Nemohla som rozhodovať o svojom vzhľade
Ocitli ste sa v detstve v takejto situácii?
Trochu sa tu vyrozprávam. Odjakživa som nemohla rozhodovať o tom, ako budem vyzerať, kvôli mame. Nasilu ma strihala úplne nakrátko, podľa hrnca, alebo na účes krátke vlasy tesne pod uši a ofina. Doteraz tie účesy nemám rada a v živote by som si ich na seba nedala, práve kvôli tomuto.
Doteraz si pamätám svoj prvý školský deň, keď mi povedala, ako aj ostatné dievčatá budú ostrihané a nakoniec som domov odchádzala s plačom, keď som uvidela tie dlhé, krásne husté vlasy, aké malo doslova každé dievča v mojej triede, jediná som bola taká krátkovlasá.
Nemohla som sa ani trochu obliekať podľa seba, spolužiačky sa mi za oblečenie a vlasy smiali. Mala som aj pekné a normálne oblečenie, len mama to vždy tak spravila, že som vyzerala dosť blbo. Nevyčítam jej toto ohľadom obliekania, len je smutné keď sa so mnou nikto nechcel kvôli tomu kamarátiť a bola som terčom výsmechu.
Moja obsesia ohľadom vlasov bola taká, že som si písala zoznam dievčat v triede, kde boli zoradené od tých, čo mali najdhlšie vlasy po tie, čo ich mali najkratšie - čiže ja. Videla som dlhovlasé dievčatá na ulici a bolo mi do plaču. Keď už mi narástli aspoň po plecia a ofina aspoň trošku vyrástla, bola som nesmierne rada, ale vtedy znova zakročila mama. Tešila som sa, že povolila a predstavovala som si, aké účesy si budem robiť, ako sa o ne budem starať, ale radosť ma rýchlo prešla. Povedala, že mi dá iba podstrihnúť končeky, a keď som sa bránila, zbila ma a dotiahla ku kaderníčke. Celý čas ma mala otočenú chrbtom k zrkadlu. Po otočení som kričala a plakala, a za to som si vyslúžila ďalšiu bitku. Každý jeden raz čo som vzdorovala stiahla na mňa ruku.
V jedenástich som to už nevydržala, strhla sa poriadna hádka a v deviatom ročníku som už mala vlasy po pás. Krátke účesy mi vôbec nesvedčali, vyzerala som s nimi strašne, decká mi hovorili aká som škaredá.
Čo ma ďalej mrzí je, že mladšia sestra si toto prežívala tiež. Našťastie si to tiež vybojovala a má v tomto tú svoju voľnosť.
Ako sa k tomuto staviate vy, ako rodičia? Nezakazujete to svojim deťom?
Mne mama vzdy hovori, ze sa mám ostrihať, ze vyzerám hrozne, vzdy ked mi co len kusok pod plecia podrastu vlasy. Nikto iny mi zatial nepovedal ze vyzerám hrozne kvoli tomu. Teraz mam zas trosku dlhsie. Ale lezie mi to pomaly do hlavy a asi sa dam na krátko znova.
Som dieta 70 rokov.Moji rodicia tiez mali podobnu uchylku.Nikdy mi nenechali dlhe vlasy.Raz mi mama povedala ze len ofinu,ale tajne sa dohodla s kadernickou ze nie len ofinu.Pre mna to bol taky šok ,ze som uhryzla kadernicku a usla som z domu a prisla az vecer,ked uz nebola u nas.To asi za komunizmu mali viaceri taketo uchylky.
@noha_bolava aj ja som mala ten strih a tiež som nebola nadšená, ale čo ma skôr štvalo, bolo keď mi v škôlke a 1.-2.triede dala na fotenie blúzku s veeeelkym golierom a s vypchávkami na ramenách, vyzerám tam, akoby som si blúzku obliekla aj s vešiakom🙈🤣🤣😁
@dizajnerka To už aj je podľa mňa týranie, keď je tam aj bitka
@matricia áno súhlasím, len som to nechcela tak otvorene písať, ale predpokladám že keď sa takto správala k dcerám čo sa týka vlasov, tak sa to prejavovalo aj v iných situaciach.
@noha_bolava vždy je pre mňa dôležitejšia psychika mojich detí než môj nejaký názor na to, ako by mali vyzerať. Sú to individuality, jedna sa strihať chce, druhá ani za svet. To, co píšeš nebolo správne, pretože to veľmi zaťažovalo tvoju psychiku, až mi to príde, ako keby tvoja mama nechcela aby si pekne vyzerala aj na margo toho oblečenia a ďalších neferovych praktík (vedome ta klamala a zavádzala), ale nerobím unáhlené závery, len to tak zneje. A vlasy sú osobné, tiež ich chcem mať tak, ako chcem ja, nepovažujem sa za tak nadradenu, aby som aj od iných vyžadovala, aby mali vlasy tak ako chcem ja...A hlavne, priala by som si, aby vedeli, ze o ich tele majú právo rozhodovať len oni samé..
Ja som ako decko vždy mala dlhe vlasy alebo po plecia nosila som vrkoce. A teraz tiež mam vlasy po pás. Našťastie moji rodičia toto neriešili v 14r sok si prvýkrát zafarbila vlasy. Teraz mam synov a ked budu starší nebudem im hovoriť čo si maju dat urobiť s vlasmi keďže su to chlapci až taky extrém to asi nebude
Keď čítam tie výchovne praktiky za sociku ako sa rodicia k deťom správali, chce sa mi 🤮. Hlavne, ze tu budú plakať generácie za starými dobrými časmi.
@noha_bolava zazila som to aj ja, ale s otcom. Na kazdej fotke som vyzerala ako chlapec, vobec mi to nesvedcalo. Synovi takuto “traumu” (pre mna bola) nikdy nesposobim.
Asi to bol standard v tych casoch mat kratke, tiez som to musela podstupit, uces na makepeacovu ale to ma nestvalo. Ale koselu s gombikmi to bolo pre mna najhorsie. Pichlave svetre topanky po segre, uf. Ale take zle to nebolo.
Toto už hranici s týraním. Nie je Tvoja mama narcistka? Tie sa takto zvyknú deťom mstit.