Nechcem rodinu
Ahojte zeny.
Chcela by som vediet, ci sa tu nachadza niekto, kto to ma podobne ako ja. V poslednej dobe si zacinam co raz viac uvedomovat, ze nechcem rodinu. Nechcem muza, nechcem dieta. Preco? Ked vidim co sa deje s dnesnymi parmi, co sa deje vo svete..je mi z toho zle. Aj tu na MK..proste toto ked citam napr.ako sa muz sprava k zene, ako si ona necha skakat po hlave ako si dokazu niektore znicit zivot napr.ze si spravia hned dieta s clovekom, ktoreho ani nepoznaju..ze sa navzajom ludia podvadzaju atd.. Jednoducho ma chtfa panika. Nechcem tak skoncit. Mam strach.. Co ked ma muz bude podvadzat? Co ked ostanem na dieta sama? Bez penazi.. Co ked ... Proste na 99% som si ista, ze toro nechcem a musim urobit vsetko pre to, aby som tak nedopadla. Ziadne viazanie sa, ziadni muzi..max na sex, ale to je vsetko.. Mate to tak podobne niektora?
Ano, chapem, mam to tak s detmi, nechcem ich. Tieto obavy ma posledne roky coraz viac ludi, pridava sa k tomu aj klimaticka uzkost napriklad. Skus sa o tom poropravat s nejakou psychoskou, mozno ti poradi co a ako. Mozno identifikuje, ze tvoj strach prameni uplne z niecoho ineho. A nakoniec, porozpravat sa s niekym a nalozit nanho vsetky svoje strachy a starosti, je niekedy hodne oslobodzujuce.
Ahoj, máš úplné právo vybrať si život, aký ty sama chceš. Keď deti a rodinu nechceš, nemusíš ich mať len preto, že sa to tak má a aby okolie bolo spokojné. Ale, prosím ťa, nerob si predstavu o vzťahoch na základe diskusií z Modrého koníka. Áno, je tu veľmi veľa hrozných príbehov, často sa čudujem, ako sa tak môžu ľudia k sebe navzájom správať. Ale treba si uvedomiť, že žena, ktorá je vo vzťahu šťastná a nemá problémy, o tom nebude písať. A ja som presvedčená, že tých, ktoré sú vo vzťahu, s mužom, s deťmi... šťastné, je stále väčšina.
A ešte na záver: väčšina ľudí v živote ľutuje skôr to, čo neurobila, než to, čo urobila. Rozhodnutie je na tebe.
No a neskor sa zasa budes bat ostat sama a zo zufalstva si nabalis nespravneho a potom tu budes plakat, ze mas same problemy. Slus na sebe popracovat, verit si a uzivat si zivot bez strachu. Najdolezitejsie je sebavedomie a nebat sa vsetkeho....to akoby si si to vsetko pritahovala tym strachom. Drzim palce na ziskanie sebavedomia a zbavenie sa strachov.
@anketkarka môže to byť aj tak. No s tým si človek mnoho krát proste sám nevie dať rady a je fajn, ak sa o tom porozpráva aj s odbornkom. Prílišný strach nevedie k ničomu, ba by som povedala, že zbytočne vie skomplikovať život
Mam taku znamu, uz je na dochodku a vo volnom case chodi dobrovolne roznasat obedy a pomahat inym. Ked som sa jej na to pytala, tak mi povedala, ze vzdy mala rada samotu a dobre sa jej tak zije. Neciti sa osamela, ma rodinu, vela znamych a navsetvuju sa, telefonuju spolu. Ja sa jej ani necudujem, ma vlastny klud, nikto jej do toho nekeca, robi si co chce... 🙂.
Je rozdiel nechciet rodinu, lebo proste nie si rodinny typ, ani partnersky, a je to v poriadku - a nechciet rodiny kvoli strachom - toto sa vacsinou riesi u psychologa.
Mas strachy z niecoho, co ani nemusi nastat.
Citas tu prispevky oklamanych a podvadzanych zien, ale uz:
- nevidis pozadie ich pribehu: mnohe mali vystrazne alarmy davno pred svadbou, detmi, ale proste kaslali nato, zlahcovali dane situacie, atd
- nevidis realny vztah - su totiz aj toxicke zeny, histericke, manipulativne, pri ktorych to proste manzel nezvladne a odide zo vztahu
A velmi podstatna vec: je dost aj krasnych vztahov, manzelstiev, kde sa ludia vzajomne lubia, podporuju, ale nie je dovod tych zien o tom predsa zakladat temy...
Neviem koľko máš rokov, ale ja som tiež v mladosti tvrdila, že sa nikdy nevydám a nebudem mať deti, kým neprišiel správny muž, s ktorým som to dieťa chcela mať a mám aj muža, aj dieťa 😉
Keď rodinu nechceš len kvôli tomu, čo čítaš na MK, čo vidis v okolí, máš strach, a zámerne používaš čisto rozum. Ale ten istý rozum ti môže pomôcť k tomu, aby si tak zle nedopadla, ako vidíš, čítaš. Ja som som nechcela partnera, deti, rodinu, aby netrpeli, lebo som ochorela. Podvedome som po nich túžila. Nechaj všetko plynúť, nebráni sa citom, ani pocitom, tie sú dôležité v živote, nie sme stroje. Intuicia ti napovie. Momentálne tvoje odôvodnenia mi pripadajú skôr rozumoveho charakteru, ako to bolo kedysi u mňa.
Som rozvedená a asi najhrdejsia mamka na svoje deti. Pritom mám výčitky, čo všetko museli oni prekonať. Po rozumovej stránke by som ich nemala. Keď vidím, že sú ok (tento rok už aj druhé bude dospelé) - stalo to za to. Samozrejme, že nie všetko je ideálne, covid v teenedzerskom veku a pohyb medzi solventni kamarátmi prinášal mladšiemu rôzne myšlienky.
Čo sa týka vzťahu, čo vidím na MK, v súčasnosti sa prekážky neucime prekonávať, ani im predchádzať, ale vrátiť sa späť na štartovaciu ciaru - rozvod, rochod.
Nebrán sa ničomu na silu. Strach a zodpovednosť nie je to isté. Mne sa zdá, že nemáš ani strach zo zodpovednosti, skôr len obavy, rezignáciu. Všetko bude ako má byť. Hlavne je, aby si bola o.k. ty. Či už s rodinou, či bez. Keď máš rodinu, svoje pocity prenášas na rodinu, keď nemáš, žiješ s nimi sama. Niekedy je zas sebecké mať deti, len preto, že ich chcem ja ...
Ak to tak necitis,do nicoho sa nenut. Ale prosim ta podla mk si nerob obraz o spolocnosti. Nie kazda mame doma hulvata.
Nájsť dobrého muža je také vzácne ako nájsť šafrán v tejto džungľi. Je to normálne ako uvažuješ. Radšej mať prázdnu posteľ ako nesprávne obsadenú.
ja to tak mam, ale odjakziva som to tak citila. nikdy som sa ani nehrala na domacnost, nestarala o babiky... nikdy som sa nevedela predstaviť vo vaznom vztahu, manzelstve, deti uz vobec nie. za toto som rada, ze zijem v dnešnej dobe a nie minulosti... ze sa ako slobodna zena viem uzivit atd, v minulosti pre zeny neboli take moznosti (ved ani nemohli mat ucet v banke a pod kedysi pred desatrociami, volebne pravo atd). nejako som proste prijala, ze to mam inak, nez vacsina spoločnosti a je to tak ok.