Nechať už polročné dieťa spať u babky?
milé mamičky, chcem sa spýtať ako by ste reagovali v mojej situácii, prípadne či máte podobnú skúsenosť, alebo mi len napíšte váš názor 🙂
mám polročné dieťatko a priateľova mama sa rozhodla, že si chce budovať s malou vzťah. Aby ste chápali, sestra môjho priateľa aj s manželom a deťmi žije s ňou, čiže ona je s nimi stále. My bývame vo vedľajšom meste, ona tu pracuje. Chodíme ju pozrieť, nemôžem povedať, že by malú nevidela, lenže ona sa sťažuje, že to nie je toľko, koľko si predstavovala. Minulý víkend sme boli u nich a odvtedy babka tlačí na pílu, aby sme tam boli častejšie a aby malá u nej spala aspoň raz mesačne. Mne to príde skoro, neviem prečo by som mala stále niekam cestovať a polročné dieťa odkladať niekam preč spať ak na to nie je dôvod, len pre to, že ona chce. Vôbec neviem, ako by na to malá reagovala, navyše je to v inom meste. Ja by som s tým možno aj súhlasila, ale bojím sa, aby to neprerástlo do problému. Totiž ona má hlášky typu ja chcem a hotovo a ja sa obávam, že ak povolím, bude vyžadovať čím ďalej tým viac. keď som otehotnela ona sa išla spýtať môjho priateľa, či má ísť ona so mnou k doktorovi, ja som tam bola a mňa sa ani neobťažovala spýtať, čo si o tom myslím. potom vyhlásila, že s nami ide do pôrodnice, a je jej jedno, či súhlasíme alebo nie, proste ona ide. dva dni pred pôrodom nám povedala, že ona si tú malú možno vezme a už nám ju nevráti. A keď mala malá mesiac sestra môjho priateľa mi povedala, že babka kúpila cestovnú postieľku a vyhlasuje, že malá u nej bude od dvoch mesiacov zo soboty na nedeľu spávať. Ja som babku nemala ani jednu a bola by som šťastná, keby mali dobrý vzťah, ale veď nech si ju vezme cez deň. A kľudne nech u nej malá aj spí, ale až bude väčšia a bude sama chcieť. Príde mi to ako keby si chcela dokazovať že má kontrolu nad rodinou. Lenže ja na takéto správanie reagujem odmietavo, ja nemienim tolerovať aby ma hocikto do niečoho nútil. Čo by ste robili vy? ako by ste nastavili hranice čo ešte áno a čo už nie, hlavne teraz vo veku, keď si dieťa ešte nevie povedať, ako sa cíti a čo chce? ďakujem za každý názor
Stručné zhrnutie
- Väčšina matiek v diskusii považuje polročné dieťa za príliš malé na prespanie u starých rodičov a odporúča počkať, kým bude samostatnejšie (uvádzané hranice: od 1,5 roka do cca 2–3 rokov).
- Ako alternatívy k nočnému prespatiu odporúčajú denné návštevy, spoločné prespanie celej rodiny u babky alebo to, aby babka prišla prespať k rodičom domov, a dohodu hraníc vopred s partnerom.
- Diskutujúce pripomínajú právny rámec, že práva a povinnosti ohľadom maloletého majú výlučne rodičia alebo osoby, ktorým súd zveril starostlivosť, a varujú pred vážnymi výroky typu „vezmem a nevrátim“ ako potenciálne riziko.
Najčastejšie otázky
Q: Je polročné dieťa vhodné na prespatie u babky?
A: Väčšina diskutujúcich odpovedá jednoznačne nie; viaceré príspevky uvádzajú, že polročné dieťa má byť pri matke a nocovanie u starých rodičov nie je vhodné.
Q: Kedy býva podľa diskusie bežné prvé prespatie u starých rodičov?
A: V príspevkoch sú konkrétne skúsenosti rôzne: niektoré matky uviedli prvé prespatie až pri 1,5 roku, iné pri približne 2 rokoch alebo až po 3 rokoch; niektoré uvádzali, že prespatie raz za čas je prijateľné až po tom, čo dieťa prejaví záujem.
Q: Ako nastaviť hranice, keď svokra/ babka tlačí na nočné stráženie?
A: Rady v diskusii: dohodnúť hranice s partnerom, mať partnerovu podporu, povedať rázne „nie“ bez zbytočných vysvetlení a ponúknuť alternatívy (denné návštevy, babka u vás doma, spoločné prespanie).
Q: Čo keď je dieťa dojčené?
A: Viacero komentárov zdôrazňuje, že ak sa dieťa budi na kojenie v noci, separácia na noc je nevhodná, pretože dieťa potrebuje matku na nočné uspávanie a kŕmenie.
Q: Aké bezpečnostné a zdravotné obavy pri nočnom strážení uviedli diskutujúce?
A: Diskutujúce poukazovali na znížené reflexy starších ľudí, užívanie liekov na spanie, riziko pádu pri manipulácii s bábätkom a nižšiu pohotovosť starých rodičov v prípade akútneho zhoršenia zdravotného stavu dieťaťa.
Q: Má babka právne právo zobrať dieťa alebo rozhodovať o jeho pobyte bez súhlasu rodičov?
A: Právnik v diskusii pripomenul, že práva a povinnosti ohľadom maloletého majú výlučne rodičia alebo osoby súdom zverené do starostlivosti; starý rodič nemá automatické právo si dieťa zobrať.
Závery z diskusie
Zhoda
- Polročné dieťa sa v diskusii považuje za príliš malé na samostatné nocovanie mimo rodičov.
- Dôležité je nastaviť hranice a mať partnerovu podporu pri rozhodovaní o starostlivosti o dieťa.
- Vzťah medzi vnúčaťom a babkou sa podľa účastníčok buduje najmä počas dňa za prítomnosti rodičov.
Sporné názory
- Niektoré matky sú striktne proti nočnému prespatiu polročného dieťaťa, zatiaľ čo iné pripúšťajú, že ak je to nevyhnutné (nemocnica, mimoriadna situácia), starý rodič môže dieťa postrážiť.
- Niektoré účastníčky považujú primerané prvé prespatie za možné už od 1 roku, iné odporúčajú počkať až do 2–3 rokov.
Otvorené otázky
- Ako postupovať právne a prakticky, ak starý rodič verbalizuje výroky typu „vezmem a nevrátim“?
- Ako objektívne zhodnotiť schopnosť konkrétneho starého rodiča zvládnuť nočnú starostlivosť (zdravotný stav, lieky, reflexy)?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
cestovná postieľka, chodítko, Indulona, krupicová kaša, Kofola, kojenie, súdna zverená starostlivosť, separačná úzkosť
Miesta a osoby
Bratislava (BA), Mníchov, Záhorie
Necitala som komentare no ja by so.polrocne nedala nikam. Spravila by som kompromis ze tam raz za mesiac prespime cela rodina alebo babka nechide na vikend k vam
@dalyla to je ale absolitne scestne a nema to nic s laskou stareho rodica k vnucatu. To je totalne sebecke. Nechapem ako si predstavuje zobrat dieta matke na 4 mesiace... ved to je neskitocna doba. Aj 10 rocnemu by uz bolo za maminou smutno. Akoze fakt nechapem. A stahovat sa tam tiez nie. Ved si (predpokladam) dospela svojpravna zena. A to nikomu z rodiny nebolo divne, ze chce vziat matke dieta na 4 mesiace?? Svagrima by jej dala deti na 4 mesiace?
@hope87 Nezvládla som to úprimne. Síce psychicky zdravá som - aspoň dúfam :D Ale, ja som tam prestala chodiť. Asi sama vie prečo lebo to neriesi 😅 Nieje normálne aby som pri ceste tama mala pocit na grcanie už. A je mi lepšie. Nikto má nespochybnuje, nenapáda, nikto neriesi moju výchovu. Oni bývali vtedy 150km. od nás a nechodili sme tam každý víkend. Chceli sme mat nejaky aj pre seba , ja muž, maly a take poznámky že maly ( podotýkam nemal ani rok ) že plače keď ho chce na ruky že to preto lebo tam nechodíme často. A že veď my uvidíme.. myslela to tak že budeme potrebovat ju na stráženie. Ako ďakujem neprosím mame ak vlastný život a chceme byt aj sami a hlavne počúvať na seba ako a čo robim zle podľa nej to nepotrebujem. Mám zdravého syna kt. bol 1x chorý a Zachvilu má 2 roky, je spokojný varim mu venujem sa mu, starám sa o neho ako najlepšie viem, snazim sa mu vymýšľať program resp. nám trom a niektoré slova rania. Ale tak ona je negativistka veľa veci je zlých. Inac, starala sa o ťazko chorú mamu, tak starat sa o dieťa oproti tomu je nič. Lebo máš radosť keď diera robi pokroky keď je zdrave keď ho niečo teší psychicky ti to dodáva neskutočnú energiu, ale keď sa staráš o pribuzneho tak máš len starosti a trápenie.
@dalyla teda... sorry, že to toľko riešim, len som totálne v šoku. Lebo o svokrách už toho bolo na MK popísaného kvantum a aj tá moja je expert a tiež máme vojnový stav, kedy najviac trpia civilisti a deti.. ale toto ma fakt dorazilo. Ja ani neviem ako by som reagovala. Lebo teda ja som podľa tej mojej celá na hovno a všetko robím na hovno. A deťom nesolím a necukrím a sladkosti im nedám (dám.. ale nie celý deň). Vždy som sa rehotala, keď mi hovorila, že to je len brokolicová polievočka, to je len a len brokolica a smotanka... jasné, ani ju nesolila.. Potom si ju môj drahý dosolil a rovno po ňom vybehla, že čo toľko solí, že tam dala soli dosť... nedovolila som chodítka, to bol ďalší horor, a nesedíme tam každý weekend, no jasné, že nie, keď sa chová ako chová a ešte asi milión iných blbostí. Vyvrcholilo to hádkou o krste detí, ktoré sme sa rozhodli nekrstiť a nechať to na nich. Toľko do nás skákala až som sa neovládla a povedala svoje... akože dobre... ale ja fakt neviem čo by som jej povedala, keby prišla s tým, že chce moje dieťa na 4 mesiace. Fakt neviem. Asi by som na ňu kukala, že jej totálne hráblo... alebo neviem. Som z takého niečoho total v šoku.
@misinka0611 tak to je jasne, ze to da zabrat a posramoti to psychiku ale tak chvalabohu, ze uz to nemusis riesit a prezivat to...
@tesha21 nasa starsia ma 3.5 roka a nikdy bez nas nespala u nikoho. Az toto leto sa rozhodla istna prazdniny, jednu noc k babine. Ja sa bojim nechat nasho mladsieho niekde spat a to uz ma 14 mesiacov. Ked chce svoju vnucku viac vidat, nech sa ohlasi k vam na navstevu
Ja by som polročné dieťa tiež cez noc nikomu nedávala, je ešte malinké a najlepšie sa cíti vo svojom prostredí a so svojou mamou. Nesmieš poľaviť, je to predsa tvoje dieťa a nie jej, tak nech si ho neprivlastňuje.
@mamicka_2013 tiez by som tak male babo nedala nikomu na noc, ked uz bude starsie tak ano, ked bude mat napriklad dva rocky, to okej, ale takto ee 🙂
To ako vážne? Mam 3deti,prva a druha spali u babky až vo veku 3,5r a to bola ešte moja mama, ktorej plne dôverujem.... Najmenšia 2rocna ešte bezo mňa nespala... Nielen dieťa musí byť na takýto krok pripravené, ale aj mamina.... Čiže nech si svokra ide niekam......
@dalyla jasne, to chapem... mne skor slo o to, ze ani nikto z rodiny ju nespacifikoval, ze to proste nie je normalne. Napr. jej vlastna dcera. Lebo tak moja mama, ked toto chcela urobit bratovej zene a estr by sa mi postazovala, ze ona to nechce, tak by som aj jej povedala svoje.
@biela_sova presne ako píšeš...v prvom rade som sa vždy snažila zvládnuť to vlastnými silami... Ja som chcela dieťa, ja sa chcem postarať... Reči typu veď daj , môžeš si uvariť (oprať, ozehlit, vyspať....dosad si čo chceš) ma akurát vytáčali a potom som už len chcela ukázať že to zvládnem...
@tesha21 ja som mamičky pochopila.. ja netvrdím že je správne, že si svokra vynucuje vnúča...
Ale veľakrát je to fakt o Tom, že kým je dieťa malé, chce si ho matka užiť a nechce ho požičiavať ( strašné slovo ) nikomu ani babke - svokre ( o matke vlastnej to väčšinou neplatí )... Ale keď prídu starosti robota - škola - domov a choroby prípadne ďalšie dieťa, tak už sa začne sťažovanie, že svokra pomôcť nechce ..
Chýba tam často ten zlatý stred... Všade sa nájdu zložité povahy či svokry či nevesty... A hlavne nič nie je čierno biele ale väčšinou farebné....
@ljzozv tak sa ospravedlňujem, ale tvoj príspevok naozaj tak vyznel. ale v mojom prípade to tak nie je. ja by som ju svokre cez deň kľudne dala, dokonca myslim že jej verim viac ako vlastnej mame. Len nech mi to normálne povie že čo chce a plánuje, a nech rešpektuje v prvom rade potreby môjho dieťaťa. a to že si malú v niektorých situáciách nechcem dať nie je môj rozmar alebo sebeckosť, lenže malá si sama ešte nepovie čo chce a čo cíti. Ona ju ale cez deň nechce, ale iba k sebe domov na noc. A to mi príde dosť zvláštne, že trvá na takomto "budovaní vzťahu".
@tesha21 som babička , moje vnúčatká budú mat o mesiac dva roky, nekonečne ich milujem, trávime spolu s manželom kopec času, celý víkend i cez týždeň, už mi dokonca navrhli dat deti na noc, no ja nemám odvahu, lebo obe deti, keď príde večer sú len mamičkine, neviem ako by reagovali, a ja chcem ,aby sa ku mne vždy tešili a nebáli sa,že mamičky ich u mňa nechajú. Keď sa im plne venujem cez deň, a tešia sa na nás, moje babičkovské potreby sú plne uspokojené. Sú to moje slniečka 🌞🙂
@tesha21 ja som nemyslela priamo tvoj príspevok, ale väčšina prispievajúcich presne takto reaguje. Svokre nedám,ale keď príde škôlka a chorobnosť, už pomoc starých rodičov vyžadujú.
Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, tak moje dieťa spalo prvýkrát samé u starkých vo veku skoro 14 rokov. Bývame blízko a keď sme išli spať, išla som aj ja s ním.
Ak to maminka tak necíti, tak v žiadnom prípade by dieťa bez nej nemalo byť.
No, tak to isto nie, polrocne je velmi nalicke, v ziadnom pripade toto, co babka si neuvedomuje, ze treba v noci aj kojit a podobne, no isto by som nedovolila.
JaTeraz som aj rada ked ide k babke sa zahrat a mam trochu pokoj doma (maly ma 2 a pol), mozno aj na noc by som privolila, mam spravnu svokru takze bez obav, ale on by asi ani nechcel, krici mama po case uz chce ist domov.
Ja ked take citam prispevky hned mi tlak stupne, co babe preplo v hlave uz nacisto?