Muž nechce, aby syn išiel na 1. sväté prijímanie
Ahojte, riešil niekto niečo podobné, že partner nechcel aby dieťa absolvovalo 1.sv. prijímanie? Ako ste sa dohodli? Muž argumentuje, že aj tak má syn toho veľa (škola, krúžky,...) a pridávať mu ďalšie a spraví si ho, keď bude dospelý, keď bude chcieť (lenže syn chce teraz).
Syn chodí na náboženstvo a na 1.sv. prijímanie chce ísť, len proste muž nechce o tom ani počuť. Normálne som ostala zaskočená, keď mi to dnes povedal a úplná hádka na streche.
Ďakujem
Stručné zhrnutie
- Dieťa, ktoré chodí na náboženstvo a chce ísť na 1. sväté prijímanie, môže byť pripravené v rámci školy alebo družiny, takže príprava často nevyžaduje dodatočnú dopravu ani veľkú logistiku.
- Ako riešenia sa v praxi uvádzajú: druhý rodič alebo veriaci rodič prevezme prípravu a organizáciu, dohodnutie kompromisu s vyučujúcim alebo farským katechétom, alebo počkať na dospelosť (v diskusii sa uvádza, že príprava dospelých môže trvať 6 mesiacov až 2 roky).
- Väčšina príspevkov odporúča uprednostniť želanie dieťaťa a umožniť mu absolvovať slávnosť teraz, kým menšina tvrdí, že sviatosť by malo dieťa spraviť až keď bude dosť zrelé na vlastné rozhodnutie.
Najčastejšie otázky
Q: Ako prebieha príprava na 1. sväté prijímanie v základnej škole?
A: Príprava často prebieha v rámci vyučovania alebo v družine po škole; v niektorých školách majú krúžok/prípravu v čase po vyučovaní (uvádzané napr. od 13–14), pričom súčasťou sú teória a omša.
Q: Môže rodič preventívne zabrániť dieťaťu ísť na 1. sv. prijímanie?
A: Rodič môže odmietať súhlas, no v diskusii viacerí uviedli, že ak dieťa chce a príprava je v škole, praktická logistika nevyžaduje zásah druhého rodiča; hrozby ako preradenie do inej školy alebo odoberanie kamarátov sa v diskusii objavili ako reálne, ale sporné.
Q: Čo spraviť, ak druhý rodič nechce spolupracovať pri príprave na prijímanie?
A: Odporúčané kroky sú: prevziať organizáciu a učenie sama (matka), dohodnúť sa s vyučujúcim alebo farnosťou, aby otec nemusel mať žiadnu účasť, alebo vyhľadať pomoc kňaza či psychológa pri komunikácii s partnerom.
Q: Aké požiadavky cirkev alebo farnosť obyčajne kladú pred prijímaním?
A: V diskusii sa uvádza, že deti zvyčajne musia pravidelne chodiť do kostola, mať potvrdenú účasť na stretnutiach (podpísané), ovládať určenú látku a zúčastniť sa nácviku slávnosti; pre dospelých v diskusii spomínali prípravu na fare 6 mesiacov alebo dokonca 2 roky a potrebu spovede pred prijatím.
Q: Má zmysel robiť 1. sv. prijímanie teraz alebo počkať, kým bude dieťa dospelé?
A: Viaceré príspevky tvrdia, že ak dieťa teraz chce, je lepšie to umožniť, lebo neskôr už nemusí mať záujem; opačný názor v diskusii tvrdí, že sviatosť by malo dieťa spraviť až z presvedčenia v dospelosti.
Q: Kam sa obrátiť, ak rodinná situácia pri rozhodovaní o prijímaní prerastie do nátlaku alebo ohrozenia?
A: V diskusii niekoľko ľudí odporúčalo kontaktovať miestne pomocné služby; jedna respondentka uviedla, že volala na linku, ktorá jej odporučila ísť do azylového domu, a tiež spomínala pomoc od rodičov, ktorí kúpili byt ako záložný plán.
Závery z diskusie
Zhoda
- Ak dieťa chodí na náboženstvo a chce ísť na 1. sv. prijímanie, väčšina príspevkov odporúča mu to umožniť.
- Príprava často prebieha v rámci školy alebo družiny a nevyžaduje výraznú dodatočnú logistiku.
- Riešenie v praxi je, že veriaci rodič alebo matka prevezme organizáciu a učenie, aby druhý rodič nemusel byť zaangažovaný.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že sviatosť by dieťa malo absolvovať až keď bude dosť zrelé a presvedčené; iní tvrdia, že ak dieťa teraz chce a pripravuje sa v škole, nemá mu to odopierať.
- Niektorí považujú odmietnutie rodiča za sebecké a manipulatívne; iní rozumejú, že neveriaci rodič môže odmietať z osobného presvedčenia alebo zlých skúseností s cirkvou.
Otvorené otázky
- Ako právne alebo prakticky riešiť situáciu, keď rodičia nesúhlasia a odmietanie jedného rodiča obmedzuje dieťa v prístupe k príprave?
- Ako najlepšie zabezpečiť práva dieťaťa, ak odmietanie druhého rodiča prechádza do nátlaku, hrozieb alebo kontroly nad rodinnými rozhodnutiami?
Spomenuté značky a firmy
cirkevná škola, škola, družina, kostol, fara, azylový dom, nemocnica
Spomenuté produkty a metódy
1. sv. prijímanie, krst, birmovka, náboženstvo, etika, príprava na 1. sv. prijímanie v rámci družiny po vyučovaní (uvádzané od 13–14), pravidelné stretká po liturgii (raz týždenne), nácvik slávnosti, príprava dospelých 6 mesiacov, príprava dospelých až 2 roky, spoveď, ruženec, modlitby (Otcenas, Zdravas, Slava Otcu, Vyznanie viery, Pod tvoju ochranu)
Miesta a osoby
žiadne
Tak moja rada, nepotrebuje to, urobí si to sám ked bude väčší... Ale ked to chce mať aj s inými detmi naraz, tak nevidim na tom nič zle .. tvoj muž je neveriaci ked to nechce ?
Ak sa syn sam rozhodol, nechala by som to na nom, ked chce ist, nech ide a muz nech to prekusne.. 🙂 ine by bolo keby to prve svate bolo kvoli tebe ...nutene, ale takto ked dieta chce nevidim dovod preco odopierat take nieco 🙂
Ahoj, ak dieta chce ist a chodi na naboženstvo od prveho ročnika , treba ho dat bde tam s kamaratmi je to pekná slavnost , a manžel nech sa uvedomí a neškodi malému.
Veď to mu absolútne nenabura žiadny program mimo školy... Len sa sem tam deti stretnú v kostole ak to tak ešte funguje vôbec... Nech manžel nevymýšľa
No ked bude velky vobec to nieje pekne ako ked su tie deti menšie a hlavne sa mu to uz robit nebude chciet si myslim. Vidim to podla seba že už birmovku sa mi nechcelo robiť…
Dieťa sa vo viere vyvíja ...rastie v nej. Vždy som túžila mať prvé sväté prijímanie, mojím kamarátkam som tíško závidela. Tu ide o princíp, že prijme Telo Kristovo, ktoré lieči, prináša pokoj, uzdravuje na duši, pomáha v živote, pri skúškach. Môže vo viere rásť a tým sa vyhnúť aj zlým vplyvom v živote, aj nemusí...ale vždy sa môže o to ľahšie vrátiť.
Ja som si spravila prvé sväté prijímanie v deň 31 narodenín, kým som sa obrátila a zatúžila po vzťahu s Bohom.
To len názor človeka, kt. to vníma inak. Sme zodpovední za naše dieti a keď si myslíš, že je to na úžitok, urobte to. Ak nie, tak nie. Všetko dobré želám.
@dadka128 neveriaci. syna, čo má z prvého manželstva tiež spravili len krst, že prijímanie a birmovku nech si spraví, keď bude chcieť, keď bude dospelý. A teraz to chce takto spraviť aj s naším synom. Tiež nerozumiem, čo vymýšľa, prípravu majú v rámci krúžku po vyučovaní od 13-14. Čiže miesto hodiny v družice by bol na krúžku a potom by išiel normálne do družiny. Vôbec ho netreba nikde voziť, nič riešiť.
moj ide tiež teraz na prímanie,/ 3,ročnik// maju spolužiaka čo od 1,ročika etika a teraz chce ist na naboženstvo lebo spolužiaci idu ,, to je teraz behania
@ninusa221 ano, máš pravdu, samozrejme, ze už keď bude dospelý, sa mu to robiť nebude chcieť. Ani mne by sa to teraz nechcelo
@mata71 toto tiež sesternicina dcéra, chodila na etiku a v treťom ročníku si zvolila sama, že chce chodiť na náboženstvo a ísť na 1.sv. prijímanie a aj ju tak dali
lebo je to pekne a spomieky ako bol zo spolužiakmi,, jedoznače nech ide a muž sa musi trochu prisposobit ,
ak chce syn a aj ty, tak si myslim, ze by mal ist. Je pravda, ze cim bude starsi, tak moze mat toho este viace a uz do toho nemusi byt taky zapaleny tak ako teraz. ja by som ho v tom teraz podporila
Ja mam v rodine taky pripad ze muz nechcel krst. Potom sa im narodilo druhe dieta a nakoniec ich pokrstili ked boli vacsie jedna mala tusim 3 a dalsia hadam aj 7-8 rokov a vyzeralo to hrozne
Ak syn chce, neni o čom. Hádam je to synov deň, on bude musieť chodiť na prípravu. Chlap je tuším celkom nezrely, egoisticky jedinec
ja by som to tiez nechcela, ale ak by to chcelo dieta, tak by som to respektovala
Nemusi ist o samotnu slavnost. Pred prijimanim museli deti chodit pravidelne do kostola, ucast museli mat podpisanu, museli chodit aj s rodicom/mi na pripravu, dieta muselo ovladat latku, ktora bola urcena. Na niektore deti toho moze byt vela, najma ak maju problem s ucenim. Taktiez to moze zasahovat do programu rodicov, ktori musia chodit s detmi na stretavky a omse… syn chce, ty chces, to je pekne, ale mozno si muz mysli, ze na stretavky ci do kostola potom bude musiet chodit so synom on a nie ty, taktiez ze sa on bude musiet ucit so synom predpisanu latku. Ak muza nemas veriaceho, alebo mu to nie je blizke, tak sa necuduj. Ubezpec ho, ze s tym nebude on mat nic spolocne, ze s vami do kostola ani na stretavky nemusi a zo spolocneho programu vam to tiez nic neuberie a proste ho od toho uplne odbremen a nasledne mozno nebude mat proti tomu nic.
Môj muž tiež nieje pokrstený a nemá prijímanie ci birmovanie, ale ja som mu už pri krste syna povedala, ze budem deti viesť vo svojej viere a pokrstím ich bez ohľadu nato, ci on tam bude alebo nie. Nemal našťastie s tým problém, dokonca mal tohto roku syn aj prijímanie. Mužovi rodicia ho k viere neviedli, preto tie slávnosti nemá, ale zase nemá ani problém ísť s nami do kostola.
Postoj tvojho muža je sebecky, ak dieťa chce a ty ho vychovávaš v tejto viere, tak by tam mal ísť.
Povedz mu to, ako ja. Ak nechceš, ty tam ísť nemusíš.
@deniseee väčšinou chodí na stretnutia len jeden rodič, jedine co robia oboja, ze v deň prijímania idú do kostola. Ale ako som napísala vyššie, ak s tým má problém, nech nejde ani do toho kostola. Tak ako autorka nemoze nútiť muža tak ísť, on nemôže nútiť dieťa alebo ju tam neísť.
Tak predpokladám,že u vás je to otec dieťaťa a nie ty,ktorý sa s ním učí,vybavuje školské veci rodičovské a pod,vodí na krúžky aj na tú náuku by vodil syna len on aj na omše,tiež by on chodil na stretká a modlitby rodičov raz do týždňa /my sme aj toto mali/,potom by riešil oblečenie na slávnosť,vybavoval by slávnostný obed pre vašich hostí a všetko okolo toho.Tak to by mu veru pribudlo roboty,v tom má pravdu.Druhá vec je nakolko si želáte ,aby váš syn bol veriaci so všetkým čo k tomu patrí,syn si to zrejme želá.Keby ste mali sobáš,tak neveriaci partner tam sľubuje,že nebude brániť tomu veriacemu ani ich deťom prístup ku viere,vy ste ho nemali,ak dobre chápem.
Ak chceš muže nejako prehovoriť,tak musíš všetko zobražť na svoje plecia a postarať sa ty,on možno občas príde o teplú večeru tebou uvarenú,ale to hádam zvládne.Na dieťa to bude veľa,hlavne ak má aj nejakú krúžok,ale ty ako rodič máš rozhodnúť čo je pre neho priorita,tvoj muž ako neveriaci má na to názor aký má,ale veriaca matka chce pre dieťa to najlepšie a tým prijímanie určite je.
@mirkaandrej to ej v poriadku, ale mozno su stretnutia v dobu, ked mama pracuje a ocakava od neveriaceho muza, ze tam bude so synom on. Nepozname rodinnu situaciu. Muz na to moze mat svoje dovody. Vtedy nech to teda preberie v plnej miere zena, ani toho muza sa neda do niecoho takeho nutit
Dohodnut sa je dolezite. Ale ak to chce syn teraz tak preco mu v tom chce jeho otec branit?
Ine by bolo ak by aj sam chlapec nechcel ☹
Ake je to uz ine ci teraz. Alebo o 5 rokov alebo o 10???
Na náboženstve sa porozprávaj o tom,,neviem či ich učí mníška,,, alebo tam bude i farár.., isto vyjdú v ústrety, ak by si nemohla ísť so synom, na stretko, tak by šiel s kamarátom a jeho rodičom... Ježiš povedal " Nechajte prísť maličkých ku mne"
@deniseee a to je problém pre otca zobrať dieťa a zaviezt ho tam? Čo takto nejaký kompromis? Nepoznáme ich situáciu, ale vždy sa dá dohodnúť.
@deniseee áno, muž s učením, vodením deti zo školy (do školy ho vodi, aby som neklamala), na kruzky, učenie, ... všetko riešim ja.
@janinah áno, celu logistiku a učenie s deťmi riešim ja. Prípravu majú v skole v rámci družiny, čiže to ho nikde vodiť netreba. Aj som mu vravela, ze jednoducho si to so synom všetko "vybavim" sama a keď bude chcieť moze sa zúčastniť už hotovej slávnosti. No ale z jeho strany neexistuje.
asi to nemáš ľahké s tak tvrdohlavým človekom..načo potom súhlasil,aby syn chodil na náboženstvo? nech sa ide opýtať psychologa aký dopad toto bude mať na dieťa...tri roky sa na niečo pripravuješ,učíš,tešíš sa na prijatie ježiška do srdiečka a potom ti to "otec" zatrhne...fakt super prístup
Tu je ťažká rada,je to otázka presvedčenia a viery,podľa mňa,nielen slávnosť,kamaráti,ako niektorí vravia. Tieto veci ste mali mať vyriešené už pri sobáši,ak je jeden z partnerov neveriaci, je táto vec síce ťažšia,ale možná,ak je tolerantný. A to by predsa v manželstve a pri výchove detí malo byť na 1. mieste,láska a tolerancia.
