Nechcem sa sťahovať
Ahojte, som trochu smutná a mám obavy. Môj muž má prácu v Čechách, my žijeme na severe Slovenska.Celkom dobre zarobí, nie je však spokojný s prístupom v práci, zo vzťahmi na pracovisku a neustále cestonie za nami ho vyčerpáva. Veľakrát cestuje na celý týždeň alebo aspon na 3 dni. Chce aby sme sa presťahovali, ale ja som rok a niečo na materskej, mám tu rodinu, kamarátky s deťmi a pod., je mi tu dobre, všetko tu poznám a neviem si predstaviť, že by sme odišli, žijeme tu obaja od narodenia a pomoc rodiny je nenahraditeľná. Mali ste z vás niekto už takýto problém? určite áno...chcem vedieť, ako ste sa s tým vysporiadali, našli ste si priateľov? necítili ste sa ako sami na celom svete? Je mi z toho ťažko, keď si na to spomeniem.
@oskvarka to je pravda, ale ako som písala, môj muž nie je preč stále, niekedy je aj celý týždeň doma a robí z domu. Niekedy je zase celý týždeň preč a občas ma služobky také, že ráno vyrazí a príde večer, alebo na druhý deň. Podľa mňa to nemá také hrozné, ale on sa stále sťažuje..dokonca to má aj fajn zaplatené,no on by radšej robil doma za menej, že už je unavený z cestovania a tlaku v práci, ale nikde nie je isté, že si nájde prácu, kde bude všetko super. V tejto práci má aj služobné auto, kt. využívame aj na sukr. účely ako rodina, a za to má niečo odrátané z platu.
@anjelicek26 a čo jazyky? ja viem anglinu, ale už slabšie, teraz, keď som viac ako rok doma, mám pocit, že už nič 🙂
@llia - Saska hovori nemecky a anglicky plynule, slovensky len tak aby sa dohovorila ;) Viac jej na tie 2x do roka na Slovnensku fakt netreba.. a od prvej triedy teraz zacne spanielcinu v nemecku, pojde do skoly s vyukou v anglictine 🙂 Takze bude toho mat dost 🙂 Ja zvladam vsetko vratane spanielciny celkom slusne, tak jej budem moct pomahat 😀
@llia mnoho manzelov spolu v skutocnosti nezije, a potom maju najhorsi problem, ked su spolu 2t na
dovolenke 😀 nasi spolu nikdy nezili, otec bol v amerike, potom stale v praci, a ked sa nastahovali do spolocneho domu a zrazu boli dost casu spolu, cele to padlo.
ale samozrejme, bolo to narusene manzelstvo bez akychkolvek prejavov lasky, oni spolu naozaj len FUNGOVALI
@llia
No clovek sa pozbiea, ked to inak nejde 🙂
Ja beriem maleho od narodenia stale so sebou, po uradoch, do ochodu, k lekarom, nic ine nam neostava 🙂
Ja som velmi naviazana na rodinu a keby mi mm povedal, ze sa vraciame tak som zbalena za hodinku a stahujem sa, stale dufam, ze sa vratime i ked to zrejme az take realne nie je. Ale ako pisali kocky, lepsie je, ked je rodina spolu, lebo ani chlap to nema lahke daleko a sam. Verim, ze sa rozhodnes tak, aby si bola spokojna ty a cela rodinka 🙂
@llia no ja osobne viem nechut k cestovaniu pochopit osobne by ma dochadzanie zabilo... niekto jednoducho ma taku povahu ze mu to niec nerobi a niekoho to moze vycerpavat a byt mu nevolno ja ked musim cestovat tak okrem toho ze mam s takmer vsetkych dopravnych prostriedkov morsku nemoc (aj ked teda som sa uz zlepsila ze nezvraciam a tak ale boli aj take casi...) tak som vzdy po kazdej ceste ktora trva 1,5 hodiny a viac priserne unavena ze som potom neni schopna sa na nic sustredit nie to este nieco robit...
@llia kamosky si najdes hned a s rodinou sa mozes navstevovat, cele je to len vec pohladu a povahy. Verim ze pre niekoho kto zil cely zivot na jednom mieste je dost tazke odist ale ste mlady cele je to ovela lahsie ako keby sa ma stahovat 70 rocna babicka. Pre mna je zase tazke , neuveritelne tazke trcat tu na Slovensku..som tu len a len koli malej aby mohla byt aj s jej otcom ale ide ma porazit...tak sa aspon stahujem po meste, momentalne uz do tretieho podnajmu za posledneho pol roka 😀
Moja skusenost je taka, ze zvyknut a naucit sa da vsetko, ide o to ake ma clovek priority. Ja byvam v BA uz osmy rok, povodom som ale zo severneho slovenska, a veru aj by som sa vratila keby nie priatel. Opacny problem- poznala som tu ludi, ktori sa pomaly rozliezaju a vracaju prec. Avsak ja som z tych ktori sa riadia- kde bude on, budem aj ja 😀
A k cudzej reci- ja som pred asi troma rokmi pobudla zo tri mesiace vo Finsku ako au pair, s malym sa dalo rozpravat len po finsky, pomerne rychlo som sa naucila zakladnu konverzaciu a myslim ze nebyt toho ze som sa vratila spat, da sa to zvladnut 😉
@luckalucka83 mne nezostane nič, len sa prispôsobiť, nevešať hlavu a oťukať sa v novom prostredí. Ďakujem pekne za odpoveď🙂)
@llia tak ja som zo Slovenska a prestahovala som sa do CR lebo moj muz je odtial..mam tu svokru ale to je asi tak vsetko...od rodiny byvam 150km...je mi smutno,neviem si zvyknut..oteraz sme byvali u mojich rodicov ale muz robil v CR a dochadzal za nami-ako pises ty aj mojho to uz unavovalo,videli sme sa asi 2 vikendy v mesiaci..na Slovensko ist nechcel a niekto sa prisposobit musi..bolo mi luto ze je s malym tak malo..tiez cakam ze si najdem kamosky,ale nie je to jednoduche a som este malo v CR,len 3 mesiace..jedine co ma tesi je ze sme spolu,ako rodina,ze mame voj byt,nikto ma nekontroluje,nehovori co mam a co nemam, ze mame skype a kazdy den alebo skoro kazdy sa porozpavam s maminou,bratom...tesim sa takym technickym vymozenostiam 🙂 s malym chdim vsade,naozaj vsade...na svokru teda k babke sa tesi ked tam ideme,ale nie je to zas moc casto takze varovanie je problem..zostane s nou ale ja sa musim vtratit..na mojich rodicov je zvyknuty viac,ked odchadzam niekam a varuju ho tak mi aj topanky nachysta.muz pracuje trebars 3 dni a 2 dni je doma takze obcas sme s malym len sami...smutno mi je,ale inak to zatial nejde..drzim ti palce,dobre sa rozhodni a neboj sa toho..zaciatky su tazke,ja som bola v totalnej depresii...ale moj otec hovori-clovek si zvykne aj na sibenicu ked treba...
Ahojte tak moj príbeh je trochu odlišný, ale v pocitoch asi podobný. My sme žili 6 rokov v čechách, našla som si tam svoj druhý domov. Bola som tam štastná a spokojná, mali sme super práce s mužom, takže aj finančnu nezávislost, našla som si kamarátov. V rodnom meste som sa nikdy necitila dobre, ani neviem ako to popísat...akoby som patrila kamsi inam...vadilo mi strašne vela vecí, nevedela som si nájst svoje miesto, chýbala mi kultura, historia mesta, vadila mi "mentalita" malého mesta. Nie som žiadna panička či fiflena čo si potrpí na nejaký luxus a obchodáky a preto musí žit vo velkom meste. Ako školáčka som bola na pár dní v Prahe a bolo mmojím snom tam žit. Pre mna to bol proste splnení sen. No kto už toto može povedat .-) Tie roky ked sme tam žili boli moje naštastnejšie. akoby som konečne bola doma! 🙂 I ked sme sa s mužom vždy bavili, že ked budeme mat maličké pojdem spat na Slovensko aj kvoli rodine, aj kvoli tomu že muž je local patriot, aj kvoli tomu že pre neho to nebolo ideal miesto.... celé tehotenstvo som doslova prežíval uzkost z každého dalšieho nového dna, pretože sa blížilo stahovanie. Stahovali sme sa ked som nastupila na MD, t.j. v 9 mesiaci. Je to už vyše 2,5 roka a svoje miesto som si tu nenašla, napriek tomu že je tu rodina, ktorá je fajn. Nedokážem uplatnit samu seba, nemám kamarátov, ktorí by mi pomohli sa aklimatizovat. Pripadám si ako v nejak dočasnosti, stále čakám kedy pojdem domov ☹ Rodina nie je to isté ako kamarátky. A oboje je doležité. Na rozdiel od teba ja som vedela do čoho idem, teba može nové miesto milo prekvapit. Každopádne hladat nové známosti je niekedy tažké. Ja mám pocit, že všetci sa tu poznaju roky, nepripadám si ako rodáčka ale ako vietnamský pristahovalec .-) Moji známy z rodného mesta sa rozpríchli do sveta a tak je všetko také cudzie. Chápem tovju nechut sa stahovat. je tažké vzdat sa svojho života a začat znovu. pre mna je super moja rodina, uzka aj širšia, som rada že sme spolu a som spokojná, necitím sa neštastná, ale za dvermi našeho domu akoby nebolo nič.
@llia my riesime navstevy u lekara tak ze mm si jednoducho zoberie na hodinku dve priepustku a zase neni to tak casto. a nakupy vsetko riesime spolu. ved budete potom uz spolu tak si to vy dvaja prerozdelite nemusite sa stale spoliehat na rodicov, svokrovcov,ale budete sa jeden na druheho.