Nenávidím svojho svokra

s priatelom sme spolu 3,5 roka,mame spolu krasnu dceru 2,5 roka.Mame sa radi,ale problem je v jeho rodine,lepsie povedane u jeho otca.Priatel ma 31 rokov a on 65,ja mam 24,viem je to velky rozdiel,musi tam byt nejaky respekt,ale nedovolim aby niekto urazal a nadaval mne a mojej rodine.zacnem od zaciatku,priatel dostal od nich 1-izbovy byt,byvali sme tam skoro rok,potom to uz bolo pre nas male,momentalne vsak byvame oddelene,z dovodu priatelovej minimalnej mzdy na papieri a mojej materskej neni mozne si zobrat uver,je to ta jedina vec po ktorej tak tuzime.Byt spolu,byt rodina.Az pred par dnami sa vyskytla moznost,ze by nam pomohla prave moja sestra(aj ked priatelova ma a nepomoze,co uz) a tu to vypuklo.Priatel to povedal doma a nadal pred nim na mna aj moju sestru,ze sme pi....potom volal mojim rodicom,ja som ocinovi zobrala telefon a ked zistil ze som to ja povedal do pi...ale ja nechcem volat s tebou...Takto sa chova 65 rocny chlap.Tak som sa nasrala a prisla som k nim slusne som sa pozdravila a povedala povedzte mi do oci co som????ten tak zacal vrieskat po mne ze som sama neverila,tak som spustila ja a povedala som mu vsetko co som mala nasrdci.je to jeden chamtavy,blaznivy clovek a ja ho nenavidim ale z celeho srdca aj duse.Okrem toho malisme v pivnici odlozene veci a ten dotycny,nam ich bral a pouzival,je toto normalne?Priatel ma 31 rokov a furt mu riadi zivot a chodi mu za zadkom,je to normalne?Povedala som mu ze vnucku a ani mna uz v zivote neuvidi a za tym si aj stojim.Ten chlap je proste blazon a mal by ist na psychiatriu.Baby poradte mi ako sa s tym naucit zit, s tym pocitom ze v mojej rodine je clovek ktoreho tak strasne nenavidim a zaroven patri do mojho zivota