Nechcem dieťa - mám sa cítiť menejcenná?
Ahojte, viem, že toto je stránka pre nadšencov materstva, ale ja sa borím s opačným problémom a zaujímalo by ma, či niekto prežíval rovnaké pocity, alebo mi bude vedieť poradiť.
Mám 39 rokov, rovnako aj môj partner. Doteraz sme si dvadsať rokov spokojne nažívali v bezdetnom partnerstve. Boli sme dohodnutí, že deti nie, on ale teraz otočil a deti chce. A to je kameň úrazu. Mňa matka v detstve psychicky aj fyzicky týrala, vyrastala som v neustálom strachu bez kúska lásky, nehy, či porozumenia a podpory. A ja si teraz neviem predstaviť mať deti, je to úplne nemysliteľné, pri predstave tehotenstva ma chytajú záchvaty paniky. Partner to ale neberie vážne, odbil to vyhlásením, že ma to prejde, a že keď mám rada nášho psa, tak budem mať aj dieťa. Viem, že do úvahy prichádza rozchod, alebo sa mu prispôsobím. Neviem, čo robiť, pretože ho mám veľmi rada, ustáli sme už mnoho zlého. Ak ste niekto boli v mojej situácii, čo ste urobili? A ak ste to dieťa mali, aby ste vyhoveli partnerovi, aké to potom bolo?
Stručné zhrnutie
- Konflikt, keď jeden partner po rokoch zmení názor a chce dieťa, zatiaľ čo druhý ho nechce, sa v diskusii riešil cez psychoterapiu alebo manželskú poradňu, rozchod, adopciu staršieho dieťaťa alebo jasnú písomnú dohodu o rozdelení starostlivosti.
- Viaceré príspevky upozorňujú, že pri veku okolo 39–41 rokov klesá pravdepodobnosť otehotnenia a rastie riziko komplikácií počas tehotenstva vrátane možnosti cisárskeho rezu a hospitalizácie.
- V diskusii sa opakovane objavila obava, že užívanie antidepresív komplikuje plánovanie tehotenstva; diskutujúci odporúčali individuálnu konzultáciu s psychiatrom a gynekológom (tvrdenie v diskusii nie je odborným konsenzom).
Najčastejšie otázky
Q: Ako riešiť situáciu, ak partner po rokoch zmení názor a chce dieťa, ale ja nie?
A: V diskusii odporúčali spoločnú terapiu alebo manželskú poradňu, prípadne dohodu o tom, kto bude mať hlavnú starostlivosť (písomná dohoda), kompromis formou adopcie staršieho dieťaťa alebo rozchod ako legitímna možnosť.
Q: Je vhodné skúšať otehotnieť vo veku okolo 39–41 rokov?
A: Diskutujúci opakovane uviedli, že pri 39–41 rokoch klesá šanca na otehotnenie a rastie riziko komplikácií počas tehotenstva; v diskusii sa konkrétne spomínali veky 39, 40 a 41 a príklady sekcie a hospitalizácie.
Q: Môžem zostať na antidepresívach počas tehotenstva?
A: Vo vlákne sa objavili obavy, že „antidepresíva s tehotenstvom nejdú veľmi dokopy“ a účastníčky odporúčali konzultáciu s psychiatrom a gynekológom; toto tvrdenie v diskusii nie je odborným konsenzom a vyžaduje lekárske posúdenie.
Q: Pomôže psychoterapia pri strachu z materstva po traumatickom detstve?
A: Viaceré príspevky odporúčali psychoterapiu alebo návštevu psychologičky a manželskej poradne; jedno vyjadrenie v diskusii naznačilo, že terapia môže pomôcť „preliečiť vnútorné dieťa“ (anegdota).
Q: Je adopcia staršieho dieťaťa bežne navrhovaným kompromisom?
A: Niekoľko diskutujúcich navrhlo adopciu alebo osvojenie staršieho dieťaťa ako alternatívu k biologickému rodičovstvu a v debate sa spomínali „domovy“ či „decák“ ako zdroj detí.
Q: Môže partner prevziať väčšiu starostlivosť, napríklad ísť na materskú, ak žena dieťa nechce?
A: V diskusii sa odporúčalo pýtať sa partnera, či je ochotný ísť na materskú alebo prevziať väčšiu starostlivosť, a dohodnúť si písomne rozdelenie povinností; takéto riešenie bolo považované za možné, ale nie vždy realistické.
Závery z diskusie
Zhoda
- Nemali by ste sa nútiť do materstva, ak v ňom nie ste presvedčená; radšej dieťa nemaj.
- Odporučenie vyhľadať psychologickú alebo manželskú poradňu pred rozhodnutím o tehotenstve alebo rozchode.
- Vek okolo konca 30. rokov a začiatku 40. zvyšuje riziká tehotenstva a plodnosti, čo treba pri rozhodovaní zohľadniť.
Sporné názory
- Niektoré príspevky tvrdia, že ženy so zlým detstvom dokážu svoje deti veľmi milovať a kompenzovať to nedostatkom lásky v minulosti, zatiaľ čo iné varujú, že trauma môže viesť k tomu, že matka dieťa nebudе vedieť milovať a dieťa bude trpieť.
Otvorené otázky
- Zmení sa partnerova túžba po dieťati spontánne alebo ide o trvalé rozhodnutie?
- Ako bezpečne riešiť pokračovanie v liečbe antidepresív pri plánovaní tehotenstva (klinická konzultácia potrebná)?
- Je adopcia/osvojenie staršieho dieťaťa právne a emocionálne realistickým kompromisom v konkrétnom prípade?
Spomenuté značky a firmy
RTVS, Anjelov strážnych, Modrykonik
Spomenuté produkty a metódy
antidepresíva, psychoterapia, psychologická poradňa, manželská poradňa, adopcia, osvojenie, materská dovolenka, otcovská/muž na materskej, cisársky rez, koliky, astma u dieťaťa, znížená plodnosť so stúpajúcim vekom, sledovanie kvality spermií
Miesta a osoby
Alena Heribanová, Dalibor Jenis, Bratislava
@morcatko tak toto je presne aj moj pripad.ja sa necitim mat deti a to mam par dni po 39r. Velmi casto sa nad tym zamyslam, preco tak u mna je. Niekedy si chvilu predstavujem ake by to bolo, /myslim tym take pekne predstavy/ ale po chvili ma to zas prejde a som takmer presvedcena, ze deti nechcem. Myslim si /riesila som to aj so psychologom/, ze u mna dost zaposobili rodicia. Nemala som s nimi moc pekne detstvo, aj pili, velmi sa hadali aj sa bili a ja som bola v podstate stale v strese. Ich vobec nezaujimalo, ako som sa citila v tom prostredi, videli len samych seba. Bolo to dost traumaticke a rodinu preto vnimam skor ako “same problemy”. Trvalo to az do dospelosti, potom sa podarilo ich nahovorit na rozvod a ich zivoty sa oddelili konecne. Bolo to az ked ja som mala az 33r. Nemam preto dobre skusenosti s rodinnym zivotom a proste sa rodinnemu zivotu branim. Najhorsie je nepochopenie, ktore vidim aj u najblizsich. Viem ze sa musim rozhodnut, co dalej. Dalsia obava je z tehotenstva/ak uz by som sa do toho dala/ kvoli mojmu veku a celkovo strach z porodu.. Jednoducho ma to vsetko skor odradza a neviem si samu seba ako matku predstavit.