vsak v prvom rade riesila samu seba a dieta a uvahy o nejakom potencionalnom novom partnerovi by som nechavala v tejto faze ako uplne bezpredmetne. V kazdom pripade ti drzim palce, aby si nasla svoje stastie.
Ty si taký typ človeka, ktorý sa chce každému zavďačiť len na seba zabúda. Dieťa o otca nepríde, dokonca môžu mať lepší vzťah ak budú spolu sami a menej často. Ty nebudeš musieť znášať jeho výbuchy a využívanie a dáš sa psychicky dokopy. No a možno niekedy o pár rokov nájdeš aj vzťah ale ako prioritu by som to nedávala.
Skor ako novy vztah … rozid sa, daj si par sedeni s odbornikom a uprac si zivot. Teraz podla toho, co pises tahas ako mulica. Pri tom pomyslenom „odlobodeni“ tak akurat capnes na nejakeho nevhodneho kandidata … sama si zabezpecena, takze nejakemu vychcankovi ako mama s inym dietatom a sklamana s predchadzajuceho vztahu sadnes ako mucha na h…. Mozno casom najdes niekoho normalneho, ale je moznost, ze nie … to neznamena, ze nemas chlapa nemas pravdy … len na to, aka si schopna je tvoja trochu jednoducha … takze rozchod ano, ale spoliehaj sa len sama na seba
Z pohladu muza, co asi mozes do buducnosti cakat, ake su moznosti a sance :
- najvacsia sanca : milenecky pomer, vratane verzie so zenatym, tu si mozes aj vyberat nejaku celkovu uroven (vzhlad, intelekt, peniaze), ale maximalne s tebou pojde na predlzeny vikend, ak kamsi odlozis dieta
- najmensia sanca : novy vztah / manzelstvo, tam musit dat latku poriadne nizko stylom "len nech nepije a negambluje a nemlati ma"
- stredna sanca : lovit v kruhoch starych mladencov, ktori su inymi zenami odmietani a znasat veci, kvoli ktorym bol doteraz sam
@anonym_755692 ty musis byt velmi zatrpknuta zena/muz 🙂
@anonym_autor nie je zatrpknutá, len ti napísala pravdu vidím to rovnako, že si sebecká žena. Využila si manžela len na oplodnenie aj keď si vedela, že nieje dobrý partner " v spoločnosti sa zaňho hanbím "...
@anonym_autor za mna to co popisujes u chlapa - tak tym trpi manzelstvo polky populacie (minimalne tu na MK - nepozorny manzel atd atd... tebe sa aspon stara o syna...).
Neznamena to, ze by si mala ostavat vo vztahu, len je otazne, ze ci
1, najdes dalsi vztah
2, ci bude lepsi alebo horsi ako tento, co mas teraz.
Mozno by som skusil zvazit, ze ci sa neda popracovat na tom terajsom trosku... Lebo mi to pride, ze "podobne" problemy maju aj ludia vo vztahu so zdravym dietatom... Ale doma u vas nikto z nas nesedi.
Ako som videla tak muži cudzie deti berú len ako nevyhnutnosť a dieťa s problémami, to unesie len máloktorý muž, musel by mať nato nejaké dôvody, že pristane aj na toto.
Títo muž s asperg.syndromom neprejavujú až tak city, ale obyčajne sú spoľahliví a aj svoje dieťa majú radi. Obyčajne tieto deti zostanú v podstate stále také sú, niečo sa naučia a niečomu sa prispôsobia, ale keď som videla starších, ktorí chodili do špec.školy, asi všetci sú na invalidnom dôchodku, tam je veľmi malá nádej, že sa to bude zlepšovať. Ak by sa aj našiel muž, ktorý by to zo začiatku zvládal, iste to dlho nevydrží.
Ja neviem, ale toto je momentalne tvoj najvacsi problem- ci si po rozchode najdes chlapa? To ako vazne? Neviem, ci ti to niekto povedal, ale byt vo vztahu nie je povinnost. Pri takomto nastaveni najdes len to, co mas teraz. Verzia 2.0
@anonym_autor mna udivuje, ze este niesi sama a uz riesis, ze ci si niekoho najdes alebo nenajdes
Absolutne ziadna sebereflexia, pocit zodpovednosti, evidentne mas aj ty psychicke problemy a jedine co riesis je dalsi frajer
Kokos to je nonsens s tymi zenami
@anonym_755692 preco neferovy? Ved som si v zivotr vsetko zabezpecila a vybudovala sama, edte sa aj starala o rodinu partnera, robila im rozvoz, zariadivala na uradoch, dokonca chodila varit a zehlit jeho otcovi, ked ovdovel a ani “dakujem” som za to beraz nemala. Partner zije v mojom, vozi sa v mojom, lebo “jemu nic netreba”, on sa “idmieta stresovat za hypoteky”. O vyuzivani by sa teda dalo hovorit opacne. A ano, ja som bola blba, ze som to nechala tak, to uznavam.
A myslim, ze mam narok na stastie rovnako ako iny clovek. Materstvom nas predsa nikto neobera o nas samych. Preco by som dalsich ja neviem 40rokov mala len prezivat? Za to, ze som matka? To ako fakt?
@anonym_autor
Prečo by si mala len prežívať?
Proste aktuálny priateľ nie je pre teba, vzťah sa pozitívne nevyvinuli, stále ste len priatelia, čo ti bráni s ním sa rozísť bez ohľadu, či niekto druhý príde alebo nie
Rozchod je u vás vecou oznamu, teda pár minút. Povieš dokedy sa na odsťahovať a máš za tým .
A aj keby si už nespoznala svoju veľkú lásku, svojho manžela, stále môžeš mať život v plnosti, v radosti. Nie všetko sa dá v živote vynútiť. To len ženské porno manipuluje so ženami, že osudová láska je samozrejma a bežná. No nie je.
@anonym_autor život s autistom je časom neznesiteľný,.kto to nezažil, tak to nepochopí. Tak ako prispievateľky, ktoré majú rady pre každého vždy a na každý problém, ale reálne vôbec netušia ako taživo a hrozivo takýto vzťah dopadá na neurotypickeho partnera. Vôbec si to nevyčítaj, aj autisti sa menia po deťoch. Ja by som neostávalo v takom vzťahu. Ja som z takého odišla, bez deti našťastie sme nemali. S dieťaťom je horšie odísť, ale byt je tvoj, takže ho vyprevaď z dverí a hneď ti odľahne a uvoľníš sa bude všetko lepšie. Pokiaľ si budete dieťa striedať, budeš mať čas aj na vzťah. Do rozchodu by som šla určite. Potom uvidíš. Dieťa s Aspergerom, ak je kľudne, prečo by malo byť problém? To už skôr dieťa s ADHD vie narobiť problémy.
@anonym_autor univers nikomu stastny vztah nedlzi. A to ze ty si stastny vztah po tom vsetkom "zasluzis" neznamena tiez bohuzial vobec nic. Tak pozor aby si nespadla do pasce ktoru ti nejaka hus nastavi ze "urcite to pride" "staci iba cakat" "ak nehladas tak urcite najdes" .
Plus tvoje standarty musia klesnut do suterenu oproti tomu ako sa ti randievalo pred 15 rokmi - si na to pripravena?