Nemám rada švagrinine deti
Dobrý deň, potrebujem naozaj poradiť. Nemám rada švagrinine deti. A to doslova. Je mi z toho veľmi smutno, pretože svoje deti zbožňujem najviac na svete a takisto aj iné deti, cudzie, deti kamarátok, mojich súrodencov…
Len tie jej neviem vystáť. A nie len ja ale aj môj muž. Švagrinu mám veľmi rada, mame super vzťah, bývame o dva domy ďalej, vo všetkom si radíme pomáhame. Snažím sa to zhrnúť.
Má dve dievčatá. 5 ročnú a 2 ročnú. Ja presne tak isto, dve dievčatá v tom istom veku. Neviem ani kde to začalo, to, že som tu starsiu začala úplne že neznášať. Snažím sa s tým stále bojovať, úplne sa premáham, nonnedkazem to. Od mala bola neskutočne ukričana, piskala, vyskala, vrestala, pri všetkom na zemi kopala, hádzala s vecami. No najhoršie bolo to kricanie. Aj moje deti kričia keď sa im niečo nepáči, ale toto ženy to by ste museli vidieť. Toto nikdy nikto nevidel a keď si myslite , že aj vy máte doma hysterické dieťa tak nie nemáte. Každý sa nad ňou pozastavuje či už vonku, v obchode, starí rodičia, no proste každý. Ona keď piští, normálne rezonuje v uchu. To robila od mala, možno od roka a robí to doteraz čo má 5. Všade kde s ňou sú sa hanbia, robí cirkus, skáče vrieska a je fakt že odporná. Keď mala zhruba tri roky začala ubližovať mojim deťom fyzicky. Starsiu podkopávala keď ju videla behať, sacala do nej, hádzala do nej fľaše nerezove, sklenené a podobne. Fakt že zákerne ublizovanie. Potom to robila aj mojej mladšej, hneď keď začala chodiť stále ju sacala, že mala snáď desať raz rozťatý nos a podobne. Teraz sme došli z ihriska s nimi a fakt že jedine na čo som myslela bolo ako by som ju strieskala jak zito. Pritom podotýkam že moje deti nikdy nebijem. Na ihrisku mama jej povedala že jej nekúpi nanuk, potom že nemôže hádzať kamene do dievčatka, potom že idu domov. Cirkus neskutočný, fakt hanba. Akoze stále sa snažím prísť na to kde je problém. Či zlá výchova, či čo sa deje. Síce ja nemám čo s tým,ale je to hrozné. Jej správanie aj pri iných ľuďoch je take že nie, všetko môže len mama. Nikto ju nemôže dvihnúť na hojdačku len mama, keď sme u nich a je tam viac ľudí nikto jej nemôže napustit trebárs vodu len mama, nikto jej nemôže ale že absolútne nic len mama, začne revat a vrieskat a už to ide. Ako aj teraz na ihrisku, moje deti sa hojdaju a ona prišla k nám, pýtam sa jej pohojdám aj teba? A ona s krikom agresívne “nie ty nie, môže len mama!!!” Ja na ňu, že prečo nie ja? A ona začne vreiskat a revat neskutočným spôsobom. Nerobí to len mne, robí to každému. Potom sa im narodila druha dcéra, hovorila som si ze bože zlate bábätko, ze táto bude úžasná, má 2 roky a baby je horšia ako veľká. Neskutočne cirkusy robí, susedia sa stále na nich sťažujú a takto dookola. Viem, ze mi poviete aby som sa s nimi nestretavala, ale to sa nedá. Snažím sa sama so sebou pracovať, ako by som to vo svojom vnútri zmenila ale to sa nedá toto. Mám chuť tie deti roztrhnúť, dať im riadny výprask. Neviem či su take rozmaznané, či čo to je, ale verte mi ze toto ste nikdy nevideli. A to viem aj preto, lebo som pracovala roky v materskej škôlke. A áno deti su všelijaké, ale takéto som fakt nikdy nevidela. Chcem pomôcť hlavne sama sebe, sme s nimi denne, moje baby sa na nich tešia ale to je jak horor toto. To by ani človek s dušou anjela toto nedal. To som opísala len najmenší utŕžok po dnešnom dni. Fakt mi je smutno, nikdy by som si nepomyslela aké môžem mat čierne myšlienky, ale mám bohužiaľ, strašne hnusne. Raz som aj skúsila si ju zobrať tu starsiu k sebe, klakla som si k nej a pomaly potichu som jej povedala, ze ešte raz skús robiť takýto cirkus…. A už som neodpovedala, otvorila ústa doktorán a vrieskala koľko vládala a utekala k mame. Ani neviem čo som jej išla povedať ale bola som strašne zlá.
mňa zarazilo čo si napísala - svoje deti nebijem , ale švagrinej dieťa som mala chuť zmlátiť? To ozaj by si sa tak ponížila? Svoje neudrieš ale zato cudzie alebo dieťa z rodiny áno? Sa spamätaj.... mne keby udrela švagriná moje deti tak asi by som jej povedala svoje...
Nemá dieťa diagnózu? hluchotu, alebo nepočuje zle? aj autisti zvyknú vrieskať.... Máme doma hluché dievčatko - hrôza ako vrieska, aká je hlučná... čo s tým robíme ? nič.
Asi by bolo ozaj lepšie keby si sa s tým dieťaťom nestretávala.
Každý nejako svoje deti vychovávame, robíme to myslím ako najlepšie vieme, niekomu to ide lepšie, ľahšie, niekomu ťažšie. To ako sa správajú nie je nejako tvoj problém, je to ich problém, ich vec, ty môžeš akurát tak zasiahnuť keď to nejako zasahuje do tvojej slobody, alebo slobody tvojich detí.
@deti95060810 nie neudrela, to sú len take moje pocity, ktoré sa samozrejme nikdy neudeju.
My máme v rodine podobné. A tiež boli chvíle, keď som mala podobné myšlienky ako ty. Neter mala nedávno 5 rokov, ale na to aká je pekná, milá keď chce a šikovná, tak vie byť neskutočne zákerná a agresívna, vrieska vie tiež neskutočne, snaží sa vydupať svoje.
Naučila sa, že keď ju nikto z dospelých nevidí, tak môže ublížiť. Hlavne, ak to druhá dieťa nevie hovoriť alebo sa brániť- asi jej to párkrát takto prešlo, tak teraz skúša stále. Ale keď jej niečo prebehne hlavou - ublíži v momente - a nikto ani nestihne zareagovať a ani jej to nie je ľúto, robí to proste zámerne.
Doteraz mám pred sebou niektoré situácia - napr. keď syn ešte nevedel chodiť, boli sme na návšteve u našich a ona si myslela, že ju nevidím, tak sa ho snažila kopať a odstrkovala ho nohou - vtedy som mala čo robiť, aby mi ruka nevyletela. Dôrazne som ju upozornila, že toto sa nesmie robiť, tak sa škaredo zaškerila, vyplazila mi jazyk a odišla do inej izby. Raz dokonca strčila moju dcéru na cestu, keď išlo auto..
Alebo ďalšia situácia, keď boli menšie moja ju s nadšením išla privítať a rozbehla sa k nej s otvorenou náručou, ona si počkala kým dobehne k nej čo najbližšie a tak prudko nečakane ju odsotila oboma rukami, že moja s plačom doslova od nej odletela a padla tvrdo na betónový chodník.
A presne ako u vás - podkopáva mojim deťom nohy, strká ich, keď sú v pohybe - lebo vie že vtedy skorej padnú, hocikedy ich tresne, to že im vytrhne hračku z ruky, alebo im nedovolí sa hrať s jej hračkami, keď sme u nich na návšteve - tak to už neriešim vôbec, len mi je vtedy ľúto trochu mojich deciek (ona keď k nám príde tak jej dovolia sa hrať s ich hračkami) lebo to je nič oproti tomu čo dokáže.
Najviac ma mrzí, že moje deti sa na ňu vždy tak tešia - je to ich jediná sesternica a väčšinou to dopadne rovnako, že im začne robiť zle. Nedávno sa jej narodil súrodenec, tak som zvedavá ako ju to zmení, snáď k lepšiemu ☹
Moj znamy ma takych synovcov, od svojho jedineho brata, a veru nevyrastli z toho, a to maju uz 6 a 9. Hlavne ten starsi je velmi zakerny a agresivny, ich rodicia su velmi pracovne vytazeni, dost ich zanedbavali /hmotne nie/ a co chalani rastli, tak sa ich len snazia strcit ku hocikomu, kto ich znesie. este osamote su ako tak...hlavne s mladsim sa da. ale spolu hotova katastrofa. Toho zname syn, je od neho starsi , vacsi ale normalne sa ho boji.
starsi je od mala cisty zakerak. hadze kamene do hlavy, topi brata vo vode, raz mu v kupelni podtrhol spod noh podlozku, brat letel na roh umyvadla, zasivali mu hlavu. Udiera nahle, spontanne, bez varovania, bez predchadzajuceho sporu, ci ublizeniu od inych. Nahle vsype piesok do oci, strci z vysky, potiahne nohu z preliezky,... a to je uz 9 rocny. Mne by tiez nad nim cukalo rukou, a to tiez deti nebijem, ani svoje ani cudzie.
moj ma 3r a obcas ma taketo tahy, ale dovoli si to len k jednej svojej kamoske, s ktorou chodime takmer kazdy den von (pocas korony sme chodili len s nou a nejako sme si na to zvykli - deti su kamosi a vzdy sa na seba tesia). ale casto sa stava, ze moj maly napr. pride k nej, zacne sa na nu tlacit, stuchne ju, zasype pieskom... (robi to aj ona, ale nenapadnejsie, ja mojho sledujem, tak vidim, ze niekedy prvy zapara on, niekedy ona, ale on to robi tak otvorenejsie a obcas sa pritom dokonca smeje.) niekedy mam pocit, ze je to z nudy alebo proste "skusa", co sa stane. ona je taky typ, ze zacne vzdy hrozne nahlas kricat/plakat.
vzdy ked to spravi, tak mu dohovaram, hresim ho, beriem ho od nej prec, uz sme aj z ihriska odisli parkrat. je to dost unavne, musiet ho tak sledovat, hlavne ked pri inych detoch to nerobi. vedeli by ste poradit, co este by som mohla skusit? (okrem bitia, to nechcem.) vadi mi, ze jej ublizuje, a nechcem, aby mal problemy v skolke (teraz pojde) alebo dopadol ako deti, ktore tu spominate. inak je jedinacik (a aj bude), prve dieta v rodine, snazime sa ho vychovavat citlivo, ale s pevnymi hranicami. budem vdacna za rady, co este skusit.
Docitala som do polky..moja mala obcas takto skusa..ze toto a tamto moze len maminka..prejde ju to ked jej poviem ze to neurobim. Jednodycho neskacem ako ona piska.ak by sa nevedela chovat na ihrisku, nesli by sme tam. A presne by som jej vysvetlila aj preco.
Viem ta pochopit,mala som velmi podobnu situaciu s rovnakymi nasledkami pocitov voci dietatu.A zhrniem svoje poznatky teda takto.
1.Nie si v rodine na to, aby si posudzovala vychovu deti inych ludi.Navyse,nikdy nevies,coho sa este dozijes ty pri svojich detoch alebo od svojich deti.
2.Nepokusaj sa vstupovat do vychovy,s ktorou ty nesuhlasis.Vzdy,ale ze vzdy sa to obrati nakoniec proti tebe a okrem toho- prd ta do toho.
3.Nikomu nerad ako reagovat,ako vychovavat.Nestoji o to ani,keby ti na ramene vyplakaval,ze nevie co si ma pocat s tymi detmi.Vzdy sa to otoci proti tebe.
4.Najlepsia rada zo vsetkych-Ignoruj a ak je to neznesitelne tak s nimi obmedz kontakty.Nikto ta pri nich nedrzi.Ja som raz pri jednom jednom neznesitelnom amoku zodvihla,vzala som moje deti a odviedla ich prec s tym ze hovorim muzovi ze viac to pocuvat nebudem,odchadzame domov.
Ich deti su ich vizitka,nie tvoj problem.Ty ich nemusis mat rada len za to ze su tvoja rodina.Staci ak sa k nim tych par chvil ked ste spolu budes spravat slusne a trochu milo.Ked zacnu sceny vezmi deti a chod prec.Rodicom to casom dopne.
@deedol niektore deti su menej citlive, urcite to robis spravne. Nase deti zas boli precitlivene, ale to maju po mne🙉, my sme zachranovali kazdeho chrobacika, mravceka, so zvieratkami opatrne...
Ale to neznamena, ze to casom nebude lepsie. Mam odpozorovane skusenosti, ze aj decka upistane, neposlusne, rozmaznane vyrastu z roznych manierov a su to celkom ok decka.
inak k autorke , dieta i rodicia by potrebovali surne a nutne psychologa. Mala moze byt kombinaciou tazkej povahy, predrazdenej nervovej sustavy, kludne adhd /viem kazdy povie ze je to vyhovorka na zle spravanie/ ale fakt to moze mat. a samozrejme slaby rodicovsky pristup.
take tahy a obdobia , ze toto len mama, toto len oci, ma skoro kazde dieta ale nie tak vyrazne a nepretrzite. nechcem vyslovene strasit, je x dovodov preco sa tak dieta sprava, ale napr. moja suseda a kamaratka mala dcerku, ktora mala od mala afektivne zachvaty, do odpadnutia /ale zase tolko neskriekala, nebila inych/ ale ked nebolo po nej, nieco nedostala, doslova od zlosti odpadla, zmodrela od placu a kriku. nestavalo sa to denne ale mala to. niektore situacie ju vedeli dostat do amoku. a mala tie afekty do starsieho veku, az jej v 12 rokoch diagnostikovali schizofreniu. Predchadzalo tomu kratky vypadok vedomia a podozrenie na epilepsiu. v nemocke urobila taky amok, ze tam doslova "liezla" po stenach, hned oporucili psychiatricke vysetrenie...a nakoniec toto.
a to dievca malo prijemnu nerozmaznanu vychovu, berie lieky, je OK vacsinou casu, pomaha doma, vari upratuje.
@0silvia0 dakujem za povzbudenie. keby ti napadlo este nieco ine, co by som mohla vyksusat, pokojne napis, budem rada (viem z inych debat, ze mas uz vacsie deti, a z toho, co o nich pises, mam pocit, ze su vychovane dobre 🙂 ). budem sa teda nadalej snazit byt dosledna v tomto a hadam to casom prejde. este mi napadlo trocha obmedzit kontakt s touto jednou kamoskou, len ma to trocha mrzi, lebo idu do skolky obaja spolu a mysleli sme, ze im pomoze, ked tam budu mat kamarata, na ktoreho sa budu tesit.
@deedol podla mna na vychovu k vacsej empatii pomahaju domace zvieratka. Ale samozrejme musite aj vy rodicia mat ku zvieratam vztah a nemat alergie😎. Na zvieratku sa dieta nauci, ze ak sa nebude empaticky a citlivo spravat, zvieratko k dietatu nepride. Ak nechcete zvierata, tak pestujte nejaku rastlinku, o ktoru sa treba starat. Zasadit, polievat, starat sa o nu...
nuz vobec sa ti necudujem ja doslova neznasam takych spratkov a je mi ta luto ze s nimi byvas takmer denne fakt nezavidim :D :D... nuz ale to je asi problem svagriny ze ma decka take ake su zrejme nikdy nedostali poriadnu na prdel za svoje spravanie nepricetne a ublizovanie toto je vysledok...
@maminkadeticiek presne ja som sa snazila "prevychovat" dceru mojej sestry a jej som dohovarala....a skoncila som najhorsia na svete a dokonca si navymyslala ze ju bijem ...poučila som sa ..prdím na všetko a som skepticka voči nej aj malej....a pomozem/postrazim len ked popýta a na 70% jej ppviem nech pyta mamu .... 😊 ja som ju avoje dieta nepytala postrazit ani raz a to som sa jej napomahalaaž moc kym jej dcera nedovrsila prvy rok ....
Velmi sa priklanam k rozmaznanosti ale ze fest rozmaznanosti. Toto musa napravit len rodicia.
Viem, ako sa citis. Mame nieco podobne v rodine. Momentalne ma 7 a uz sa to trosku ukludnilo (aspon tak nevrieska stale), ale je to hrozne. Okrem toho, ze casto robi cirkus a je hlucny, je aj agresivny, rozbija veci, mlati ich doma (napr. ked mal moj syn 2 roky, hodil po nom stolicku, babku, dedka a mamu bije bezne)... Na jednej strane ti je toho dietata luto a na druhej mas chut mu dat aspon 10 na zadok a navrieskat na neho.
U nas je to sposobene tym, ze je v podstate vychovavany babkou a dedkom, ktori mu znesu aj modre z neba. Otec s nimi nezije, mama sa mu dostatocne nevenuje a babka s dedkom aby mali pokoj, dovolia mu vsetko. Vychovavaju ho stylom, ze male decko nerozumie tomu, ze robi zle a nevie si vyvodit dosledky svojho konania. Preto nevysvetluju nic a akoby sa s nim mali natahovat, radsej mu zapchaju usta sladkostou alebo novou hrackou. Okrem toho si myslim, ze sa maly snazi silou mocou vydobyt si pozornost matky a tak vystraja.
Boli aj na roznych vysetreniach, avsak vsetko je ok. Akurat vysla mierna hyperaktivita. Myslim, ze u nich je to len a len o vychove a o tom, ze nema urcene ziadne hranice. Ked sme s muzom parkrat upozornili na to, ze takato vychova asi nie je ok, bolo nam nepriamo povedane, ze si mame vychovavat nase dieta a nie ich.
Ak dievca sustavne ublizuje tvojmu dietatu, radsej obmedzte stretnutia. Nic ine poradit neviem, pretoze ty tu malu nezmenis. Musia sa nejakym sposobom cinit rodicia.
@karmen118 tiež si myslím, že surodenec bude obetný baránok to sú povahy.My sme mali v škôlke také zlomyselne dievčatko 4 r jedináčik mila, šikovná, porozprávať sa s ňou dalo ako s dospelákom, ale voči deťom vystupovala agresívne rozkopla hračky, uzurpovala si kto bude jej kamaratka
@deedol pri trojrocnom dietati je najucinnejsie znasanie nasledkov...nie trest ktory si nespoji v vecou cize fyzicky trest alebo zakaz sladkosti ci mobilu ci coho , co ma dieta rado.
priklad...ublizil si dietatu na ihrisku...najprav sedis 5 minut na lavicke, nepomaha, zberame hracky ide sa domov, moj syn mi utekal s odrazadlom do cesty, OK otocili sme sa, vratili odrazadlo do kocikarne...raz , 2x...a pochopil. Mladsia dcera zase tiez potrebovala viac hranice, napr. mala taky zvyk, ze sme na navsteve, dajaku casto i drahu hracku si tam oblubila a ze to berieme domov...jasne ze som ju nechcela na to naucit, tak rev krik...ja obrnena, nech si okolie mysli co chce, kracam so ziapajucim dietatom domov, ziadne vyhrazky ani uplatky /dam ti doma nieco ine/.
proste trojrocne nejake siahodlhe moralno empaticke prednasky nemusi chapat. Pamatam sa ako som raz 3 rocnej vysvetlovala, ze ked robi niekomu zle bude plakat. odpoved "ja chcem, aby plakala" a sme doma s empatiou.
ale deti sa samozrejme vekom empatii a sucitu naucia, cim su starsie, tym su socialnejsie a zalezi im na tom, mat kamaratov, aby ich ludia brali a mali ich radi. zrkladlia dobre spravanie okolo ak maju priklady.
Tvoj svagrinka je aka povaha, deti zrkadlia, nebude aj ich mamina doma bez cudzich oci uvrieskana?
@negymama psychopat maly
Na tvojom mieste s nimi prerusim úplne kontakt alebo obmedzim len na nejaké oslavy raz za rok, keď sa stretne širšia rodina. Neskúšala si to dieťa zobrať za ruky a hľadieť mu do očí, že TOTO sa nerobí, ak ublížila tvojím deťom niekedy, väčšinou to zaberie. Ja s tým nemám problém, kedysi mi to tiež bolo blbé ozvať sa, keď niektoré dieťa môjmu dačo zobralo alebo mu chcelo ublížiť, no naučil ma život. Keď rodičia sa tvária, že nič, tak ja sa ozvem. Ešte sa nestalo, žeby to nezabralo.
Ja radim si dat pauzu. Svagrine normalne vysvetliť ty aj tvoj muž,ze kym to bude tak,ze sa dievčatá nebudú vedieť pekne hrať spolu s vašimi,sa nestretnete. 5 rocna uz veľmi dobre vie,ze robi zle,a čo robí je zlé. Ibazeby to nevedela a nemala doma vysvetlené,
Pani švagriná by mala byt uz naklusana u psychológa, hlavne so sebou a odporúčam to jej riešiť, lebo staršia je co nevidieť v pripravke (do škôlky nechodila???) a to bude iny mazec,lebo tam mamka nebude.
Jedna vec je temperament, povaha, emocionálny qvocient, ..ale ak sa dieťa vychováva stabilne,s hranicami, vie co sa smie a co nie...je to korigovatelne.
Neexistuje aby som svoje deti nechala otlkat, len preto aby bolo v rodine všetko o.k...
Ja môjho staršieho dosť casto capal,sacal mojej sestry syn, rovnako vekovo su. Ale i sestra i ja sme vzdy a vzdy upozornili,ze toto sa nerobí, povedal to aj svagor,aj moj muz, primerane pochopu dieťaťa...rovnako ked moj urobil zle bratrancovi.