Nedokážem prežiť deň bez sĺz
Ahojte,určite je nás takých veľa žien.pomôcť si neviem,nevie to ani nik iný,chcem sa len vyrozprávať.
Zijem strašne zvláštny život.som mamou dvoch deti,ktoré chodia do skolky,samozrejme bývajú často chore.
Prácu som si aj našla,no kvôli ich castym chorobám má nik nepotrebuje.zijem bez príjmu už istý čas.dlho.snáď nekonečno.nevidim zmysel v svojom zivote.nič má nebaví,nič ma neteší.
Manzel má začína kritizovať.
Nedokážem deň prežiť bez sĺz.keď som sama.manzel je typ človeka,ktorý je výbušný,náladový,veľmi zle reaguje an na banálne veci.cize-neskutočne sa premaham,aby som pri ňom mala dobru náladu,aby mal on dobru náladu.
On ako živiteľ,mi dáva pocítiť,že bohuzial,som na ňom závislá.
Čo sa týka hľadania si prace-vždy je to s podmienkou,aby som stíhala svoju prácu,deti aj domácnosť,pretože on sa obmedzovať nemôže.
Duní mi v hlave,som na pokraji psychického vyčerpania.
Chcela som dať svojim dnom nejaký zmysel,nájsť si aspin nejakú záľubu doma,napr cvicit,venovať sa sebe,ale nezvladam to.nevladzem.mám dni,kedy dokážem iba zaniesť deti do skolky a vyzdvihnúť ich poobede,inak dokážem prespať cely čas.
Snáď to raz skončí.
Nepoznam ich osobne ale plakanie a spanie može byt prejav letargie kt.suvisi s depresiou a na to pomóžu lieky postupne sa dat dokopy prechadzky na cerstvom vzduchu a sport.
Rady že od zsjtra začni makat na sebe sa miňaju učinkom
Potom co tu píše, že opatrovatelku muž nepovoli ale do prace ma chodiť a deti maju byt zdrave
Domacnosŕ sa ma ligovať a .0.70€ na zmrzlinu nedostane.No bola by som zvedava, či takemu kktovi by ste ozlomkrky utekali robiť servis
Zda sa mi, že si tu už davnejšie pisala autorka.Takže minimalne 50 rad si dostala vysledok sa nedostavil.Alebo začni veci nejak riešiť alebo sa ĺutuj ale takto to ďaleko nedotiahneš
Plač -
bije ťa, že furt plačeš je despota? K rodičom sa neda isť? No musiš niekde začat.Boli už aj pripady samovrazď, nerada by som v novinach niečo čitala.Proste hladaj pomoc kde len móžeš a začni niekde
Autorka chod k obvodnej povedz jej toto co si tu napisala posle Ta k psychologičke je to hradene zdravotnou poistovnou .Musis to riesit a zmenu mozes urobit len ty. Ak to nevies nevladzeš sama nehanbi sa vyhladat pomoc.
Ahoj, mala som podobnu situaciu. Stav, kt. prezivas je depresia, tak ako ti pisu aj ostatne zeny na fore. Nie je to banalita, mala by si to vziat do vlastnych ruk. Jednak smutok, kt pocitujes a tiez tvoj pristup k manzelovi. Moj byvali partner, mal velmi podobny charakter a aj vdaka jeho necitlivemu pristupu si tam kde si. Tu ti pomoze len jasna vizia ako chces v zivote dalej fungovat. Chces, aby tvoje deti zdielali tento stav s tebou? Zrejme nie. Potrebujes jasny ciel.
Skus si naplanovat ako sa vyhrabat z tychto problemov. Najskor potrebujes niekoho, kto ta podpori a vypocuje. Bud ridina, kamaratka, alebo psychoterapeut ( ale nsozaj dobry)... nasledne by si mala zacat realizovat svoj plan. Ak manzel nie je ochotny pocuvat tvoje potreby, preco by si mala ty jeho??? Odloz si penazi kolko potrebujes a nemusi o tom vediet. Mysli hlavne na seba a potom na deti.
Skus najst pracu na kratsi uvazok 4-6h budes stihat deti aj pracu. Ked budes v kolektive a zmenis myslienky, lahsie sa ti bude zit. Mozno najdes a nieco co ta bude bavit. Hlavne si nenechaj kecat od manzela co mas a co nemas robit. Je to cesta do pekla. Ked sa vzopries budes vidiet u neho zmenu. Zisti, ze si nemoze dovolovat, len tolko kolko mu nechas priestor.
