Neplodnosť. Čo ďalej so vzťahom?
Ahojte. Už niekoľko rokov čítam túto stránku, ale len teraz som sa odhodlala registrovať sa. Len toľko k vysvetleniu, že som sa registrovala dnes, aby ste si nemysleli, že to je vymyslený príbeh. Ale teraz k veci.
S priateľom sme spolu už niekoľko rokov, sme ešte síce mladí, predpokladám že mladší ako väčšina ostatných užívateľov na MK, nejdem ale upresňovať presný vek, pre istotu. Milujeme sa nadovšetko, sme jeden druhému oporou, aspoň teda sme boli donedávna. Plánovali sme svadbu, už tento rok, ale nakoniec sme to odložili, kvôli nedoriešenému bývaniu. O bábätko sa snažíme už skoro 2 roky. a teraz sa dostávam k jadru problému. pred pár mesiacmi bol priateľ na spg, kde mu zistili, že nemá žiadne spermie, ani jednu jedinú a naše plány úplne stroskotali. obaja deti milujeme, sme veľmi rodinne založení. vždy som si predstavovala aký by bol skvelý otec, a dúfala som že naše deti mu budú podobné. odvtedy mám pocit že nad nami stále pláva nejaký čierny mrak, stale to medzi nami vysí, táto téma myslím. trochu sme o tom aj komunikovali, ale s ním o tom veľmi reč nie je. ja som si zisťovala o tejto diagnoze všetko možné aj nemožne, aj v angličtine som toho načítala obrovské množstvo. a pochybujem že on o tom vôbec niečo študoval, skrátka sa asi uzavrel alebo neviem ako to povedať. raz my povedal, že on sa bude len modliť aby sa to podarilo a že bude musieť prejsť strašne veľa času, aby to začal skúsať nejakými umelými spôsobmi (asi mal na mysli umele oplodnenie), ale ja mám pocit že mi už tikaju biologicke hodiny aj napriek môjmu nizkemu veku. Obaja sme veriaci, ale ja aj napriek tomu by som to podstupila, spravila by som všetko na svete, len aby sme mali svoje bábatko. u urologa bol, ten mu podla sona nič zlé nezistil naštastie, odobral mu krv na hormony a tam mal zle vysledky, hraničný prolaktin a ešte ten hormon ktori je zodpovedny za tvorbu spermii mal dvojnásobne zvýšený, to je velmi zlé, jediná naša šanca z lekárskeho hľadiska je zrejme operačny zakrok, mesa/tese, ale aj tam je iba malá šanca na nájdenie spermii. odporučili nam ešte geneticke vyšetrenie, ale tam odmieta isť, v podstate odmieta všetko, vitaminy nechce, mal kvapky kotvičnik, ktore si dal iba par krat...jednoducho akoby mu na tom ani nezáležalo, pritom viem, že mu na tom veľmi záleží, ale dopredu sa vzdal. ☹ ja sa tiež veľmi bojím čo bude dalej, tie prve dni po spg boli strašne stále som iba plakala, potom sa to trošku zlepšilo a dala som sa ako tak dokopy, aby som mohla fungovať. viem, že v prípade že by som ho dokopala do tese, a nič by sa nedajbože nenašlo, tak s darcovskými by nesuhlasil a ja si tiež nie som istá, asi by som to brala tak, že to nie je proste jeho dieťa, ale v prípade že by s tým bol stotožneny, tak by som súhlasila....a čo sa týka adopcie, nejdem vysvetlovať prečo, ale mám k nej dosť negatívny postoj, kvoli prípadom z okolia......som zo všetkého zmatená, ešte k tomu mám aj ja nejaké ženské problémy a o to viac po dieťatku túžim.....život bez priateľa si predstaviť neviem, ale ani život bez detí.....poradte mi prosím....ešte mi raz povedal, že nebudeme ani prví ani poslední čo nebudú mať deti.... ☹
ak ste mladí...............a on má negatívny postoj k tomu.........by som sa rozišla....................lebo stratiť s nim mladosť a na starosť si vyčitať, že si preto aby si mala deti nič neurobila..........no neviem, záleží na tvojej "láske k nemu" ....................
@tova možno mas v niečom pravdu, ale viem, že aj on deti k životu potrebuje, on sam mi povedal, že by dieťatko bral aj v 17-18 rokoch...
ved aj pre mna su deti prioritou...naozaj ho milujem nadovšetko a to nie je len tak nájsť si niekoho iného, to si mám nájsť niekoho s kým si spravím dieťa silou mocou?
@anetkaadamko sme mladí obaja, ale prave toho sa najviac bojim, že teraz ho milujem, ale čo bude ked prejdu dalsie roky a bude mi luto o par rokov, že deti nemáme...
@hviezdickananebi však to, budeš mať napr. 45 rokov................nedaj bože si nájde druhú ...s deťmi a ty zostaneš CELKOM sama...............
a ešte som chcela: "CHLAPOM NETIKAJU BIOLOGICKE HODINY" ...................
@hviezdickananebi chapem tvoju tuzbu po dietati, ale skus sa na chvilu zamysliet nad tym, co sa stalo priatelovi.. Povedali mu, ze nie je "plnohodnotny" chlap. Nemyslim to vobec ako urazku, len si myslim, ze chlapi to takto citia. 😞 Daj mu cas, nech sa s tym vyrovna. A daj ho aj sebe, aby si si to utriedila. Podla toho co si napisala, ma priatel hlboku depku a to nie je sranda. Mozno by ste mohli zvazit psychologicku pomoc, ci uz parovo, alebo individualne. Drzim palce
@vege1 ale kde, mlady muz by mal depku koli neplodnosti. Vobec sa o ten problem ani nezaujima, nechce lekarov ani pocut. V dnesnej dobe je zriedkave najst muza ktory dieta chce aj prirodzene a nie aby lietal po vysetreniach, to by uz mu muselo tahat na 40ku a zacal zistovat ze asi to prirodzene naozaj nepojde. To by ale naozaj musel chciet to dieta, inac bude mat cely zivot dobru vyhovorku a hrat chudaka ze deti mat nemoze.
@vege1 presne ako píšeš, proste to bola určite aj pre neho rana, proste toto bola vec, ktorú všetci beru ako samozrejmu, splodiť dieťa je predsa to najjednoduchšie pod slnkom, pokial to teda ide....v ten den, ked sme sa to dozvedeli, my hned začal hovoriť o tom aby sme sa rozišli, že to bude lepšie atd, klasicka reakcia mužov....len ani raz z neho nevyšla ani slza...skôr je niekedy taký zadumaný a zamyslený...neviem, či má depku, neviem ako by sa to prejavovalo v tomto prípade. ja som o tej psychologickej pomoci aj uvažovala, krátko po tom čo sme sa to dozvedeli, ale potom som to sama nejako zvládla...jeho niekde dostať je umenie...doktorom veľmi neverí...
@tova v tomto sa trochu mýliš, práve on chcel dieťatko...a bol by ho chcel aj skôr, len kvoli mne ešte čakal....on je vyložene rodinne založený, žiadne diskoteky, chaty, utracanie penazi...skôr vždy si šetril aby sme mali, ked sa to už konečne podari...
@hviezdickananebi ja si nemyslím, že by priateľovi na dieťati nezáležalo, len sa uzatvoril. Je to rana pod pás, keď sa dozvedel, že deti mať (teraz) nemôže. Treba tomu nechať nejaký čas aby ste sa s tým obaja vyrovnali, veď koľkí majú peknú rodinu i keď vychovávajú biologicky nevlastné deti. Podstatné podľa mňa teraz je, či ho chceš ako partnera aj s vedomím, že ti nemôže splodiť dieťa. Ak je podľa teba váš vzťah OK a si šťastná po jeho boku, hľadajte iné riešenia ako mať deti a rodinu.
@hviezdickananebi on ta posiela na vysetrenia? bol sa sam pytat u dr. co sa s tym da? pytal sa ta, ci by si bola pre nho schopna ist na ivf? v dnesnej dobe je vela muzov neplodnych, a poznam aj takych s rovnakym problemom ako tvoj, ale tam mali vacsiu snahu... ked je to cerstve, pockaj par mes, ci sa od depresuje, ked nie, tak mu to vyhuvuje.
@petalouda ano ,viem že mu na tom zaleži, ale odmieta prakticky vsetko čo navrhnem...neviem, či by sa vyrovnal s darcovskymi spermiami..je to ťažká tema, predsa len nevieš kto je majitelom tych spermii, či to nie je nejaký agresor, čudák, psychicky alebo inak chorý človek. predsa len strasne vela chorôb a povahovych črt je dedičnych....
@tova nie mna nikde neposiela...možno je to naozaj tym že je to ešte čerstve..ale povedala som si že počkam do jesene a budeme to musieť nejako riešiť, dlhšie asi nevydržim....a kolko mali rokov ti muzi ktorych poznas s touto diagnozov? dočkal sa aspon jeden z nich aj vlastneho dieťatka?
@hviezdickananebi este vyckaj, nerob unahlene uzavery. Pre kazdeho to musi byt sok, ked sa dozvie, ze je neplodny a ked pojdete na umele, vsetky vysetrenia a procedury a tortury budes podstupovat aj tak ty nie on.
On sa zrejme vysporiaduva s touto situaciou takouto ignoraciou, podla mna by ste sa vobec o tom nemali bavit aspon par mesiacov.
@hviezdickananebi Ja nie som psychologicka ani nic podobne, tak ti viem napisat len ako to pripada mne. Pri depresii nemusi nevyhnutne plakat alebo byt ocividne zdrveny, moze napr. odmietat riesit cokolvek co sa jeho trapenia tyka - napr. vysetrenia, vitaminy a pod. Aj ja ked som potratila, tak z domu letelo oblukom vsetko tehotenske a pripominajuce to obdobie. Ale casom sa to v cloveku zacne nejako usadzat a vtedy je ochotny uvazovat o prijati pomoci a hladat riesenia. Nechcem byt pateticka, ale teraz mu skus byt oporou a ak on odmietne psych. pomoc, tak to podla mna skus ty lebo tu tarchu nesies spolu s nim a si velmi statocna!!!
@hviezdickananebi nastuduj si este toto : http://www.andromeda.cz/
je to lekar z prahy , ktory hadam ako jediny riesi muzsku neplodnost vyplyvajucu z hormonalneho hladiska - podla toho co pises vyssie. Vela parom uz pomohol 🙂
@jalucija už su to skoro 4 mesiace a zatial sme sa o tom ani velmi nebavili...asi to musi naozaj spracovať...on je veľmi citlivý človek, velmi ho to muselo zasiahnuť...
@vege1 dakujem ti 🙂 bojim sa aj o neho v zmysle aby sa mu nič nestalo psychicky, lebo okrem tohto ma aj ine problemy a vtedy sa najviac bojim, napriklad aj toho aby si niečo neurobil...lebo zufali ludia robia zufale činy...rozmyslala som aj nad tym že sa poradim s nejakym psychologom, ako by som sa mala s nim o tomto rozpravať, ale neviem či by mi vedeli pomôcť a u nas v okoli čo som si zistovala, tak objednanie trva aj 2-3 mesiace..
takže pekne po rade... dozvedeli ste sa, že nemôžete mať dieťa... to je info, o ktorej odborníci tvrdia, že sa svojím charakterom a vážnosťou podobá oznámeniu, že zomrel niekto veľmi blízky... a zhodujú sa aj v tom, že netreba sa ihneď vrhnúť na iné "spôsoby" mať dieťa, ale nechať si čas túto správu "odsmútiť" presne ako po pohrebe... čiže by som nebrala za fakt, že Tvoj priateľ "zrazu nechce"... on proste potrebuje čas, aby si to svoje odsmútil... ďalším faktom je to, že ak ste veriaci, s umelým oplodnením nebudete "šťastní"... teraz sa to javí, ako super riešenie, ale časom, vekom a skúsenosťami si to môžete začať vyčítať (hlavne ak by dieťa nebolo podľa vašich predstáv)... no a to posledné... my sme boli v rovnakej situácii, rozhodli sme sa pre adopciu... tým nechcem povedať, že to máte urobiť tiež... len to, že my sme si nechali čas na rozhodnutie, ako mať dieťa... boli sme manželia viac ako 10 rokov, keď sme si adoptovali prvého... takže moje doporučenie - spomaliť, utlmiť myšlienky a s pokojom hľadať svoju cestu v živote... držím palce
@radina dakujem 🙂 tu stranku už mam nastudovanu odpredu-odzadu...ale bohužial je to velmi velmi nákladne už samotné cestovanie do prahy, nehovoriac o tom, že vsetko sa tam plati keš, žiadna poistovna s nim nema zmluvu a čitala som aj nejake rozporuplne nazory...určite mnohym parom pomohol, sak jeho vysledky hovoria za všetko 🙂 , ale myslím si že endokrinolog, rozumie hormonom aj tak lepsie ako akýkolvek androlog...
@cicimotinka dakujem, že si sa ozvala, je super prečitat si skusenosť človeka ktorý si tym tiež prešiel....tiež ste mali azoo? ako si pisala, niekedy mam pocit akoby niekto umrel..ani nie tak z jeho slov ale z toho ako sa tvari atd...ak sa môžem opytat, nebolo ti nikdy luto, že si nemohla vynosiť a porodiť svoje vlastne dieťa? prepač ak sa pytam nevhodne....
@hviezdickananebi ja len k tomu, ze to musis riesit uz na jesen...naozaj musis? ak ho mas ozaj rada, netlac nanho a pockaj, trebars aj rok-dva, zabojuj o vztah...myslim, ze aj ty potrebujes viac casu, kym sa rozhodnes, co dalej (napr. ten pohlad na darcovske spermie je taky trosku nevyzrety)...bud teraz partnerovi oporou a potlac svoje tuzby a tikot biologickych hodin...
alebo ak si ozaj taka nedockava, tak sa s nim rozid, ale nic tym neziskas....lebo hladanie noveho otca pre tvoje deti moze trvat este roky....
@hviezdickananebi 4 mes. to uz je dost. tych co poznam mali okolo 35 jeden mal zenu starsiu od seba, tam boli aj 2-3 krat potraty po ivf, ket, ten chodil so zanou vsade spolu k dr, nemusel na mesa nakoniec, ten dalsi mal zenu mladsiu pod 30r, tam sa prve ivf podarilo ale on to bral ako samozrejmost. aj to, ze ak zena chce dieta nech chodi sama k dr. tiez to nechcel riesit a potom aj zene vykrikol ze ved ona chcela deti nech sa nestazuje.
manželova sesternica mala tento istý problém,. brali sa ako 20 roční a začali sa pokúšať o dieťa. Tiež mu zistili, že nemá žiadne spermie. Pokúšali sa o vlastné dieťa dlhých 20 rokov a potom to vzdali a adoptovali si chlapčeka. Jedine ľutujú, že to neurobili už dávno. Majú inak podľa mňa nadherný vzťah, ani raz ich nenapadlo, že by nemali byť spolu
@hviezdickananebi moj bol s tymi problemami aj u toho endokrinologa a ten ho aj liecil, je to nakladne, tak ako aj samotne ivf , ale co narobis ☹ ... nech ho posle endokrinolog na MRI hlavy. to sa zvykne robit pri tom prolaktine. mojmu liecbu aku dava koci schvalili aj tu, ale je to velka birokracia a ochota zo str. lekara sa do toho pustit. ale vynimka sa da zohnat, ale tiez to bolo na dlhe lakte, vynimky od revizneho dr. poistovne atd.
@hviezdickananebi Myslím, že je to teraz ťažšie pre tvojho priateľa ako pre Teba. :(
Ale mám jednu otázku. Keďže si veriaca a zistili by ste to (že je manžel neplodný) po svadbe, ako by si to riešila? Ach tieto dilemy....
My sa "snažíme" o dieťa 7 rok. Doktori nevedia prečo to "nejde". A moj vek už naozaj tlačí.... Ale snažím sa to brať tak, že všetko ma svoj zmysel. A neupínať sa len na to čo chcem ja.
Veľa síl na tvojej ceste.
manžel má genetický problém, pri ktorom sa netvoria spermie, nedá sa to ani hormonálne riešiť... proste je to fakt... my sme sa to dozvedeli cca 2 roky po svadbe a ďalších 8 sme sa rozhodovali... ako ľúto... no jasné, že niekedy mi to ľúto bolo, ale iba pokiaľ sme si nevzali chalanov... teraz už nad tým ani nepremýšľam... ja som to proste vzala tak, že to takto má byť... tiež sme veriaci, takže to bolo o to jednoduchšie, že sa nepotrebujem pýtať PREČO... proste preto, lebo niekto tam hore vie, čo robí... ono vieš, aj to umelé oplodnenie má svoje úskalia... keď má problém žena a mužove spermie sú ok, tak sa to tak akosi berie, že je to ok, lebo muž svoj podiel dodal... keď je to však tak, že žena je ok a dáva sa cudzia spermia, môže to byť problém... doktorka v Ľubochni manželovi vysvetľovala, že umelé oplodnenie by bolo ideálne, že by aspoň polovica dieťaťa patrila mne... manžel jej na to povedal, že on by v ňom stále videl len tú polovicu, ktorá nemohla byť jeho... proste chlapi nie sú tehotní a berú to trošku inak... a nemôžem sa spoliehať na to, že by to bolo po pôrode inak... čo ak by som svojim rozhodnutím vynosiť dieťa tomu dieťaťu zničila život...
@bajana no vies ako to myslim tym že to chcem riešiť na jesen, skratka potrebujem vedieť na čom sme -...nemyslim si že môj pohlad na darcovske spermie je nevyzrety, len s tym zatial nie som stotožnena, ale možno nebudem ani o par rokov, .....
mam znamych, kde muzovi tiez povedali, ze nema ziadne spermie.Rozhodli sa teda pre darcovske spermie a isli na umele oplodnenie. Ked uz prislo na umele, tak dal tam len tak spermie a az potom by pouzili darcovske a nasli zazrakom zivotaschopne. A to pri kazdom vysetreni pred tym nemal ziadne. Teraz su na svete dvojicky. 🙂
on dieta nepotrebuje, a tvoj nazor a potreby su mu ukradnute. Ked ho aj donutis na umele, tak vacsinu testov, hormonov, odberov si vytrpis ty, ak sa dieta nejako podari bude to brat ako samozrejmost a tebe extra vdacny nejak nebude. Ak by mu na tom zalezalo uz davno by lietal po vysetreniach ako ini muzi. Ja by som na tvojom mieste nasla ineho muza deti su mi prioritou. ked on so svojim plodenim nema problem, nech si najde rozvedenu s detmi alebo mnisku.