Nahnevaná rodina
Ahojte začala by som tým ze som prvorodicka mame tyzdnoveho synka. Stala sa taka vec ze priateľovi umrel rodinný príslušník a bude pohreb. Lenže ja tam ísť nechcem som krátko po pôrode a priateľ sa tiež vyjadril že bude radšej so mnou doma ak by som ho náhodou potrebovala. Lenže tu nastáva problém ze jeho rodina mi síce nedala najavo ze sú nahnevany ale cítim také opovrhovanie z ich strany že prečo neprídeme aspoň na chvíľu alebo aspoň priateľ že sa to patrí. Prosím ako sa mam brániť čo mám robiť nechcem aby bolo zase peklo
ja len dufam, ze raz si taketo cudo nedonesie moj syn domov ...
Podľa mna by mal ísť, co také by si tych pár hodín mohla potrebovať? Ist na pohreb v rodine je slušnosť a ak su vztahy zle, tak zbytočne to este vuac hrotit.
@petulda333 ja tiez poznam taku osobu, ako keby som o nej citala...ale dieta ma uz 2 roky 😬 a stale to maju takto
mne zomrel dedko ked mala nasa mala 11 dni, bol to moj najlepsi stary rodic zo vsetkych. Na pohrebe sme neboli,lebo je to cez cele Slovensko a to som nechcela s ani nie dvojtyzdnovym babom. Ak by to bolo blizsie nevaham ani 5 sekund nad cestou. Manzel tiez nebol,lebo sa to na otocku nedalo,bolo to aj v case prvej vlny korony a obmedzeny pocet ludi. Absolutne by som ale nedovolila,aby mi moj manzel nieco zakazoval alebo na mna tlacil.
teba chapem ak sa na to necitis tak nechod, ale on by podla mna mal ist aspon na chvilu by sa patrilo a vy by ste tu chvilu doma sami isto vydrzali
Inak na pohreby starych rodicov sme isli vsetci, este aj malé dieta. Aj ja. Aj v jeho rodine aj v mojej.
Ak chce priatel nech ide..vsak ma svoju hlavu..rodina nech ho neriesi je dospely..ostane doma tak ostane..poslite kytice...ja na pohreb by som nesla len z dovodu covidu ...aby babatku neprisli choroby..stalo sa v nasej rodine ze bol pohreb ja som s detmi nesla a sup pozitivny na pohrebe ...bude ti to treba ?ale vravim....manzel nech sa rozhodne sam a rodina nech nekeca 😇 moj nazor
Ako prepač....chapem, že je to vytúžené dieťa a môžeš byť rada, že má možnosť byť doma s vami, ale ak odide na pohreb svojho dedka ma cca par hodín, tak svet sa nezrúti a ani to, že neuvidí 3020 posratú plienku v poradí a 5000grcku na chrbte neznamená, že je menej milujuci otec.
Priateľ by mal jednoznačne ísť. Dve hoďky určite vydržíš sama. Bude predsa na mobile, keby sa niečo stalo. Nechápem, prečo by si nemohla 2hoďky bez neho vydržať. Veď o týždeň dva predpokladám, že priateľ nastúpi do práce a budeš s bábätkom sama niekoľko hodím každý deň.
...som si prečítala aj tvoje ostatné komentáre v diskusii a teda prepáč, ale nie si úplne normálna.
Po prečítaní ďalších tvojich komentárov si nie som istá, že je to reálna téma, ale ak je, za seba píšem, že rozumiem pocitu, že nechceš zostať s bábätkom sama. Po narodení oboch detí som mala pár týždňov úzkosti, nelogické, nevysvetliteľné, nevedela som, čoho sa bojím, ale bála som sa byť s nimi sama. Lenže svet sa kvôli tomu nezastavil a tak som si s tým musela poradiť. Naozaj v dobrom ti radím začať pracovať na zlepšení svojho stavu, nie kvôli pohrebu alebo priateľovi rodine, ale kvôli samej sebe. Keď sa tomu budeš takto podvoľovať, bude to oveľa horšie a o pár týždňov budeš mať naozaj problém. Treba tomu čeliť, skočiť do vody a plávať. Uvidíš, že ten stres opadne. Dovtedy si daj magnézium, vyskúšaj dychové cvičenia a autogenny tréning, prípadne vyhľadaj terapie.
Mala nevyžiadaná analýza: napätie je- možno skôr vytvárané z tvojej strany, pôsobis že máš svoju pravdu a svoju veľkú dôležitosť a potvrdzuješ si to cez manžela- že si ho od rodiny podvedome odťahujes. Nemusí to byt nefunkčné- ale pracovala by som na sebe, nech to k šťastiu nepotrebuješ, muž sa odopanta a bude zle