Nemám silu na život s manželom

Nechcem takto žiť boli to. Mám manžela ale ja ho vôbec už neľúbim ani trochu. Skôr nenávidím. Chcem aby zažíval tu bolesť každý deň čo mne spôsobil. Z duše ho nenávidím ako nikdy nikoho iného. Za to, že ma roky rokúce podvádzal, ponižovali aj s jeho matkou. Nikdy so ma nezastal a smiali sa na mne za chrbtom. Vždy som bola ticho snažila sa aj keď mal bokovky vypisoval a inými. Mal veľa vypisovaciel dve boli také vážnejšie. Na jednu som došla teraz nedávno. Snažila som sa to potlačiť. Ale teraz na Vianoce to vo mne doslova vybuchlo aké som mala nervy. Žiadna radosť vo mne. Mňa sa ani nedotkne. Teda sex máme ale je to iba mechanické aby sme spravili dieťa. Ale to je asi tak všetko žiadne dotyky. Teda on mňa sa nedotkne. Tuzila som po veľké rodine. A čo mám teraz ? Deti sú nešťastne lebo sme rozhadany aj s rodinou ani nikam nejdeme na Vianoce. Ja mám depky a teraz sa to znásobilo chce sa mi len spat a nič ine nerobiť. Včera mi najstaršia dcéra, keď sme čakali na darčeky povedala, že by si priala iného otca. Že neviem či sa jej to niekedy splní ale dúfa, že áno. Ja som si v myslí už predtým predstavovala a túžila, že či je niekde človek hocikde, ktorý patrí kune s ktorým by sme ležali v náručí a len tak pozerali film a rozumeli si aj bez slov. Chcela som všetky tie slová dať na papier aj keď nepoznám toho človeka ale viem, že možno niekde je tiež vo vzťahu nešťastný a opustený ako ja. Muž stále vrieska je nervozny aj na mňa aj na deti. Keď sa rôzna dcéra chytila stromčeka isiel vyskočiť z kože. Minule išla moja mama s dcérou domov a on tak kričal že ho bolo počuť cez celé sídlisko cez otvorené okno. Dcéra prisla a zatváral okná. Je mi z toho života do plaču a už nevidím zmysel. Ale jemu to takto vyhovuje, že žijeme ale mne nie. Nevie hospodáriť vie pominat všetko aj za jeden týždeň a potom chodíme po zobrani
A je mu, že sa to povyhadzuje a nevyužije a potom nemáme nič. A je toho strašne strašne moc na mňa. Prepáčte, že to píšem ale ja nemám právo byť šťastná ? Prečo ? Stále si to hovorím. Je zona troska. Nechcem už ani aby ráno vyšlo slnko. Ja nevidím v ničom zmysel. Všetko je pre mňa zbytočne. On nikdy nechce sa rozviesť, vyplakava, že chcem rozbiť rodiny a že mi šibe. A nikto nevie čo všetko mi už spravil. Všetko to otočí na mňa. Keby zomrel vôbec by mi nebolo za ním smutno. Koľkokrát som túžila kôli nemu zomriet ja to nikto nevie. Aj svadbu v kostole čo sme mali otočil, z som ho donútila ja, že on nechcel. Nemám silu ani ma ten rozvod. Proste už na nič nemám silu.