Muž nechápe, že deti nie sú dospeli ľudia
Ahojte,máme 2r slečnu a 5 r chlapčeka, problém je s mužom, hlavne k malému sa správa tak,že očakáva od neho chovanie ako od dospelého a nemá vôbec žiadnu trpezlivosť. Očakáva absolútnu poslušnosť na prvýkrát...akoby nechápal že sú to deti a jednoducho sa správajú ako deti. Potom pri ňom plaču lebo jeho komunikácia sú samé zákazy,príkazy. Malý reaguje často vzdorovito. V poslednom čase sa to vyostrilo a deti s ním už ani nechcú byť. Vlastne všetko musím robiť ja s deťmi,lebo napr.nechcu sa s ním prezliecť,sprchovať atď.Predtym mi aj pomohol ale je to čoraz horšie. Mám z muža zlý pocit,predtým som ho milovala ale to ako sa chová k deťom moju lásku zabíja. Ako sa mám k tomu postaviť? My s mužom máme svoje problémy ale nemal by to takto vyvíjať na deťoch ... už som sa mu snažila párkrát dohovoriť ale on tvrdí že chýba je v deťoch a vo mne. Ešte sa tvári urazene. Proste akoby som doma mala ďalšie dieťa,len ja už nevládzem triediť aj jeho nálady a stavy...čo s tým?
Z vlastných skúseností viem, že muž, ktorý je netrpezlivý k dieťaťu, nie je dosť trpezlivý ani pri snahe o diskusiu na túto tému, néná často zmysel vysvetľovať, že taká výchova dieťaťu škodí a pod.,. Mne sa osvedčilo, že som jednoducho povedala:"Má päť, správa sa ako päťročný, keď bude mať osemnásť, bude sa správať ako osemnásťročný. A ty si dospelý, tak sa správajú tiež podľa svojho veku,..Takto som mu zavrela ústa, raz, dvakrát, x krát,...pomohlo.
Poradili ti uz vela dobrych sposobov. Spravat sa k nemu tak ako sa on sprava k synovi, vysvetlovat chyby z jeho vlastnej vychovy a poukazat na vztah k rodicom, nechat ho nech vidi ako sa iny otec sprava k svojim detom, Ja robim vsetky naraz a k tomu este pridam ze odporucam muza zapisat ho na kurz Nevychovy... tam dokazu takymto rodicom-policajtom dobre otvorit oci. U nas tiez funguje vysvetlovanie konkretnej situacie hned ako sa to deje. Napriklad muz chce pozametat dlazku ale syn sa mu mota pod nohami a tak na neho krici "uhni, uhni" a syn nic. Pridem k nim a ukazem synovi prstom na miesto opodial a poviem: "Postav sa sem" a syn v pohode posluchne. Poto vysvetlim muzovi ze pouzil nevhodne slova, ze musi vysvetlovat velmi nazorne a zozumitelne, lebo inac syn nevedel co od neho muz chce (ma 2 roky). A niektore veci muzovi vyslovene zakazem. On mal prisernu vychovu ale vobec si to neuvedomuje a kopiruje tie iste chyby co robili jeho rodicia.
Ďakujem za všetky reakcie, pomohli mi už len tým, že som ich mohla prečítať. Som dost prekvapená koľko je takých oteckov...
V podstate súhlasím, ale je veľmi tenká čiara medzi rešpektovanim a nechanim si skakat po hlave. A teda z okolia vidím oveľa viac detí co nerešpektuje rodiča a je to brane ako "ved je to dieta". To dieťa bude za chvíľku v puberte a tak nejak si nemyslím, že to je obdobie kedy sa to zazracne zlepší.
Ahoj ,mam znamu ,co mala tenti isty problem ako ty ,len u nich to vyustilo az do rozvodu ,deti uz medzi casom vyrastli a vobec sa s otcom nestretavaju ,ulavilo sa jej aj detom....teraz su stastni,aj takyto je zivot...prajem Ti vela stastia
Ja mam nazor, ze deti maju posluchnut na slovo, ale prikaz ma byt vydany len v nutnom pripade, napr. Vstupi vonku zrazu na cestu...a na ochranu zdravia to sluzi a zivota jeho alebo inych...a pod., potom su pravidla, ktore su nastavene od malicka a ktore dieta postupnym dokladnym dodrziavanim zo strany rodicov jednoducho akceptuje a funguje v urcitych mantineloch- to je u mna rezim dna, spanie, jedenie a pod...skratka vie, co bude kedy nasledovat a ako to prebehne a posledna kapitola je rozvoj osobnosti - tam patria podnety zvonku, situacie, rozhovory, zaujmy dietata, slobodna hra, skratka vsetko co dieta chce- ak to neodporuje prvym dvom kapitolam, tak moze v podstate dieta slobodne rozhodovat o sebe...treba co najviac nechat na neho..nerozhodovat za neho, neriesit za neho, napr. Konflikty s inymi detmi a pod, tu funguje rodic ako emocionalne bezpecie, pristav..sprievodca dietata na jeho ceste, nie veduci..ale musim povedat ze stale castejsue vidim okolo seba ze deti su mali diktatori, riadia celu rodinu od narodenia, uz spankom a jedenim to zacina, a to je u mna cele zle,..preto potom uz niektori muzi nemaju na to nervy..ked sa vsetki kruti okolo toho, co si dieta prave zmysli..je to chyba vychovy od narodenia...autoritativny styl je potom opacny extrem...vychovava nesebavedomych ludi..treba zlatu strednu cestu najst..
@0silvia0 ale vela je aj opacneho extremu zial dieta si stale urcuje ako, kde a kedy bude zaspavat, spat, ako, jedy a co bude laskavo jest, kam sa pojde, kam sa nepojde, co sa v obchode kupi a pod...rodicia- otroci vlastneho dietata..to je tiez cele zle a nie je to prava laska, ale laska opicia sa tomu hovori..
@lacibo ano, aj take pripady su, mala som v rodine v priamom prenose. Dnes je dievca uz dospele. Zial, vela rodicov robi chyby oboma smermi. Bud autoritativna vychova alebo benevolentna vychova... Zial, najst vo vychove strednu cestu je narocne a nie kazdy rodic ma na to nervy. Bud po decku huci alebo ho prilis rozmaznava...
@0silvia0 presne, ale hucanie je podla mna len preto, ze neurci od zaciatku pravidla, preto potom musi hucat, ze zrazu sa citi pod tlakom, ze takto to nechcem, ale zabuda, ze dieta ani nevie, co on prave chce ked raz tak, raz tak...mas uplnu pravdu, spravna vychova nie je vobec pohodlna pre rodica, je to zamerne a systematicke ovplyvnovanie osobnosti ( oficialna definicia) ale kto ma cas a energiu to aj v praxi robit, a aj vedomosti chybaju rodicom, nie kazdy ma taky prirodzeny cit pre to..
@mironka . Super. Napr ja s mojou povahou by som reagovala tak, že by som vyzliekla aj deti a otvorila by som dvere a mužovi by som povedala nech sa páči môžeš ísť sám na návštevu. A už by mohol vrieskat a neviem čo ja by som nešla!!! To by sa už snami ťahalo aj celu návštevu.
To isté bolo u nás doma. Tiež to vychádza z výchova otca.
Našťastie sa to zmenilo aj keď už spolu nežijeme.
Nemá také nároky a nepotrpi si na výchove "na slovo".
Snad tomu tak je aj keď nie je do mnou..
Ja by som skúsila púšťať nahlas nejaké podcasty o výchove keď bude doma. Hovorenému slovu neuniknes, to proste počúvaš aj keď nechceš.
Tému hulakania po deťoch s nim preber, v kľude, napríklad večer keď už spia. Pochváľ ho že je fajn keď chce byť ako otec prísnejši, ale musí si nájsť iný spôsob. Niekedy naozaj stačí byť menej ustekany, stisit hlas, inak formulovať príkazy, dat dieťaťu adekvátny čas. Možno ho aj tie deti chcú posluchnut ale z tonu hlasu sú v takom strese že začnú robiť blbosti.
Preber s nim konkrétne prípady kedy vyletel na decka, napríklad keď dieťa napríklad aj napriek upozorneniu stále beha po byte s jedlom v ruke tak je naozaj efektívnejšie ho donútiť si po sebe pozametat ako milion krát hučat aby sedelo pri stole.
Skus s nim nacat tému aké to bolo u nich doma keď bol malý, ako sa pri tom cítil. Toto je často len kopírovanie toho ako vyrástol doma. Spýtaj sa ho prečo ho tak nahnevá keď dieťa neposluchne hneď.
Každý rodič ma pocit ze jeho výchova je ta naj, preto akúkoľvek kritiku treba predostriet opatrne a popri tom co sa ti nepáči vyzdvihnúť aj niečo čo sa ti páči, aby mal pocit ze aj ty v niečom jeho metódy uznávas. Skúste nájsť nejaký kompromis toho co od detí chcete, skus aj ty nájsť/spýtať sa ho kde vo svojom prístupe k detom môžeš robiť chybu (lebo každý robíme menšie ci väčšie chyby).
Nevidíme do vašej domácnosti ale to môžu byť úplne detaily, napríklad ze synovi často pomáhas obliekanim, niesi dôsledná malý si neoblecie všetko čo má nachystané odbieha k iným činnostiam atď. A potom príde otec ktorý je presvedčený ze 5 ročný sa ma obliecť sám (co by sa naozaj mal vedieť) a keď malý začne zdržovať ako je zvyknutý pri tebe tak vznikne konflikt.
@asia83 praveze posluchnut na prvykrat hociaku autoritu bez rozmyslania nie je zdrave v dospelosti, kam sa taky clovek dostane ked nerozmysla nad prikazmi. presne takych potreboval Hitler aj ini diktatori, dokonca Hitler na to prisiel a odoberal deti od matiek skoro aby boli uzkostlive a lahko manipulovatelne, zakomplexovane, take presne posluchaju prikazy hocikoho kto je starsi bez rozmyslania. cely film bol o tom, ako sa da manupulovat s detmi a naucit ich slepo posluchat bez ohladu na to co citia.
Môj muž to isté. Jeho mama bila ako chlapca a vtedy to bral ako nespravodlivosť, no teraz už vraví, že to tak bolo dobré a myslí si, že takto to má byť. A podobne.
Tiež som sa mu to najprv snažila vysvetliť, no on stále svoje. Že to je ich rozmaznám, preto sú také a že on si nemusí nič prečítať o výchove a vie ako to má byť a ja čítam a samé hlúposti hovorím atď
Takže som aj ja začala byť k nemu pozitívna, ukazovať mu ako sa k nim ja správam a že to funguje, snažím sa byť v situáciách, keď ich súdi podľa mňa nespravodlivo, prítomná a vysvetliť deťom aj jemu ako by sa to dalo lepšie riešiť.
Už niekedy použije môj štýl - teda vysvetľovanie deťom, tak dúfam, že bude stále vidieť, že je oveľa lepšie byť trpezlivý a vysvetľovať deťom ako ich okrikovať, vyhnať, biť, nespravodlivo súdiť či zobrať ich od činnosti bez slov...
Skús čo Ti mamičky poradili a veľmi držím palce, aby na Tvojho muža niečo zabralo 🙂