Nechcem byť ako moja matka
Nikdy som si nemyslela, že budem takúto tému zakladať, a predsa.... ani neviem, či chcem radu, alebo sa len potrebujem vypísať.
Z detstva si nepamätám, aby sa mi mama venovala. Pamätám si ju buď pred telkou, alebo za stolom v kuchyni pri jedle, ako číta časopisy. Každý deň mala nejakú návštevu a vždy popíjali víno. Nie, alkoholička nebola, nepamätám si, aby bola niekedy opitá.
Je to ten typ, čo sa na vás usmieva ako med a o chvíľu vás slovami dokáže tak zraniť, že to boli aj roky potom. Ani neviem ako začať a ako to zhrnúť. Vždy nám vsugerovala ako sa o nás stará, aké majú iné deti hrozne matky a ako nás neskutočne miluje.
Nikdy sa nám nevenovala. Jediný čas s ňou bola cesta do a z kostola, počas ktorej moralizovala. Moralizovala vždy, všade a robí to do dnes. U nás skončila komunikácia niekedy na druhom stupni ZŠ. Pretože s ňou sa nikdy nedalo normálne rozpravat. Vždy do skončilo pri biblii. Vždy poučuje, uráža, ponižuje a robí to dnes. Zo mňa ako z matky robí šibnutú a včera to už fakt prehnala.
Kúpila som synovi také navliekacie korale, kde ma aj predlohy, podľa ktorých to ma navliekať. Zo stránky s didaktickými pomôckami. Má 3,5r, nebol prijatý do MŠ, ja som doma tak sa mu fakt snažím venovať. A ona sa vyjadrila, že je pri mne ,,chúďatko ". Že prečo ho nenechám hrať sa s autíčkami, ako sa na chlapca patrí. To snáď nemohla myslieť vážne! Chúďatko....
Ja sa mu venujem možno o to viac, že cítim krivdu z detstva, lebo nám sa nevenoval nikto a nikdy.
Každú možnú chvíľu mu ukazuje sväté obrázky, kritizuje ma, že sa nevie modliť, rozpráva mu momentálne o ukrižovani, straší ma o tom čo príde, keď sa nebudem modliť....
Samozrejme do kostola som nevkročila od 15r. Pri slove cirkev sa mi otvorí vo vrecku nožík.
Ja ju chvíľami neznášam. Cítim, že mám kvôli nej z detstva strašne veľa traum a ta najväčšia je ta, ze nechcem byť ako ona. A to som mala.mozno 10r, keď som si tu vetu napísala 20x do pamatnička - nebudem ako moja mama
@anjelicek26
Toto sú tvoje slová “ Neprezivas to nejak? Ano pindy okolo, ale pod ciarou ti uprace, zalezi jej na vnukovi - je uplne irelevantne, rozmysla, co je pre neho najlepsie, ty sa musis naucit - pustat to jednym uchom dnu a druhym von... stat nad vecou...”
- áno, aj mne take radili, aj som si hovorila ako som nad vecou. No dopadlo to tak, ze psychiku neodrbeš a keď mala matka prísť na dovolenku domov zo zahraničia ako mi to oznámila, ze za 2 dni príde, moje telo z toho stresu dostalo vnútorný tras. Jednoducho, človek si môže nahovárať, ale tie desiatky rokov stresu sa nahromadia v hlave a môj mozog už matku sám vyhodnotil ako nebezpečenstvo. Volala som na IPčko a tam sa pýtala, co to je, co sa deje, cítim ako sa mi telo vnútorne chveje, ale pritom sa netrasiem, nedokazem to nijak ovládať ani zastaviť. Už tam mi psychológ radil odstrihnúť matku. Ono, keď to nie je viditeľne, tak každý hovorí, čo to tak prezivas. Keby ma možno niekto 15 rokov znasilnoval, alebo mi 15 rokov lámal ruky- nohy, bil ma, ľudia to vidia, lebo to je fyzické ublíženie, mala by som modriny, tak vtedy by toho človeka odsúdili, nikto by nehovoril, ze ako to prežívaš, alebo no tak ta 15 rokov bil alebo znasilnoval, ale však chod za psychológom, on ti pomôže sa cez to preniest a môžete potom spolu plnohodnotne fungovať a mat harmonicky vzťah, a keď ťa nabudúce zbije alebo znásilní, už sa cez to prenesieš, lebo si tu osobu už nebudeš pripúšťať. Lebo však občas ako ta ten človek týral, však boli aj pekne alebo skôr normálne chvile, tak čerpaj z toho…To by asi nikto neporadil. Preto ma zaráža ten názor, ze pri psychickom tyrani je chybou obete, ze si tie veci aj po rokoch pripúšťa. Aj znásilnenej alebo zbitej by si po opätovnom znásilnení a bitke povedala, ze si to moc pripúšťa a treba sa cez to povzniesť, nech to berie jednym uchom dnu a druhým von?
@katkami123 treba docitat zvysok.. a ano naucila som sa po rokoch s odstupom stat nad vecou... a nezachadzaj fakt do extremov, toto sa u nich proste nedialo. Nastavia si pravidla a verim, ze budu normalne fungovat, ak budu obe strany chciet.
@anjelicek26
Tak ale potom si nezažila psychické tyranie, len ty sama si to myslíš a nejak si si to klasifikovala. Je to take iste tyranie ako aj fyzické tyranie, znásilnenie a akékoľvek iné tyranie.
U koho sa čo nedialo? Teraz nerozumiem o čom píšeš a či si pochopila môj príspevok na čo narážam. Autorka sa vyjadrila viac krát, ze matka jej hranice nerešpektuje ani po niekoľkonásobnom upozornení, skôr jej hrá naďalej na nervy, takze ako si majú nastaviť v takom prípade hranice? Tak, že sa už iba bude na ňu nabudúce usmievať, keď matka bude ťať do živého? Máš ty skúsenosť s takýmito ľudmi? To sú ľudia, ktorí nemajú žiaden rešpekt k druhému ale od druhých smerom k sebe ho vyžadujú až neprimeraný.
Mozes s istotou t rodiť, ze jej naozaj ide iba o dobro vnúčika? Že jej vnúčik nie je len dalsi prostriedok na vytáčanie vlastnej dcéry, ponižovaní aká je neschopná matka za každú cenu, aj keď mu dá jest nezdravé veci? Lebo vidí, ze jej dcére na vlastnom dieťati záleží? Len tak sa pýtam, ak sa hlbšie zamyslim nad tým, ze ani k vlastnej dcére empatiu a záujem nemala či nejaký k vnúčikovi, naozaj úprimný, naškrabe.
@anjelicek26
Takze psychické tyranie nie je extrém? Iba fyzické? Keď podľa teba zachádzam do extrémov.
Neboj sa,nebudes ako ona. Mozno v drobnostiach,ale v zasadnych veciach nie. A hlavne je,ze si to uvedomujes a budes tvrdi pracovat a zdokonalovat svoju osobnost,aby si nebola ako ona. Toto,co opisujes som zazivala aj ja ako dieta a zazivam dodnes. Dodnes mi je vykrikovane,ked sa mi nieco stane,ze to mam preto,lebo nechodim do kostola a nemodlim sa a podobne zvasty. S tym kritizovanim tiez je to u nas rovnako. Volakedy som aj ja taka bola a musim velmi vela usilia vynalozit,aby som to nerobila. Mala som tendenciu jednu zlu vec vytknut a nevsimnut si 10 dobrych veci,ale prave na tu jednu zlu som sa zamerala. Pracujem na sebe,uvedomujem si pozostatky vychovy. Pokial si aj ty uvedomujes pozostatky vychovy a pracujes na nich,neboj,nebudes ako tvoja mama.
Ona pise o mame, kde si ona nepamata, ci sa jej dostatocne venovala, chodila pricasto do kostola a odmenovala ju jedlom a ty do toho ides riesit fyzicke tyranie a znasilnovanie. Fakt nevidis rozdiel? Matky bezne - usmernuju, porovnavaju, do vsetkeho kecaju, robia to v dobrej viere... ano treba riadny odstup od kazdodennej reality, ked to clovek ako - dieta - musi zit a potom ma casovy a priestorovy odstup a pochopi ked sa mu narodia vlastne deti kopu veci... ze aj matka byva unavena, aj matka potrebuje oddych, ze matka nie je stroj a matky robia chyby... ona na nu NEMA dosah... alebo len taky, aky ona dovoli. Tym padom je to v jej rukach. Ale ist do ne-stretavania kvoli tomu, co popisuje, to je zbytocne... maleho moze vodit aj ona ku nej... vyhne sa drvivej vacsine tych spominanych veci... ak chce...
@anjelicek26 ešte som nestihla všetko prečítať, ale práve po narodení deti som všetko pochopila a začalo ma to mrzieť. Až teraz som pochopila, ako hlboko v riti mala úprimný záujem o nás, absolútne žiadna úprimná láska, záujem, ...
Že ani raz sme jej nestáli za obyčajnú prechádzku? Ze sme za tie roky boli na výletoch, že ich spočítam na dvoch rukách. Že prvá otázka na frajera bola, či chodu do kostola, nie to, aký je.
Nevravím, že je najhoršia na svete. Vážim si ju za mnoho vecí, vie byť aj úžasná, ale v tých spomienkach si neviem vybaviť nič, kde by sme spolu trávili čas, smiali sa, varili spolu či piekli. (Spomienky na výlety, pečenie, smiech mám len s cudzími ľuďmi- na výlety ma brali susedia, piecť som sa naučila sama z internetu a variť sa učím do dnes, ...)
To isté uplatňuje na vnukovi. Namiesto spoločných chvíľ radšej upratuje, alebo pouča.
@anjelicek26
A deti nepotrebujú pozornost, lasku? Aby sa im venovalo? Ja nehovorim, ze treba 24/7, nikto nie je stroj, ale aby si rodič len plnil svoje základne funkcie - máš oprane, navarené a máš kde spat, aby ho polícia nezatvorila do basy za zanedbávanie dieťaťa, je zúfale pre to dieťa, ty si myslíš, ze toto stačí dieťaťu? Aj ignoracia je forma psychického týrania. Načo si teda robila deti, keď o ne nemala žiaden záujem? Mne napríklad nepríde normálne, keď sa deťom streli do ruky tablet alebo X-box ešte v oredškolskom veku, aby od nich mali rodicia pokoj.
Nech sa páči, mozes si prečítať čo o tom odborníci :
https://najmama.aktuality.sk/clanok/285276/uzna...
A autorka nemá problém iba s tým, ze matka o ňu ako dieťa nemala záujem. Okrem nezáujmu, je ku nej negatívna, co si naschval opomenula ako si aj naschval opomenula, ze autorku ponižuje, poúča a pri synovi vždy urobí napriek, len aby jej ukázala, ze nielen ako dcera, ale aj ako matka nestojí za veľa, podľa nej. Možno tým chce prekryť svoje spravanie a dúfa, ze ta jej bezcitnosť sa potom vytratí. A manipulátor ma vždy dosah. Je jej matka, vie predsa najlepšie, co na jej dcéru platí, čo povedať, co urobiť, aby ju opäť vytocila, aby ju zranila. Takto sa podľa teba sprava milujúca matka? Sama si sa mi naschval nevyjadrila k mojej otázke ako si ma autorka stanoviť hranice so zenou, ktorá ich vôbec nerešpektuje a prestane zakazdym s rypaním až vtedy, keď je dotyčná s nervami v koncoch. A to s tým, že vylúčime možnosť, ze nevie čo robí a pripustíme možnosť, ze si veľmi dobre uvedomuje, ze človeka raní a musí to vidieť minimálne podľa reakcii svojej dcéry, napriek tomu v tom pokracuje, hroti situáciu a pri ďalším stretnutí je taka opäť. Tak poraď konkrétne ako tu nastaviť tu tvoju hranicu.
@marca12 dakujem. Tu istú zlú vlastnost mám aj ja. Tiež mám tendenciu len kritizovať a všade hľadať len to zle. Presne to, čo robí ona. Uvedomujem si to a pracujem na tom, ale toto je tak hlboko zakorenené, že toto je asi ta najťažšia vec, na ktorej sa snažím pracovať. Nebijem svoje dieťa, toto je pre mňa najjednoduchšie. Bitku som nenávidela. Snažím sa menej kričať. Nie vždy, ale darí sa mi ovládať sa
Ale pri kritizovani okolia sa prichytim často. Dieťa nie, to nekritizujem. Zasadne ho ani pred nikym nezhadzujem. Je to naozaj ťažké. Ďakujem za slová.
Všetkým ďakujem za každý príspevok.
Zas za alkoholičku ju určite nepovažujem. Ako som písala, nikdy som ju nevidela opitu. Skôr teraz vnímam, že niekedy ma doslova chuť a nenechá sa 2x núkať, ale nikdy to nie je viac ako 2 poháre. Ani si nemyslím, že vedome ubližuje. Práveže ona vždy pomáha kde môže. Nie len mne, ale všetkým naokolo. Starej susede nakúpi, pomôže, svojich rodičov dochovala, mne tiež pomôže s čímkoľvek. Tu ide čisto o citové väzby, úprimnosť, toleranciu a vzájomný rešpekt. Tiež sme s bratom zistili, že keď je so mnou, ohovára ho do špiku kosti (zaujímavé je, že len jeho, na nevestu nepovie ani krivé slovo) a to isté pred ním na mňa. Na môjho muža tiež nenadáva. Ale samozrejme to je tiež kapitola...muž príde neskor domov a už mi naznačuje, že sa fláka a kto vie čo robí. Ide za staršou dcérou na návštevu a už mi hovorí, len aby za nevrátil k exmanzelke... pritom mame naozaj krásny vzťah a s ex aj keby bol mesiac zatvorený v jednej izbe, absolútne by som bola v kľude. Ale moja mama nie, tá musí vo všetkom hľadať zlo.
@katkami123 tak podľa mojej matky syna týram ja. Všetko čo s ním robím podľa nej preháňam. Preto u nás viezla komunikácia. Napriek jej obrovskej snahe priviazat ma ku kostolu sa stal presný opak. O panenstvo som prišla tak skoro, že som nemala ani 18r. Chlapi ma zneužívali. Vždy som sa zamilovala ako posledná krava a vždy to skončilo nijak. Akoby som si potrebovala dokazovať svoju cenu? Toto jej naozaj vyčítam, že ako matka má nepripravila na reálny život a na skutočný život. Sex bolo tabu. Nepriznala som sa jej ani s tým, keď som dostala menstruaciu. Kradla som jej vložky. Možno po roku som dostala odvahu priznať sa a dodnes si pamätám na to ako priserne som sa cítila. Dala mi facku podľa nejakých zvykov, aby som sa neprespala a uliala mi pálenku, že som dospela žena. Jeden z najtrapnejsich dní v mojom živote. Mala som 14r.
A takých situácii je naozaj veľa.
Manželova dcéra sa dokonca ešte aj s otcom otvorene baví o sexe, menštruácii, rozobera s ním ako s kamoškou, že kedy to konečne dostane, dokonca sa smiala, že konečne jej rastu prsia. Normálne zavolá otcovi, nech jej kúpi vložky. Od mamy je perfektne vyškolená na to, akí sú chlapi a v jej veku je neskutočne rozumná. Všetko v rámci normy. Skratka jej nerozprávali žiadne rozprávky o bocianoch.
Autorka,
najmätucejsie na tychto rodicoch je prave to, ze slovne ta " lubia" nado setko na svete, od pomo i by sa roztrhli a jasne ze aj na preokolie su uzasni, v praci dokonali. Ale tieto slovne ublizenia su neodmyslitelne, patria k " dobremu tonu". Vacsinou nemaju skutocnych blizkych priatelov, vediactotiz, ze by prisli na ich skutocnu povahu. Oni to pri obcasnych stretnutiach vedia super zahrat na uzasnych. Dokonca aj nezistne pomozu. No ktovie, mozno len aby tym znovu potvrdili tu svoju perfektnost.
Ja to stale tvrdim, bud nech je xlovek zmatok alebo v norme, aspom viem na com som.
Nenechaj zo seba robit kretena, ponizovat sa a uz vobec podryvat autoritu u tvojich deti. V pohode prerus kontakt. A precitaj si na googli nieco o teme rodinne konstelacie. Vedia robit zazraky 🙂 Nehovorim, ze vdaka tym konstelaciam sa tvoja mama obrati na anjela, no ty zmenis pohlad na situaciu a zaujmes novy postoj, pochopis mnohe.
Vsetko dobre ti prajem.
@jennky13 kniha je všade vypredaná. Už ju nezoženiem 😒
@svetlonos ďakujem veľmi pekne
Rado sa stalo 🤗
“ tak podľa mojej matky syna týram ja. Všetko čo s ním robím podľa nej preháňam. Preto u nás viezla komunikácia. ”
- toto je manipulatívny prvok, ktorému sa odborne hovorí PROJEKCIA. Matka svoje chovanie dáva na teba. Teda to ako sa ona ko matka chovala k tebe a neboli tam žiadne city, projektuje na teba, ze to ty si v skutočnosti taká
“ Chlapi ma zneužívali. Vždy som sa zamilovala ako posledná krava a vždy to skončilo nijak.”
- toto je typicky vzorec deti z toxických rodín, ktorý som mala aj ja v minulosti, hľadať si nesprávnych partnerov. Laicky vysvetlené, tvoja matka sa k tebe spravala určitou toxickou formou cely život a ty ako dieťa si nič iné nepoznala, prišlo ti to normálne, čiže tento vzorec chovania si prijala za vlastný. Títo ľudia potom hľadajú aj takých životných parnerov, ktorí sa ku ním spravaju tiež zle, pretože ich podvedomie ich k ním ťahá. Pretože z detstva sú toxickí ľudia našou komfortnou zónou v ktorej sa cítime prijemne. Na tuto tému máš aj pár článkov.
Tu : https://najmama.aktuality.sk/clanok/320295/znak...
“ Práveže ona vždy pomáha kde môže. Nie len mne, ale všetkým naokolo. Starej susede nakúpi, pomôže, svojich rodičov dochovala, mne tiež pomôže s čímkoľvek.”
- toto je tiež bezne pre narcisticky ľudí. Veľa ľudí si mysli, ze sú už iba zlí a nedokážu pomôcť. A tak hľadajú aj dobre veci. Aj toxickí ľudia pomáhajú. Len, často krst to robia tak, aby o tom ostatní vedeli, najlepšie co najviac ľudí, nikdy to nie je v skrytosti, chcú si tak o sebe vytvárať pred druhými ľudmi falošný obraz obetavych samaritanov. Veľa krát pomôžu, ale časom očakávajú za to buď protislužbu, pripadne sa k tomu, komu pomohli spravaju majetnicky s tým, ze sa už môžu starať teraz do ich životov, čakajú za to obdiv alebo nejakú protislužbu, pripadne to niekedy radi spomenú nenapadne s tým, ze im je teraz človek zaviazaný. Ján Dvořak to vo svojich videách popisuje až ako fetišizmus - tým, ze občas títo ľudia urobia aj niečo dobre, dávame tomu dobrému u nich až prílišnú váhu, doslova obdiv, ze nie sú predsa takí zlí, ktorú keby urobil niekto iný, normálny, berieme ako samozrejmosť, pripadne sa nad tým až tak nepozastavujeme.
-“ Tiež sme s bratom zistili, že keď je so mnou, ohovára ho do špiku kosti (zaujímavé je, že len jeho, na nevestu nepovie ani krivé slovo) a to isté pred ním na mňa. Na môjho muža tiež nenadáva. Ale samozrejme to je tiež kapitola...muž príde neskor domov a už mi naznačuje, že sa fláka a kto vie čo robí.”
- toto je typicky znakom ľudí s poruchou osobnosti tiež, toto robila aj moja matka. Títo ľudia neznesú, keď ich blízky majú medzi sebou dobre vzťahy a tiež fungujúce rodiny. Predpokladám, ze ani ona takú nemala, asi žila iba sama s tebou. Bezne sa snažia poštvať súrodencov, partnerov medzi sebou. Lebo chcú byt oni na 1. mieste u svojich deti. Oni majú byt ti prvú, komu sa ma adorovat. Čítaj tu :
https://svetkrestanstva.postoj.sk/83832/boli-mo...
Zo všetkého je najväčší problém u tychto deti všetko spracovať a uvedomiť si realne, co sa okolo nich deje, bez neustáleho ospravedlňovania a naivity v chovaní rodičov k ním.
@katkami123 len zas vieš, ak v tom človek neustále žije, tak je veľmi ťažké si uvedomiť, aká je vlastne realita a že to nie je vôbec tak, v čom žil doteraz
@tanikka
Dnes mame úplne iné možnosti sko v minulosti - sú psychológovia, terapeuti so špeciálnym zameraním na spracovanie tychto traum, takze si tým všetkým človek nemusí prechádzať sám.
Je kopu verejných odborných článkov, ktoré sa tomu venujú a keď už aj človek vnútorne vie, ze niečo s tým druhým v poriadku nie je, ale nevie sní presne čo ani to nevie definovať, len jednoducho vidí, ze to nie je Ok, veľa terapeutov píše aj články, odborne, pre takýchto ľudí. Čiže je to zadarmo. Netreba platiť ani za terapie, ani za knihy. Len treba selektovat, veľmi, čo čítam. Lebo mnoho takýchto zlomenych duší vyťahujú rôzne sekty, ktoré tiež začínajú odborne, ktoré im dávajú ten pocit miesta, ze niekam patria. A odtiaľ sa potom odchádza ešte ťažšie ako od toxickej rodiny.
Tu píše jedna terapeutka sériu článkov na tuto tému. Sú síce v češtine, ale pekne popisujú celkový príbeh od detstva až po dospelosť a co robiť, ako fungovať.
https://www.heroine.cz/psychologie/4074-co-si-d...
@katkami123 Katka, ja si o nej nemyslím, že je až taká psycho porucha. Ja si naozaj nemyslím, že ona robí niečo z toho vedome. Jedno čo môže byť pravda je ta, že ona sa nám ako matka nevenovala a teraz možno svoje výčitky nejak otáča proti mne - teda ja som akože teraz ta šibnutá. Najradšej hovorí veci nepriamo, pripadne potichu, aby som ich ,,akože " nezačula. Nemá rada konfrontáciu, hneď sa stiahne. Ak sa jej opýtam, čo si povedala? Joj veď nič, nič....
Dobre dobre nič. Nerada sa háda, radšej ohovára za chrbtom, pripadne sa usmieva a vytiahne to keď to najmenej čakám. Som z nej strašne zmätená. Vždy som bola. Nikdy som nevedela, čo od nej môžem očakávať, Nikdy som jej nemohla dôverovať, Nikdy som nevedela čo si naozaj mysli, Nikdy som nevedela či niečo mysli úprimne.
Mne najviac vyhovuje stretávať sa s ňou raz za mesiac. Keď sa vidíme malo a krátko, všetko je ok. Len potom mi je jej ľúto, že ju zanedbávam. A teraz ju potrebujem k malému, kvôli tomu, že ešte dokončujem školu, tak 1-2x v týždni na 3-4hod mi stráži malého. Naozaj neviem, ako to vyriešiť inak. Keby sa dozvedela, že si platím opatrovateľku, asi by sa zbláznila.
je pekne, ze si empatická, možno niekde viac ku matke ako ku sebe. Teba trapi, ze ju ako matku zanedbávaš, aspoň teba, keď ju nie smerom k tebe. Sama uvidis časom. Pretože ak to je psychická choroba, časom sa jej spravanie bude zhoršovať a bude čoraz neznesiteľnejsia ako každá nekiečena choroba. Každopádne, máš tu kopu rad, kopu článkov, poradili ti tu knihy a kopu iných vecí, keď to tak budeš cítiť, mozes sa tomu venovať.
Možem písať jedine podľa seba, každý je iný a na každom sa vzorce chovania inak prejavia v dospelosti. Ale ja napríklad konám v stresujúcich situáciách a celkovo skôr naopak ako moja matka, som väčší pohoďak, tak možno súdim podľa seba. Ona bola emočná nálož a všetko sprevádzalo teatrálny výstup, každú vec hlboko prežívala, aj keď to boli malichernosti. Aj má hraničnú poruchu osobnosti, su to ľudia, ktorí sa chovajú na hrane a nezvládajú emócie. V dospelosti som skôr na taký typ ľudí alergická a vadia mi take tie drama queen ženy. Takže neviem kto a koľko si toho nesie od rodičov a od čoho to zavisí. Ale sú situácie, keď poviem napr. rovnaku vetu akú hovorila ona nám. Len zas rozlisujem čo je normálne chovanie a čo nie je. Podľa mna buď to dieťa ma diagnózu po matke alebo nemá, neexistuje stredná cesta, ze časom ju dostane okolo 30-tky a bude ako matka. Tieto poruchy osobnosti vznikajú už vo veľmi skorom detstve.