Neschopnosť odpustiť otcovi: Ako sa s tým vyrovnať?
V prvom rade napíšem, že vopred ďakujem za rady ísť k psychológovi.
Mám v sebe naozaj veľký hnev a smútok. Moji rodičia sa rozhodli žiť v malej zabudnutej dedine u mojich starých rodičov, kde nič nebolo. Nemohla som chodiť na krúžky do mesta, lebo mi nešiel domov autobus. Na strednú som cestovala 100km tam a späť každý týždeň. Nemali sme peniaze, otec musel chodiť do ČR. Nechodil s nami na výlety, nemám s ním žiadne zážitky, nemohla som ísť ako jedna z 3 na lyžiarsky, na výlet do Londýna zo školy, moji bratia nemali ani detskú izbu a spali s mamou na posteli a otec v obývačke (keď bol doma 5 dní do mesiaca).
Napriek tomu všetkému bol vždy zarytý komunista, aktuálne veľký fanúšik Smero-Sns. Vedľa nás žila rodina smeráckeho starostu, jeho žena nezamestnaná - dedina 100 obyvateľov. Urobili krádeže eurofondov (bolo to v správach a potom to padlo, pred výmenou starostu "niekto" vyhradol obecný úrad a bolo)... komplet prerobili aj nadstavili dom, denne chodili na nákupy aj na krúžky aj 40km do mesta (vozili ich), mali rodičov doma, dovolenky, obe priemerné žiačky ale prepchali ich do polície do BA dokonca (aj s ich frajermi).
Vždy som sa snažila, ale začala som od nuly, doslova s holými rukami. Spala som v byte na zemi na matraci, naši sa rozvádzali, keď som končila školu a otec ani nezavolal, neplatil..
Chcem sa dostať k pointe a to toho, zže mám veľmi ťažké srdce na to, ako sme žili, že sme tam nemali ani ihrisko, nemalo
Problem je v otcovi/mame a nie vo vasom susedovi ani vo vlade. Toto ked pochopis tak mozes zacat riesit svoj vztah k otcovi aj mame.
A cim skor nech sa partner zamestna a zacne riadne robit za riadnu vyplatu tak aby mu raz deti nevycitali ze ich nezabezpecil a nezalezalo mu na nich.
ja som vyrastala v omnoho nizsom standarde ako ty takze to nechcem porovnavat
cestovne intrak atd som myslela na strednu skolu
a bozk a objatie si ja nespominam u otca a predsa nespochybnujem ze nas mal svojim sposobom rad, ja som mala prihovor na jeho pohrebe ale teda mam to samozrejme davno vysporiadane proste taka bola doba neucili ich davat najavo pocity a ospravedlnit sa
rovnako sa u nas choval aj vnucatam tiez nemaju na neho nejake spomienky zeby sa im venoval takue ak sa tvoj venuje vnucatam tak to mas velky vonus a tomu by som sa v prihovore venovala
autorka Pozri ja mám podobný osud, peniaze neboli, ale vážim si to, že mi rodičia kúpili pomôcky do školy a tak, že proste sa snažili nech mám čo treba. Bývala som na ulici, kde bývali vtedy len dôchodcovia, teda hrávala som sa sama, akurát cez leto som mala kamarátov vnúčatá susedov. Strednú som si robila kvôli financiám externe, kedže sa vtedy naši rozviedli a musela som ja živiť mamu, ktorá bola akurát po operácií. Vysoká škola nepripadala v úvahy kvôli financiám. Ale za toto nemám zášť. Samozrejme, mám v blízkom okolí ľudí, čo boli na vysokých miestach, brali úplatky, zabezpečili seba, športové drahé krúžky deťom, deťom kúpili byty a stále ich podporujú. Ja som od rodičov nedostala ani tých 500 sk ako ty. To ma samozrejme štve, že ak nemáš zázemie, ťažšie sa žije hlavne v dnešnej neistej dobe a niekomu padne všetko do úst a rodičia zabezpečili 5 generácií dopredu. Ale nič s tým neurobím, taký je život a nie je to chyba tvojich rodičov, že nekradli.
Ak si ročník po 1990, tak si mladšia ako ja. Chápem ta, ale nezmenis to. Asi to ozaj je tak, že otec nikde nevidel ako ma fungovať funkčná rodina, ako sa ma správať naozajstný otec. Nás otec bol v tomto citovom ohľade rovnaký, hoci u nich doma bol práve on obľúbeným dieťaťom, jediným chlapcom medzi dvoma sestrami. Takže jemu láska v detstve nechýbala. Chodil do prace, postavil dom. Hladné sme neboli. Aj vylet cez prazdniny bol, ale tiež by nás nikdy neodviezol na krúžok na najbližšieho mesta ani nič také. A prejavy citov neboli žiadne. Hľadaj útechu vo svojich deťoch. Aj mne je ťažko z jeho politických názorov, ale nechaj ho tak, nech si žije vo svojej bubline a ty vytvárajú farebnú bublinu pre tvoje deti.
Autorka vyrastala si v chudobe. Je to smutné ale myslíš že si jediná? Snaž sa aby sa tvoje deti mali lepšie. Nemusíš kôli tomu kradnúť, stačí ak sa vzdas slabo platenej práce ktorú miluješ a ideš do lepšie platenej ktorá ťa až tak nebaví.
Máš nevyriešeny vzťah s otcom. Ľudí čo majú s rodičmi 100% ideálny vzťah by si hľadala ako ihlu v kope sena. Sú ľudia čo ich rodičia mlatili, zdrhli do zahraničia a zavesili na krk zrobenym starým rodičom takže 10 roční sa viac starali o babku ako babka o nich. Majú sa preto do konca života ľutovať a tváriť ako obeť?
Tvoj otec má choré politické názory. Myslíš že všetci ostatní majú rodičov čo majú rovnakí politický názor ako oni? Dezinformácii je slovenský mediálny priestor plný a takí čo ledva ovládajú slovenčinu a milujú ľahko servírované "fakty" sú ľahká korisť.
To mi pride tak hlupe od zrelej zeny, stazovat sa na rodicov, ze ti nemohli dat vsetko, co si chcela. Aj napriek tomu sa snazili ta vychovat dobre, ale si nevdacna, takze sa im to zrejme nepodarilo. Teraz si dospela a stale citis krivdu, ze si nebola bohata. Stale si na tom podobne, ale stale za to vinis svojich rodicov. Prave by si si mala uvedomit, ze si zodpovedna sama za seba a ako vidis, nespadne ti vsetko same a nemoze za to krajina v ktorej zijes. Niekedy je to o stasti, niekedy o prilezitostiach, nestaci velka drina, ale nastastie je doba, ked tych moznosti mas viac ako mali tvoji rodicia.
Nie každý chlap vie rovnako prejaviť city, ani môj otec nebol nejak mojkáč, ale vlastne nechápem tebe by bolo lepšie keby aj tvoj otec kradol či páchal inú trestnú činnosť ako susedia? Veď celý čas makal, nemyslím si že jemu bolo tak super tak ďaleko od rodiny. Bolo by lepšie keby iba poberal dávky, chlastal alebo by ho zabásli a vy by ste doslova zrelí biedu....
Ani na dedine kde som vyrastala ja nebolo detské ihrisko, v triede sme boli desiati päť prvákov, päť druhákov, to všetko v budove bez tečúcej vody a so suchým wc. Aj tak sme sa vedeli zahrať, vyrobili sme si hojdačky, bunkre, luky, praky a nič nám nechýbalo.
V tej dobe to bolo bežné, to by tu mohla vyplakavať každá druhá od nás
Ja Ti rozumiem, ale čo Ti pomôže sa takto vnútorne zozierať?žili ste ako ste vedeli.mozno otec nemal ambicie aj takí su ľudia, nemal empatiu, ale možno vnútorne tým trpel, že nemáte atď ..a možno nie čo spravís?To už bolo...prečo nevinis mamu, že neodišla od neho?Podľa toho čo píšeš ste šikovní máš byť načo hrdá.Aky má vzťah k vnúčatám lepši ako k deťom?
Každý by našiel v svojom detstve nejaké krivdy.Vies...mozno aj tebe raz deti vytknú, že prečo nemáte firmu, prečo nejdú študovať do zahraničia nikdy nevieš aj, keď robíš najlepšie ako vieš.Toto v sebe neziv vieš aká to musí byť trauma, že mu otec spáchal samovraždu?
Čo živis, to rastie, keď máš negatívne myšlienky a zlosť tak sa potom v tom motas.Mohol Vás opustiť spraviť si novú rodinu, piť, bit vás ..je x možnosti
A ty sa cítiš ukrivdena, že platíte dane, fakturujete no tak klam ako ostatni nikto Ťa nenúti priznávať celý príjem.Fakt buď rada, že ste zdraví nie je to málo, máte kde bývať, máš rodinu.Lebo z tej zlosti ochories.Neskusala si viac sa k otcovi priblížiť zavolať mu, byť milsia?
Vieš koľko mám v okolí ľudí čo nakradli z fondov cez rodinu, čo zdedili firmy a čo mám teraz plakať do vankúša?Tým, čo žili ako prasa v žite ochorel 40 r syn na rakovinu pankreasu čakajú na koniec a doma 2 malé deti odpustí mu a ži.
Tou zlosťou škodia len sebe,vy💩 sa na politiku,ťa ti život nezlepší,nech je pri koryte ktokoľvek.Odpusti sebe a pozeraj dopredu.Vela šťastia.
Normálne ja nechápem ,zivit si tieto krivdy v sebe dlhé roky.Naco to je dobré,otcovi to je jedno a teba to ubíja.Normalne by mal byť zákon ,že v osemnástke by mali všetky deti povinné zabudnúť na všetky krivdy od rodičov,lebo rodič,žije len ako vie a nič zle natom nevidí .Nie všetko čo rodič spraví,bolo v tej dobe zlé,len človek si to v tej hlave preberie na svoj obraz, všetko je len uhol pohľadu
A hlavne netreba porovnávať iné rodiny,veď všade je TO normálne niečo iné.Si dospelá ži si svoj život a nie obviňovať za niečo,niekoho iného na to si už dosť stará
@megg1 Nie, nie je to o financnej chudobe, lebo si nemyslim, ze sme boli chudobni. Bola som oblecena, u nas doma bolo teplo, nechodila som spinava, mali sme elektrinu. Dookola tu pisem o tom, ze najviac nam chybal OTEC, ze zili aj s mamou takito zivot dobrovolne a ze jemu to nikdy nebolo luto. A nebolo mu luto ani to, ked nas potom opustil a neplatil, ani nezavolal, ci mame co jest alebo zaco ist do skoly! Ked si jednoduchsia, staci si precitat nazov temy, ja neriesim, ze sme neboli milionari. Riesim tu moralku a hlboke odpustenie co aa pristupu a vsetkeho okolo toho tyka. Nevdacna by som bola asi keby som sa zachovala ako jeho neter k otcovi - ked jej zo zahranicia platil vyzivne 500€ mesacne, boli v kontakte, ked na nu prepisal byt, tiez. A jedneho dna sa vratil z prace na Slovensko a zistil, ze ho aj zena aj dospela dcera opustili a uz mu nedvihli ani telefon. To som mojmu otcovi neurobila nikdy a vzdy ma dvere u nas otvorene, i ked nema ani 0,01% zasluhy na tom, ako sa mi dari.
@katica06 Moj otec chlastal aj tak, z prace ho vyhodil aj vlastny bratranec, lebo ho rano ani nevedeli zobudit do prace. Pracovat pracoval (vacsinou), ale nebol iba zivitelom, ale aj otcom 3 deti, o ktore sa inak nestaral. Toto mu nedokazem odpustit. Nie, kradnut nemal, ale mal by si uvedomovat, aka bola doba a co nas to stalo, ponesieme si to cely zivot.
O akom veku hovoris? Lebo nie som tak stara, aby to "v tej dobe" bolo take bezne, ja som blizie k roku 2000 ako k 1990, takze nechapem. Kto si mal so mnou vyrobit prake, bunkre...? Lebo ako som pisala, v obci bolo 5 deti mladsich odo mna (aspon o 3 roky a viac). A nemala som ani tu hojdacku ci pieskovisko - teda raz ano, to si pamatam, ze sa robil plot, tak sme kopu piesku mali 🙂
Niektorí ľudia aj dnes žijú dobrovoľne v takých podmienkach a nedokážu sa pohnúť ani kvôli deťom. im to tak vyhovuje. Takže, deje sa to aj dnes si myslím.
Načo je dobré toto utapanie sa v nejakej krivde
Vieš ,že jediný človek v tvojom živote ,kto ťa dokáže urobiť šťastným a spokojným človekom ,si len ty sama
Ja neviem, ale rozprávali ste sa niekedy s otcom, ako si to vnímala, a prečo bol taký?
@luccija Firmu budujeme, z pivnice, do maleho prenajmu az do nasej velkej haly. Robime 24/7, ale popri tom sa maximalne venujeme detom. Mala je v skolke, ale uz teraz ma kruzky, dreli sme ako kone, aby nam dali hypoteku na dom v okresnom meste a keby chceli chodit na hocico, viem im to zabezpecit.
Moje deti maju otca, ktori s nimi ranajkuje.
Ktory je s nami aj teraz na dvore, hrame futbal a hraju sa na ihrisku.
Chodime na vylety.
Kvoli nim udrziavame skvele rodinne kontakty - kazdy mesiac cestujeme stovky km za rodinou, poznaju vsetkych bratrancov, sesternice (a aj kvoli tomu sa bavim prave s mojim otcom, hlavne kvoli nim, aby nic nepocitili).
Kazde poobedie pride muz z prace a oni bezia k nemu do naruce a bozkavaju ho.
Kreslia si spolu.
Hraju spolocenske hry.
Cita im knihy.... a tak dalej. Moje deti maju otca, ktory je s nimi na 100% a obaja by sme pre ne vypluli zivot. A aj by som vedela, ze trpia, ako rodina vieme urobit aj zasadne rozhodnutie a pokojne sa aj opat prestahovat inde, nie sme spojeni s nasim domon az tak, aby sme tu za kazdy cenu zistali, i ked sme ho cely kompletne svojpomocne prerobili po dnoch i nociach.
A preco nevinim mamu? Vinim, ale s nou to uz mame vyriesene. Velmi lutuje, aj sa pre to trapi a mne nejde o to, aby niekto zil v minulosti, ale to uvedomenie si skutocnosti. Toho, ako sme naozaj trpeli hlavne tym nedostatkom lasky i casu s rodicmi. Mama bola ta; ktora nas nikdy neopustila. Ktora nam vzdy vsetko platila - i ked nas otec opustil. Mama nas brala sama na kupalisko, raz to odsoferovala aj sama do Madarska. Vsetko zvladala vzdy sama, nech isla s nami k lelarovi, hocikde. A popri tom pracovala a studovala na VS. Dnes je na invalidnom dochodku, tazko chora a aj tak je ona ta, ktora zavola - ale otec bezne nie.
tak ale potom si este mladucka aky si rocnik 1997? kolko mas 27 rokov a uz dve deticky tak sa sustred na ne aby to oni mali jednoduchsie a mali lepsimvztah s rodicmi ako si mala ty
a ano ten psycholog psychoterapeut pre teba je namieste
@gribka1 Nie, nerozpravali. On sa nikdy rozpravat nechcel. Ked sme sa "nahodou" od prababky dozvedeli, ze nas dedko sa obesil, pytali sme sa ho na nieco ohladom toho.... ale nikdy sa nevyjadril a aj to nas ako deti dost bolelo. Naposledy som sa ho to pytala vecer pri pohare vina, ako sa citil, ako to prezivali... jedine co povedal "taky je zivot".
No lebo asi chodil zarabat, aby ste mohli fungovat a asi to vztah rodicov nezvladol. Nespravaj sa ako mala a uz prestan obvinovat rodicov zo svojej nespokojnosti.
No ja mam pocit, ze obvinujes, otca, vladu a cely svet...ako by tebe bolo, keby ti v dospelosti deti vytykali, ze ste nezili v inom meste ako tetaz zijete? Ved sa snaz, pracuj a zi poctivo, nezavid a pozeraj do buducnosti, nie do minulosti a bude ti lepsie...drzim palce
Škoda, možno by ti pomohlo ho pochopiť, a tebe by sa možno uľavilo. To trápenie v tebe určite neprospieva.
Tak máš otca sebca, ktorý nemá city.Ale vieš či vnútorne netrpel, keď odchádzal?sú rodičia, ktorí si myslia, že dať jesť, zaplatiť nájom je všetko a tú lásku dať nevedia.Mozno ju nikdy ani on nedostal.V niektorých rodinách je tabu objať dospelé deti, dať pusu atď...ty buď rada, že tvoj muz vie ako dať lásku a pozornosť deťom.Dnes deti mojkame, pusinkujeme povieme ľúbim Ťa..ja som ročník 78 a nebolo to bežné v mojom okolí.
Sme emočne úplne niekde inde.
@megg1 Comu maju pomoct tvoje komentare? Lebo moj zivot mi mozu dodnes zavidiet aj moji rodicia, podla mna za 20 rokov nestravili ako rodina spolu tolko casu, ako travime s detmi my. Sme stastni, spokojni. Moji rodicia si nikdy nedokazali ani kupit svoje byvanie, ale nedokazali ani nic usetrit (moji stari rodicia doteraz vravia, ze okrem potravin nikdy nic neplatili a nechapu, kde peniaze davali). Kazdopadne riesim to preto, ze moj otec sa tvari, ze sa nic nestalo a caka ma spominana oslava, kde mam mat aj dojemny prihovor, ale kebyze mu poviem, ake dojemne slova prenho mam, asi by spokojny nebol. A este ked k tomu denne zdiela tie primitivne pokrytecke politicke nazory. Uz sme si tak zvykli asi, ze ja vychode nic nie je a ze je uplne normalne chodit prec ci zarobit minimalku. Ale za to nemozu ludia, za to moze vlada, zial.
Ako to berú tvoji súrodenci?
@eternity24 Nie som stara, som rocnik po 1990tom, cize sa uz zilo uplne normalne a na vylety sa chodilo. My sme nikdy neboli nikde. Ani v malej mestskej zoo spolu, na zmrzline, nikde. Ja chapem, ze bol doma malo, ale s mamou si zalozili rodinu a urobili si nas - deti. Kto mal za nas zodpovednost? Mohli odist, urobit hocico. Mala som v obci kamosa, prestahovali sa (uz chodili na ZS), zostalo tam 5 deti a vsetky mladsie odo mna. Citim velke prazdno, bolest, ale zaroven som na seba velmi pysna, ze som si cely zivot zariadila sama. Co sa jeho rodiny tyka, myslim, ze odtial ma ten chladny odchov. Otec spachal samovrazdu, s jeho surodencami (a aj ich rodinami) sme sa nestretavali, i ked zili v okresnom meste, nevideli sme sa vyse 15r. Ked som dospela, nasla som ich na fb, svoju rodinu z jeho strany (dedovych surodencov a potomkov) som nasla cez skupinu na fb kde hladaju ludia pribuznych... a par mesiacov na to jeho mama zomrela a tak som ich cez fb aj volala na pohreb a takto sa po rokoch rokucich opat stretli. On vobec nebol rodinny typ podla mna, asi to ani doma nevidel a vsetkemu rozumiem, ale ked si na vsetko spominam a nebodaj sa vidime (a este v pozadi ide politika), mam dojem, ze vnutorne zo srdca krvacam.