icon

Nemôžem prekonať strach

avatar
anas123
30. sep 2013

moj strach sa zacal stupnovat asi vtedy ked som sa vydala,byvali sme u svokry,moj manzel drzal so svokrou ,mne len nadaval a vsetku vinu hadzali na mna,svokra ma sledovala co robim a ked prisiel manzel z prace tak zacalo,co som robila ,nerobila a nadavky,asi petkrat som od nich s malou odisla a byvali sme u nasich,ale zakazdym mi chodil vykrikovat ci chcem sediet pri materi,teraz sme od nich odisli,co uz situacia bola taka,ze som pomaly nemohla ani dychat,byvame u nasich,mam vybaveny jednoizbovy byt uz ho aj mesiac platim,uz ho mam aj zariadeny,len ist byvat len mam velky strach co bude ked tam budeme,ako to bude ,u nasich mam aspon trocha oporu a co tam ,co sa bude diat ked tam za nami manzel pride...

Strana
z2
avatar
anatalia77
1. okt 2013

@mamavera pripájam sa k tvojim slovám..

avatar
marylis
1. okt 2013

@anas123 Pozri, zivot mas len jeden. Tak sa rozhodni tak, aby si neumierala s tym, ze si si ho presrala s nejakym idiotom ;)

avatar
mamavera
1. okt 2013

@anatalia77 no obávam sa, že nepadnú na úrodnú pôdu...mali sme to v rodine, tiež som to tu už niekde na MK spomínala, chceli sme jej aj požičať peniaze na 1-izb. byt, stále verila že sa zmení....aj potom, čo sa po nejakom čase k psychickému týraniu pridalo fyzické....aj s modrinami stále verila. Bola už tak zblbnutá, že nebola schopná vlastného úsudku, prijala vždy ten jeho....zomrela zlomená, nešťastná, ustráchaná. Bolo a je mi veľmi ľúto krásnej ženy, ktorá stále verila, že sa nejaký somár zmení a pritom všetkým naokolo bolo jasné, že to tak nebude a ani nebolo. 😝 😝 😝 😝 😝 Keby som nebola tak blízko celého diania, neuverím, že jedna krásna žena, ktorá nebola hlúpa, bola naopak veľmi šikovná, nedokáže triezvo uvažovať. Najhoršie na tom je, že trpeli aj ich deti, ktoré za nič nemohli.....

avatar
mirat
1. okt 2013

@mamavera takže umrela 😲 ?ako? a čo sa stalo s deťmi a manželom?

avatar
anas123
autor
1. okt 2013

@mamavera to je velmi smutne ,ked to vsetko citam je mi do placu,verim ze zacnem aj triezvo rozmyslat,posunulo ma trosku dopredu uz len to,ze mam v hlave nech sa deje u nich cokolvek,ale tam sa nevratim a pre mna je uz len to velky pokrok,a verim ze ludia okolo mi pomozu,mam malu aj ta ma drzi vela nad vodou

avatar
mamavera
1. okt 2013

@mirat manžel zomrel na rakovinu asi rok aj voľačo pred ňou, deti sú už všetky dospelé, bohužiaľ ani jedna nežije v šťastnom vzťahu....nebola ešte taká stará, aby musela zomrieť, ale život v strachu, v izolácii, bez kamarátiek sa na jej zdraví podpísal, srdiečko to nezvládlo.

avatar
mamavera
1. okt 2013

@anas123 po absolútnej nemožnosti pomôcť tejto žene - pomôcť možno len tomu, kto o tú pomoc stojí - chápem, že je to u teba veľký pokrok. Napriek tomu, by som tú psychologičku navštívila, naučí ťa byť asertívnou a vážiť si samu seba. Štvalo ma to a moju rodinu ale veľmi, lebo ju nemohli nijako presvedčiť, že ju pri ňom nič dobré nečaká. Tiež mala "úžasnú" svokru, ale nepomohlo, ani keď mali svoj byt, dokonca, ani keď sa presťahovali pár km od nej do iného mesta. Preto ti to píšem, lebo ma jej príbeh hneď po prečítaní tvojho úvodného príspevku napadol. Keď som si predstavila, že mohla od neho odísť, kým mala len jedno dieťa, ten 1-izbový byt by jej stačil, bola veľmi šikovná v zamestnaní, piekla, vedela si privyrobiť, dokázala si všetko na seba ušiť, mohla prežiť iný život. V posledných mesiacoch bola v takom stave, že sa už bála aj svojho vnuka....

avatar
mirat
1. okt 2013

@mamavera tak to je mi veľmi ľúto 😢 u nás v rodine to máme podobne 😒 popravde jediný ktorý v našej rodine žijú slušne a na úrovni som ja a moja sestra.ostatný alkoholici,zlodeji,bezdomovci atď

avatar
mamavera
1. okt 2013

@mirat u nás to bolo a je práveže naopak, tiež sa už opakujem, môj otec, krstný, dedko, môj ujo si svoje ženy vážili, pomáhali im, chodili spolu na výlety, dovolenky, nechápali sme, či to nevidí, nechce vidieť, ale ona to už chúďa asi nebola schopná vidieť....stále si niektorí členovia našej rodiny vyčítajú, že mohli urobiť viac, ale čo? Násilím ju vysťahovať? Dotiahnu k psychológovi? Bola dospelá, svojprávna, tak aspoň pomáhali s deťmi, ale neviem, či to bolo dosť. Pre mňa to ale je a bol varovný prst, že toto nikdy v živote nikomu nedovolím na sebe páchať. Možno aj preto sa k problémom žien, ktoré sem píšu staviam tak, ako sa staviam. Sme tu raz a žiadny muž na svete nemá právo takto s nejakou ženou zaobchádzať.

avatar
anas123
autor
2. okt 2013

@kiki68 a aky mali problem,ked ich takto rozviedli?

avatar
kiki68
2. okt 2013

no oni mali spolu prve dieta a to umrelo v 2 rocku na leukemiu,vtedy sa s tym este nedalo tolko robit pisal sa 88. rok,takze to bolo strasne pre nich, jej manzel potom isiel za hranice na chvilu, vtedy bola moznost si ist kdesi zarobit, medzitym spolu cakali dalsie babo,o to znama prisla, tretie babo uz vyslo,ale ten vztah bol uz taky,ze to ostalo dost narusene medzi nimi, najprv ok,ale potom to vyzeralo podobne ako u Vas, ona ostala byvat u mamy, on sa odstahoval a nasiel si novu znamost,odvtedy sa o nich ako aj o zdraveho syna prestal zaujimat. Ako sem tam ano,ale ani to,ze maly chcel byt s tatom ho nijako neobmakcilo. Zalozil si novu rodinu,ona bola dlho sama, asi dalsich 13 rokov nic, potom si nasla sucasneho manzela. On prisiel o manzelku,umrela na rakovinu a nechala po sebe 3 deti, najmensie malo 2 rocky. Ona je hlboko veriaca,takze chcela,aby mohla chodit na prijimanie,pre nu to je dolezite,tiez chcela aby neskor mohla specatit manzelsky slub pred Bohom. Ono ked cloveku umrie dietatko,o dalsie pride,tak tam ho musi nieco drzat pri zivote,takze pre nu je viera dolezita. No a teda teraz ma novy zivot, syn uz dospel,a vychovaaju aj 3 dalsie deti, 2 su uz tiez skoro dospele, ta najmladsia ju vola mama, proste nic ine si nepamata,takze mama je pre nu ona. Zivot sem tam pise tie osudy velmi zvlastne, vidis clovek moze byt hlboko veriaci a osud mu dava taketo rany. Malemu chodi stale na hrobcek, vzdy ho ma upraveny, nikdy na neho nezabudla.

Strana
z2