Nenávidím svoje dieťa a manžela
Viem, že ma tu mnohé odsudite, ale nenávidim svoje decko a svojho manzela, zato, ze to dieta chcel ☹ Chcem ich opustit, ale nedokazem to, chcem zas zit ten svoj volny zivot bez deti, uzivat si a nie sa starat 24 hodin o zle dieta ktore len pri vsetkom reve, neznasam sa rano zobudit s pocitom , ze zas ma caka ten hnusny stereotyp okolo decka ☹
@macamac
@zeleny_cajik
vy ste asi skusene psychiatricky, ked ste jej na zaklade par prispevkov hned stanovili diagnozu. 😀 Samozrejme nechcem to zlahcovat, v jej pripade moze ist naozaj o depresiu a ta sa len tak "rozchodit" neda. 😒 No mozno to napisala len pod vplyvom unavy a vycerpania a potrebuje trochu podpory a porozumenia od inych mamiciek. 😉 Koniec koncov, myslim si, ze si svoj stav uvedomuje, aj tie vykyvy, no sama sa musi odhodlat k tomu, aby navstivila lekara. Ak je to naozaj vazne, a ona to nezvlada, tak nech radsej toho lekara fakt vyhlada. Dostane lieky a o par tyzdnov sa bude citit fajn.....ale musi to chciet. 😉 Depresia je choroba ako kazda ina, za to sa netreba hanbit, treba vyhladat pomoc a to cim skor a liecit to.
Fu ani neviem co nato napisat-ale ties ty odporucam toho lekara a porozpravaj sa otom aj s manzelom.a aj ty to nepomvoze tak by si mala asi od nich odist.ja mam ties zleho a uplakaneho krpca a sem tam mam na neho aj nervi ale vzivote by som nevislovila z ust ze ho nenavidim ale ak to ty tak citis tak ta prosim vihladaj lekarsku pomoc. Pre dobro tvojho dietatka.prajem vsetko dobre
@domique - ja mam kamosku, ktora sa vydala pred tyzdnom a deti nechcu a neplanuju 😉 Takze ludia sa beru nielen A to kvoli tomu, ze chcu deti.
A tiez poviem, ze mi hovorila, ze to radsej ani uz nerozoberaju s ludmi tuto temu, lebo sa im neraz dostalo dost nelichotivych poznamok na to, ze nechcu mat deti. A to byvaju v BA, cize ziadna dedina, kde babky davaju "rozumy" a pod. Takze ono to nie je take ruzove s tymi, co tie deti nechcu. Proste su ti, co "vytrcaju z davu" - ci sa im to paci alebo nie. A zavisi od kazdeho povahy, ako dokaze takuto vec spracovat v sebe a zit v takom prostredi. Jasne, ze niekde je to akceptovane, ale niekde to ludia neustale maju potrebu riesit nemiestnymi poznamkami a pripomienkami.
Aj zakladatelka mohla mat obcas pocit, ze sa na to teda da, ked uz ten manzel po dietatku tuzi, proste si mohla naozaj mysliet, ze to zvladne, chvilku, ked to dieta naozaj chcela aj ona. A potom sa vratil ten "stary znamy" pocit, ze ho naozaj nechce, ale to uz bolo neskoro...
@iskierka tusim o com pises a co prezivas, presla som si tym pri mojom prvom synovi.Bolo to neskutocne narocne dieta a kto to nezazije,nepochopi a super matky ta tu ukamenuju.Povedat ze nenavidim svoje dieta je tazko citatelne,no pre toho kto prechadza stavom depresie prirodzene.Je super ze to vôbec dokazes popisat,uvedomujes si ze to co sa deje nie je normalne,teraz len treba urobit druhy krok a zacat to riesit kym neublizis malej.Tu nestaci vyspat sa,ked je dusa chora je to horsie ako chore telo ale da sa z toho dostat,len treba chciet.Mna od liekov zachranilo asi iba to, ze sme sa stahovali,manzel menil pracu a ja som s malym bola od jeho 2 mes. do 8 -mich u rodicov a vydatne mi pomahali.Od malinka nespal bez pohybu.Postielka ani nahodou,cez den iba v kociku a v pohybe,vojst do obchodu kde zacitil teplo znamenalo okamzite zobudenie a cirkus ako svet.Mal dva tyzdne,vonku bolo -20 a ja s nim po Devinskej prechadzky len aby spal.Ja som v tej dobe spala max 1,5 hod v kuse a po mesiaci som bola zrela na psychiatriu.Nemohla som sa od neho ani pohnut, ako keby okamzite vycitil ze je sam a tak kolkokrat aj poobede o tretej som nebola umyta,nenajedena a pod.Manzel bol cele dni v praci a my sme byvali od rodicov,priatelov,kamosiek 400 km,takze pomoc okrem prvych dvoch tyzdnov ked bola mamina veskera zadna.Ja som bola z toho celeho neskutocne vyplasena,po precitani vsetkych " mudrych" rad totalne zmetena.Nerozpoznavala som jeho plac ,trapili sme sa s kojenim,nespavostou,nemal rezim,nevedela som ci mam dost mlieka ked tolko plakal,vsetci do mna hucali daj mu umele,ved musi bythladny, ja som nechcela,no ked si na to spomenie,des a hrôza.Kolkokrat som musela maleho polozit aj ked vrieskal a odist,lebo som bola v stave tak s nim zatriast,ze to mohlo skoncit zle.A aby som nezabudla,ze vsetko som vinila jeho,lebo sa nenarodil ako dievca.Ja som totiz strasne po dievcatku tuzila.Teraz ked sa na to spätne pozriem,len sa pousmejem a viem ze by som mnoho veci robila inak a hlavne viem ze ostat bez pomoci rodicov,nebola by som to zvladla.
Popôrodna depresia je tazka choroba a vôbec nie taka ojedinela ako sa zda.Len malokto vsak vie o nej hovorit tak ako o chripke.
Iskierka velmi ti drzim place aby si sa z toho co najskôr dostala a pri pohlade na malu aby ta nabadlo uz iba jedine slovo,milujem ta,si môj zivot.
A slobodny zivot sa vrati aj ked v inej podobe,mala podrastie a budu aj zurky s kamoskami,aj kino a pod. veci,len to chce cas 😉
@katarinkad ci sa jedna o "depku" a,ebo depresiu, to moze urcit iba odbornik, jedine, co som pisala, ze to netreba podcenovat, lebo je v tom priepastny rozdiel...
@clarissa pozri, neprisla som sa hadat, ale ako som pisala, osobne poznam dietatko, ktore je bez mamy, lebo jej okolie to podcenilo...a radsej budem "hystercit", ako by som to bagatelizovala... Len tolko.
@zeleny_cajik mas pravdu, "post-partum depression" je dost nebezpecna. Jedna matka tak utopila vo vani 5 svojich deti a este mesiac po liecbe nechapala, co urobila...
aaaaaale...kedze uz som tu pocula jeden znamy vyraz: Supermatky...tak z tejto diskusie padam, ako strela 😎
to myslis toto vazne? tak si sa nemala vydavat a mat dieta, ked si po tom netuzila, ved clovek je jedinec s vlastnym zmyslanim, rozhodovanim a spravanim. Dost ma zaraza, ze toto dokaze napisat matka vlastneho dietata. tak ich opust a bez si uzivat zivot mozno ta to v tej 40tke prejde aspon im bude lepsie a mozu si najst inu zenu ktora prijme tvoje dieta a vychova ho ako vlastne ked tebe to vadit nebude. a mna by k materstvu nikto nepresvedcil, co sme zeny len maternice?
Vyhľadaj čo najskôr lekársku pomoc, choď ku psychologičke, pretože všetko môže pominúť a ty budeš to niekedy ľutovať , teraz odcudzuješ manžela a dieťa, ktorí ťa majú možno skutočne radi a niekedy ťa môžu odcudzovať oni za to že si od nich odišla.. ☹
Keby si ich nemala rada tak odídeš hneď, ale píšeš že to nedokážeš takže v tebe tá materinská láska je len je to nejaký psychický chorobný stav, nejaká depka..
A dokedy chceš si užívať voľný život? Do 85 rokov.. 😒 a potom chceš si založiť rodinu? neblázni, pozbieraj sa, hore hlavu a hľadaj riešenie a neutekaj.. Ešte budeš šťastná že máš krásne chlapčeka alebo dievčatko a milujucého manžela.. 😅
iskierka, ak je manzel mimo, poziadaj obvodnu, nech ide na OCR s tebou (ked si chora, nemozes sa starat o dieta). Pokial si uvedomujes, ze je toho na teba vela, urob s tym nieco, kym nie je neskoro!!!! Je to poporodna depresia a trpi nou kazda druha zena, len niektora viac, ina menej. Su zeny, ktorym pomaha cela rodina a preto to prejde ani nevedia ako, ale ak tebe s babaom nikto nepomoze, verim, ze je toho na teba vela! Znamy psycholog pisal, ze snad kazda tretia zena uz v zivote v zufalstve povedala, ze vyhodi dieta z okna... Ale len jedna z 10 000 to naozaj urobila, lebo bola na to sama, nikomu sa nezverila, nepoziadala o pomoc. Niekedy nemusia ist lieky, psycholog, staci, dobra dusa (manzel, priatelka, mama,..), ktorej sa vyrozpravas, ktora ti TERAZ s babom pomoze! Ak sa vyspis, pojdes sama v klude na nakup, prechadzku, prevetras si hlavu, prejde to. Nie hned, to necakaj, moze to trvat aj mesiac, ale da sa to zvladnut! Ano, viem, ze si z toho zufala, zmetena, babo si nechcela. Ale milujes ho, nosila si ho 9m pod srdieckom! Ta laska tam je, hovori z teba len unava, vycerpanost. Poznam to... Starsia ma 5, mladsia rok a aj teraz som z nich niekedy taka unavena, znicena, hadaju sa, malej sli zubky, a manzela som 2t nevidela... Ale DA SA TO ZVLADNUT! Svoje dietatko milujes, to je hlavne, na to nezabudni! Ak velmi place a uz nevies co (a je najedene, prebalene, vyspate), daj ho do postielky, kde vies, ze sa mu nic nestane, chod do sprchy, umy si vlasy, pust fen... aby si ho chvilku nepocula... Ale mne sa najviac osvedcilo objatie... Pritulit ho k sebe... Place, lebo ty si nervozna z neho a ono to citi (ked kojis, ide to do mlieka) a ono je nervozne tiez a nevie z coho. Nevie rozpravat, citi sa same, preto place. Pritul ho, ponos na rukach, lahnite si vedla seba... Spievaj mu, ak chce byt v kociari, voz ho, hojdaj, daj do satky, baby vaku... Nieco urcite najdes, co pomoze 🙂 Len to nevzdavaj! Dieta je dar a ci mas 20, 30 alebo 40, VZDY JE TO TAZKE!!! Aj pre mna bolo mat po 4 rokoch 2. dietatko tazke! A jak!!! Zase si zvykat, starat sa, ked uz som mala vsetko zabehnute... nevyspata, unavena, hystericka... zufala... Prvy krok si uz urobila, napisala si sem. Az ti bude tazko, precitaj si odpovede, ktore ta povzbudia!!! Az budes citit, ze to uz fakt ani takto nezvladas, nehanbi sa zjast k psychologovi, niekedy uz musia prist aj tabletky, po ktorych sa ukludnis ta a tym padom aj babo. Alebo skus aj caj - medovku. Ak kojis, prejde aj do mliecka a male zaspi. Na stravu pre teba aj babo tiez pozor! Ja milujem mucne jedla a mala po nich vkuse plakala, lebo ju bolelo brusko, a to uz mala 4m! Vynechala som aj cerstve pecivo a koliky zmizli, neplakala... Je to tazke obdobie, ale zvladnes to!
@iskierka ahoj ako ja som mala take stavy po druhom porode.....nedokazala som vziat vlastne dieta ani na ruky starala sa svokra o vsetko podotykam o vsetko.... ja som si bezstarostne lahla a nic ziadny zajem ze maly plakal nic.... mozem dakovat ze v tej dobe sme byvali u nich ale ako niekto tu spominal vyhlôadaj pomoc porozpravaj sa...mne to neskutocne pomohlo zo dna na den sa vo mne nieco zlomilo a nastal taky zvrat ze nik nechapal normalna pohodicka maleho ked som potom ,,schmatla,, tak som ho pomaly nikomu nedala zacala som si vychutnavat kazdy jeho jemnucky malinky dotyk atd....neboj uvidis bude dobre len urcite za niekym chod a bez okolkov povec ako sa citis a pod....ja som sa na babatko tesila lubila len som ani nedokazala nan pozriet...uz ked sa narodil a sestricka mi ho davala do narucia odmietla som to..a pritom to bolo 2dieta...ako mi potom bolo povedane bol to depresivny stav po porode....drzim palce aby to u teba cim skor nastalo....
Skus si oddychnuť, hlavne sa vyspať, ked je clovek unaveny tak vsetko horsie znáša a často sa vsetko vidi čierno. na to zeby ti vyhovoval volny zivot bez dietata si mohla myslieť skorej... ak fakt nemáš rada svoje dieťa tak to lepšie urobiš ak odideš teda, bez lasky sa neda vychovávať, to by bola potom katastrofa....
Nepáči sa mi, že tu niektoré zľahčujú problém maminy. Koľké z nás prežívajú podobnú situáciu alebo rovnakú, ale každá z nás je aj predsa iná. Niekto je silnejšia osobnosť, druhá zas nie. Každá žijeme v iných podmienkach, iné rodinné zázemie, tak prečo zľahčovať, že jedného dňa to prejde.
@clarissa Akú dávaš záruku, že to jedného dňa prejde? Lebo nejaké iné maminy sa z toho dostali? Nie je to predsa na posúdenie iných? A keď to dobre vieš čo je čo, divím sa, že to tak zľahčuješ. Koľký ľudia podceňovali situáciu, čo sa dialo za ich zatvorenými dverami.Vedeli o tom, ale neurobili nič. Tomu hovorím "hrdinstvo".
@billam prečítaj si temu "zomrelo mi dieta" - toto na čo bolo dobré???????? aký má toto zmysel?????? ona chcela pomôcť, vykecať sa a nie toto!!!!!! 😠 😠 😠 😠 🤐
@iskierka viem pochopit ako sa citis, mala som podobne stavy ked bol maly v takom veku ako tvoja dcerka, nikdy som sice nepovedala ze ho nemam rada, alebo ze chcem odist, ale uz som sa budila v zlej nalade co to zase bude za den 😅 bola som neustale v zlej nalade, nervozna podrazdena unavena nevladala som sa s malym hrat 😕 snazila som sa o tom rozpravat aj s manzelom, alebo kamaratkami, ale bud ma nechapali alebo mi davali uplne odveci rady typu asi si uz dlho na materskej, chod do prace a pod. na tvojom mieste by som asi fakt skusila toho psychologa, ak odporuci aj psychiatra a ak to nechces takto riesit, tak si skus aspon v lekarni kupit nejake vitaminy a uvar si medovkovy cajik 😉 ono to bude urcite suvisiet aj s hormonmi, lebo maly je uz moje 2 dieta a pri dcerke som take nieco nepoznala, ja som praveze bola najstastnejsia na svete ked sa narodila a tak som cakala ze to bude aj ked sa narodil maly a ono to akosi neprislo 😅 postupne sa to nejako upravilo a ja som stastna ze mam taku krasnu rodinku a deticky, ale trvalo to dost dlho kym sa to "same" dalo dokopy 😕 mne velmi pomahalo ked som bola s malym co najviac vonku, na prechadzke v parku atd. a este ze som sa snazila s nim chodit medzi ludi, ku kamoske na navstevu, na ihrisko, detsky kutik, nejake cvicenie, plavanie pre deticky, proste nebyt zavreta medzi 4 stenami, v kazdom pripade drzim palce nech to co najlepsie zvladnes a budes stastna hrda mamina 😉 zivot s detickami je super, s tymi malinkymi je to narocnejsie, ale ked trosicku povyrastu, tak sa da uzivat viac ako bez deti 😵
https://www.modrykonik.sk/forum/2-trimester/som-v-29-tyzdni-a-trpim-uzkostou/ + dalsie starsie temy..cize to je uz dlhotrvajuci problem..urcite poziadat o pomoc lekara..toto samo neprejde, nie je na co cakat
@lalinko2010 na to, aby si vedela vážiť prítomnosť a zdravie svojho dietata....sorry, ale odsudzujem zeny, ktore vedia na plnú hubu napisat - nenavidim svoje dieta
@billam - nenavidim svoje dieta - za tieto slová sa určite nič pekné nedá povedať, ale NIKDY - NIKDY by som matku neposlala do témy - zomrelo mi dieťa!!!! NIKDY!!!!!!!!! ako koľvek zle znejú tie slová čo napísala!!!!! má depku, je nervózna a nie ešte jej to sťažovať touto témou!!!!!!!! je to téma do ktorej nikto nechce patriť, ale nedá sa tomu zabrániť a obdivujem tie ženy že to zvládajú tak ako to zvládajú!!!!! táto mamička potrebuje pomoc, ale my jej darmo budeme písať že čo má spraviť, pokiaľ to ona sama nechce riešiť, my to za ňu nemôžme riešiť, ale NIKDY ju nebudem posielať do témy ktorá bola tebou citovaná!!!!!!!!! myslím že nikomu by sa to nepáčilo!!!
@lalinko2010 ano, je to veľmi citlivá téma a skutočne je mi ľúto všetkých mamiciek, ktore prežili smrť svojho dietatka...no nikdy v živote by som nemyslela na nenávisť k svojmu dieťatku, nieto to este napisat na verejne fórum....pri tej hroznej teme si clovek uvedomi, ake má to šťastie, že jeho dietako je zdravé a živé a neriesit nejaku depku a vyvrsovat sa na dietati....a este k tomu 7mesacnom...je to veľká a neodpustitelna hanba!!!
@zeleny_cajik no asi o tom nieco vies ja som poporodnu depresiu nemala, tak preto som reagovala ako som reagovala.... aj tak si myslim, ze ine ako ju tu podporit sa neda, a tym ze jej tu nadavaju jej velmi nepomozu....
@zeleny_cajik mslim ze to nieje az take vazne ako to ona opisala,pretoze som si citala aj jej dalsie komentare ,nielen prvy..uz tu boli taketo mamy s podobnym problemom a preslo ich to,pretoze po porode toto zaziva kazda druha mama,tato osoba to dost tvrdo ponala a myslim ze teraz mozno lutuje ze to tak hnusno napisala...Niekto je taky,ze ked v danej chvili dostane ten skrat,potrebuje to zo seba dostat a niekomu to povedat.Ona to urobila a mozno si teraz bucha hlavu ze preco...Ja zazivam podobne situacie ako som uz povedala,a tiez keby to sem napisem by ste to pripisovali chorobe.Niesom hlupa,viem co je laktacna psychoza,poporodna depresia,viem ze su to choroby ktore sa liecit musia lebo su svojim sposobom nebezpecne,podla toho do akeho stadia sa to necha zajst,ale kedze viem o com hovorim,aviem to z vlastnej skusenosti,som presvedcena ze sa ona z toho dostane bez lekarskej pomoci...verim jej 😵