Neštandardný život
Rada by som si prečítala vaše názory na moju neštandardnú situáciu. Nikdy ma nezaujímali názory okolia a to platí dodnes, ale! A je tu veľké ale, trochu prehodnocujem situáciu a hlavne nie som sama, mám dieťa na prahu puberty, kvôli ktorému som sa rozhodla založiť aj túto tému, aby mi iné osoby povedali, čo si o tom myslia s prihliadnutím na dieťa a môj status matky. (aby sme sa pochopili ja a moje dieťa nemá problém s ničím v našom živote, skôr mám pocit, že okolie to rieši a preto táto diskusia). Som 5 rokov rozvedená, žijem na dedine v dome so svojim exmanželom, (na dedine v centre diania – škôlka, škola, cukráreň, krčma, kostol - kde nikomu nič neujde) vychádzame normálne ľudsky, akurát nie je medzi nami žiadne citové puto muža a ženy a nejaké odsťahovanie a vyplácanie určite nie je v pláne. Exmanž. mal známosť ešte počas trvania manželstva, tá skončila, potom mal krátkych vzťahov, ktoré skončili dosť neslávne, teraz je sám a naproti tomu ja som nikdy vzťahy nehľadala ani neriešila, ale teraz mám vzťah ja, resp. už 3 roky trvá, je to normál v pohode vzťah, Čo ma ale začína štvať, že keď ma priateľ dovezie domov, všetci susedia sú zavesení „na plotoch“, resp. tí, ktorí sú vonku družne komentujú a šepkajú si, ide mi to neskutočne na nervy, ja ich mám síce v paži, ale moje dieťa trávi nejaký čas s ich deťmi vonku a z tohto pohľadu ma to celkom štve, neviem čo si o tom myslieť. Nejaký čas sme tento náš vzťah držali prísne v tajnosti, nikto ma s ním nevidel, ale zhruba po 2 rokoch som si povedala, že a prečo by som sa mala skrývať, veď o nič zlé nejde (aj keď v očiach mojej mamy by som bola určite k...a, ale to nie je podstatné, tá o tom nevie). To tajenie bolo aj preto, že som dosť samostatná žena, resp. žena, po boku ktorej sa nikto dlho neobjavoval ( ani exmanžel nie) a tak som to aj chcela nechať v tajnosti, no ale.... Pravda je taká, že s ním neplánujem spoločný život ani nič také, ale vyhovuje nám to naše stretávanie a randenie a je to vážny vzťah, aj keď každý má iné bydlisko, je to príjemný čas a taktiež keď sa stretávame v s mojim dieťaťom (pizza, wellness a pod.) Tak čo by ste na toto povedali vy, byť v roli našich susedov?
@minutka áno, je s tým v pohode, pretože sme sa v tomto smere konečne našli. ja som v manželstve pochopila, že táto forma spolužitia nie je absolútne pre mňa, nie som rodinný typ, ako som už písala vyššie, nie som typ mať doma muža a všetko okolo toho. ja robím len veci pre seba a pre dcéru, aby ona bola spokojná, nič navyše, nič pre chlapa. mňa taký život ubíja. (exa nerátam, lebo tým, že od neho nič nechcem, neočakávam, tak ho vnímam len ako niekoho, kto sa okolo mňa motá, inak mi nevadí a tak isto on vníma mňa.) robím si čo chcem, kedy chcem a ako chcem a moje súkromie si nedám zobrať ani keby neviem čo. mať spriaznenú dušu je fajn, vedomie, že je tu niekto kto ťa ľúbi, kto ti pomôže, je veľmi fajn, ale na druhej strane je veľmi fajn aj prísť domov a mať svoj kľud, svoje súkromie. takto to vnímame obaja s priateľom a takto nám to vyhovuje. či sa to zmení - nezmení netuším ani neriešim,lebo napokon ani jeden z nás na začiatku vzťah nechcel a dnes je to celé inak. 🙂
vies co. ja zijem na dedine a mozem povedat, ze sa to s tym "dedinskym ohovaranim" prehana. kazdy ma svoje starosti, ci uz financne, zdravotne alebo kadejake ine, takze malokto sa ozaj vyslovene stara do zivota susedov. na dedinach si skor ludia pomahaju a maju k sebe ovela blizsie ako v mestach. mne to pride trochu paranoidne, ked si myslis, ze vsetci vas riesia, prosim ta... u nas zila jedna velmi znama osoba a ani tu ludia nijako neriesili (aj ked teda bolo co :D ) z vlastnej skusenosti - ja som tiez mala priatela, ked sme boli s manzelom odluceni, aj nas kopec ludi videlo a nikdy, naozaj nikdy sa mi nedoniesla ziadna suskanda, proste nikto to neriesil. a to, ze si ludia medzi sebou povedia o niekom inom - ty to nerobis? robi sa to vsade, v skole, v praci, na navstevach. ale ok, povieme si a ideme dalej, nebudem dnom a nocou riesit niekoho ineho. a malej by som nevysvetlovala nic. aby sa v tom zbytocne nezacala vrtat a vytvarat si konspiracie. ved uz je velka, urcite to pochopila.
@anita6666 kde sa vidíš po 50tke,na dôchodku? dieťa vo svete mimo domu,manžel ten ex býva inde a nestretávate sa,priateľ terajší sa stratí,nájde si mladšiu a možno si založí rodinu....bude ti tá samostatnosť/samota vyhovovať aj keď už budeš staršia,chorľavejšia? to len také zamyslenie,ja tvoj život nemienim ovplyvňovať,len ja už tých 50r. mám a veľmi mi pomáha,že mám vzťahy v rodine usporiadané,sme spolu v dobrých aj zlých časoch...napr. práve teraz som PN 3mes. a nestúpim na nohu po operácii pár týždňov,ak by sa toto nedajbože stalo tebe,kto ťa bude obskakovať? ten ex čo si ťa nevšíma alebo ten priateľ,čo len ku bránke ťa dovezie či to dospievajúce dieťa? no,nebolo by to jednoduché.....dúfam,že chápeš čo tým chcem povedať...
@janinah vidím sa teda hocikde, ale nevidím sa po boku žiadneho muža. inými slovami a v predstave to poviem asi takto. ja s exmanželom nemám taký kardinálny problém, že v prípade totálnej núdze by mi nemohol byť nápomocný, viem, že bude (resp. mohol by, naozaj neprechovávame voči sebe nijaký hnev ani nenávisť aj teraz ked niečo potrebujem, nie je problém, normálka). na druhej strane priateľ s ktorým som aktuálne a neriešim budúcnosť, nemám 15 a rátam s tým, že to možno skončí a že si možno nájde niekoho iného, mne sa svet nezrúti, ja si ten svoj budem žiť ďalej. čo sa týka pomoci od neho, pomáha mi aj preto tie odvozy-dovozy pred domom, lebo som bola chorá a potrebovala som trochu zjednodušiť logistiku s dcérou, tak sa mi ponúkol a "pobehal" so mnou všetko, čo som potrebovala. a ked už budem raz na tom veľmi zle, tak domov dôchodcov. 😎
@natalym Neda sa to dost dobre opisat, okrem toho si myslim ze sa to moze prejavovat co sa tyka konkretnych prejavov aj rozne, hoc akesi take zdruzujuce posobenie ide do isteho druhu smeru. Celkovo moj muz napr. tapal vo vztahoch, v tom co konkretne obnasa rola muza a neskor otca. V roli muza - manzela, sa dlhsie musel pasovat s istymi druhmi muzskych prac, nakolko k nim nebol vedeny, svokre stacilo ze sa dobre ucil. Logicky sa jej nadarilo byt pri nom tolko aby nahradzala otcov vplyv. Potom ked ich aj sa chcel naucit, zastat tie prace v dospelosti, bol na to tak zvlastne tarbavy, ale nie preto ze by bol neobratny, to je zas rozdiel, je mi uplne jasne ze aj muzi s otcami mozu byt menej obratni, ale skratka tu je citit ten rozdiel a citit ze je to prave preto nezazil to nazivo. Aj v partii bol skor individualista, lez nie preto ze by bol taky od naturelu, ale nemal take to pojitko do muzskeho sveta, preto sa mu celkovo tazsie zapajalo. Ozaj tazko sa to opisuje, lebo su to prilis jemne odtiene a bolo by to treba zazit a ukazat. Ked sa narodilo dieta, opat bol velmi snazivy, mozno aj viac nez ini chlapi, az moc v niektorych aspektoch, ale v inych, zvlast do vychove syna, si drzi taky zvlastny druh odstupu. Sice s dietatom travil hodne casu, ta snaha tam bola, ale nevedel akoby ako s nim, to zas ini chlapi bars boli aj menej doma, za kvantitativne mensie chvile dokazali dat, preniest, na vlastne deti akoby rychlejsie a samovolnejsie take to otcovske posobenie. Dost tam proste citit ze ten muzsky vzor nemal, jeho urcita cast je akoby umrzacena tym, nerozvinuta. Sam to tak citi, isty druh nerozhodnosti, vahavosti vo veciach.
Ja sa kazdym dnom presvedcujem ze taka ta muzatkovost "ja to zvladnem sama" u zien, ten tvrdy crt, berie jej detom, inak dceram a inak synom, ale obom berie. Nech by bola akakolvek dokonala a supermatka, raz su dve pohlavia nie pre srandu a kazde ma svoju nenahraditelnu ulohu. Ked jedno sa snazi potierat druhe, je to zle. To ze mnohe dnesne zeny muzmi pohrdaju, beriem ako jednu z tragedii doby, ako nedostatok ich zenskosti, ako nejaky druh chyby. Vo vztahu 2 rodicov dieta vidi prave tie ustupky, kompromisy, kooperaciu dvoch dospelych, ktore by mu mali byt vzorom. Ked to nezazije, nema sa to odkial naucit. V skole to neucia, a nikde inde to nema moznost vypozorovat a pritom jedna z najdolezitejsich veci v zivote.
Jedna vec je ze dnes je vela deti z rozvedenych rodin, kde tie vzory su pokrivene, ked je to nutene tak, inak to neslo. Ina vec je ked v pozadi posobi ten zamer, ze aj by to mohlo byt, moznost je osudom dostupna, ale kvoli istemu druhu pohodlnosti to tak nie je. Je to vlastne ucenie dietata sebectvu. To potom obkuka, ako zivotnu strategiu rodica a ked sa nahodou ocitne v podobnych situaciach bude neiste.
Ako uz podla vyskumov maju deti z uplnych rodin vyhodu, lepsie sa sustredia, dosahuju lepsie vysledky pracovne aj v oblasti spokojnosti so zivotom, su sebaistejsie (v spravnej miere bez vystrelkov). Preto ked myslime na blaho dietata, nemali by sme to odmedzovat len na zdravu stravu a materialne zabezpecenie ale aj - hlavne ked je moznost - na to dopriat co najlepsi vzor, ktory ci uz sa nam to paci alebo nie tvoria prave dva odlisne pristupy naraz posobiace, kde jeden respektuje druheho, kde sa robia kompromisy, kooperacia, kazdodenne, roky. Toto ked denne vidava, nauci to dieta gro do zivota. Otec a matka podla psychologov prinasaju do rodiny diel vychovy ktory je kazdy kvalitativne iny. Jedna osoba nedokaze nahradit tieto dva rozne pristupy ako akusi schizofreniu, kedy by preklikavala z jedneho pristupu bezhranicnej lasky matky k druhemu otcovmu kde je viac autority a kde lasku si treba aj trochu zasluzit. Tieto pristupy su najlepsie ak su zazivane nazar od dvoch roznych osob. A hlavne je tento vlyv najkucovejsi prave v puberte.
"Matky majú inštinktívne pochopenie pre to, čo sa s deťmi deje, vycítia ich problémy a pocit neistoty, aj keď nič nevravia. Otec ukazuje dieťaťu cestu a smer. Dieťaťu imponuje otec, ktorý vie znášať životné situácie, otec, ktorý sa s dieťaťom hrá, buduje s ním jeho sny, keď dorastá, a plánuje s ním životné cesty, keď si volí povolanie. Deťom imponuje otec, ktorý je manuálne zručný, vie matke pomáhať v domácnosti, ktorý neplače, keď je chorý, ale učí deti odvahe, samostatnosti a je im sám príkladom. V rodinách s chýbajúcim otcom je výchova ťažšia, pretože dieťaťu chýba mužský vzor. Pri niektorých výskumoch bolo zistené, že chlapci bez otca boli málo samostatný a horšie sa začleňovali medzi ostatných chlapcov. Výskumy ďalej ukázali, že muži majú podobný postoj ku svojím deťom a chovajú sa podobným spôsobom, ako sa choval otec k nim – to isté platí aj o ženách."
@horana 100% suhlas 🙂 pekne si to napísala.
@horana vôbec s tebou nesúhlasím, absolútne v ničom. to, čo si tu popísala mi príde ako snaha za každú cenu nájsť na mužovi niečo, lebo nemal otca a svokru nemusím. asi takto silene to pôsobí. ja nesúhlasím s tebou nie z princípu, ale z praxe, lebo to mám doma a môžem smelo porovnať. môj exmanžel mal kompelt šťastnú rodinku, dodnes sa jeho rodičia vodia po meste ako takmer 80-tnici za ručičky, ale z neho vychovali nezodpovedného, lenivého fagana s oboma rukami kľavými, ktorý sa ani len dobre neučil, proste ako chlap nula bodov, zručnosť nula bodov, vybaviť veci na úrade nula bodov, naivný, hlúpy, ale na druhej strane citlivý jak baba. aj to bol dôvod prečo sme sa rozviedli,lebo mi bol na obtiaž a bohužiaľ aj na smiech, ale tiež som len človek a je mi ho ľúto, ale to je všetko. na druhej strane môj priateľ otca nemá a je protipól môjho ex, možno preto som ešte stále s ním, že konečne "vidím a cítim" muža, jeho činy, správanie zodpovedajú tomu, čo ja si pod pojmom muž predstavujem. nehovoriac o tom, že je maximálne zručný. ostatné posúdiť neviem, ale tento pocit mi bohate stačí.
necitala som diskusiu, ale 1. nemysli si, ze vsetci susedia riesia tvoj vztah, preco si nahovaras, ze niekoho zaujima, ze mas frajera, oni maju svoj zivot a kazdeho najviac trapia jeho vlastne problemy a hlavne ked uz ho mas 2 roky, ziadna klebeta nie je zaujimava tak dlho, 2. preco preboha zijes s exmanzelom?zariad si svoj zivot tak aby si potom nemusela vypisovat na MK, a frajerovi to nevadi? ja by som teda taketo nieco netolerovala na jeho mieste, to musi byt riadny mumak ked mu to nevadi
@mircalla Urcite neobhajujem za kazdu cenu, mozno to tak pripada z pohladu ktory je dnes moderny a sice utekat hned pri prvom naznaku problemov, co povazujem za uplne uhnute. Ludia su zvyknuti veci zahadzovat a kupovat nove, namiesto opravovat, ako predchadzajuce generacie a toto chovanie vidno aj vo vztahoch... Za kazdu cenu ale absolutne nie. Bolo tu uz viac tem kde som odslovne napisala ze tu radim rozchod/rozvod.
A pokial ide o to kolko rodin tak funguje: neverim na idealy a utopie, neverim na supermatky a superotcov. Kazdy mame chyby, vo vychove v posobeni, nikto nie je ideal. Bezni ludia, ktori maju normalny vztah robia chyby, hadaju sa, ucia sa dennodenne, aj toto ich ucenie sa ma pre dieta vyznam. Uz toto je ta funkcnost. Dieta nepotrebuje supermanov. Ale ak to aspon trochu ide, malo by vidiet snahu rodicov. To je vsetko co som tym chcela povedat.
A ta neuplna vs. nefunkcna. Ano, len neuplna je vzdy nejakym sposobom nefunkcna, da sa to ale vyrovnavat, aj ked je to tazke. Ako pisem, ked to inak nejde, tak to nejde. Dieta vidi, pochopi ten nevypovedany dovod v pozadi. Chape mamu co si zle zvolila a musela sa rozviest, chape ju viac nez taku co to robi preto ze ju muzi obtazuju celkovo a chce mat svoj pokoj. Preco potom chcela dieta? To dieta v tomto pripade pocituje posobenie sebectva. Navonok rovnake vychodzie podmienky, ale diametralne odlisne dovody a na zaklade toho aj dopady.
@anita6666 Nikde netvrdim ze vyrastat s matkou a otcom je zarukou spokojneho vztahu v buducnosti ked dospeje a naopak nevyrastat je rovne tomu ze sam zlyha (ci skor bude sa viac trapit), len je to - oboje - pravdepodobnejsie. Argumentacia typu poznam z uplnej rodiny a nevysiel mu vztah a poznam z neuplnej a vysiel mu je nieco ako henta kojila a ma chore decko, ja vobec a mam super zdrave (takze naco sa vobec snazit). Alebo henta zdravo stravuje a ma neznasanlivosti a alergie a ja cpem kludne co mi pod ruku dojde a nic mu neni (takze naco sa snazit..o cokolvek, nakoniec je to jedno). Ma to len jednu chybku: existuju statistiky. A dalej: vela veci sa prejavi az po case. Toto hladanie tych par pripadov kedy sa negativne posobenie neprejavilo a utesovat sa nimi, ospravedlnovat si tym svedomie, nepovazujem za stastne.
Prave naopak, je logicke, snazit sa vramci moznosti o co najlepsie, ked to nejde, nejde, ale ked to ide a moznost zahodime lebo ved co...je to strategiatypu ruska ruleta.
A nie, na mojom muzovi to nie je nasilne hladanie, je to velmi zrejma vec, len by sa to muselo nazivo zazit. Niektore veci su neprenosne. Nechcem ta presviedcat, nezalezi mi osobne na tom ci budes suhlasit, rada mala byt v dobrom. Ked sa ti to javi inak, je logicke ze pojdes podla seba. Nemam preco sa nasilu s tymto vnucovat, popisala som ako sa mi javi a dalej len mozem zapriat len vela stastia.
@anita6666 Však moja výnimky potvrdzujú pravidlo. Ja vídavam aj mám doma, že matky veľmi často robia chyby vo výchove synov. Otec je v pohode, matka ho k synovi nepustí a synáčik je potom ako debil. No ale môj muž je ako jeho otec, dokonca jeho otec je horší, toho by som okamžite zabila lopatou, manžela sa ešte len chystám. 😀
@anita6666 si rozvedená a vaše dieťa o tom vie, možno by ale naozaj bolo vhodné mu dovysvetliť (ak ste tak ešte neurobili), že prečo vlastne žijete spolu, ak je bežný model ten, že rozvedení idú od seba. Tým nechcem ani naznačiť, že by vaše riešenie nebolo ok, ale je neštandartné a v tom môže mať dieťa trochu chaos, lebo okolo seba vidí dva celkom iné modely - buď úplná rodina, alebo rozvedení rodičia každý vo svojom. Ja osobne nefandím tomu, že rozvedení ostávajú spolu pod jednou strechou, ale zrejme máte na to svoje dôvody a ak vám to funguje a vyhovuje, tak nie je dôvod niečo meniť, ale dietku to treba dokonale ozrejmiť, vysvetliť. A susedia by ma nezaujímali ani najmenej. Dôležité je, že máte vzťahy vysporiadané v rodine.
@horana ked je vztah nefunkcny, myslim si, ze je pre dieta ovela horsie, ked v nom rodicia zotrvaju. Co moze byt dobre na tom, ked dieta vidi, aki su rodicia nestastni spolu? Ked vidi vzpr, ze manzelstvo je utrpenie? Nie je lepsi priklad, ked su rodicia - alebo aspon jeden - stastny sam?
@zitaje Toto ale nie je vobec ten pripad, nejde o dilemu ktoru opisujes, toto je pripad kedy su stastni kazdy sam preto ze zene sa nechce zit prilis blizko chlapa, ktoreho inak lubi, ale len na chvile raz za cas. Nechce manzela/partnera "na plny uvazok", ale obcasneho kamoso-milenca. Ale nechce sa jej s nim byt prilis casto, aby sa nemusela prisposobovat a celkovo preto lebo chce byt sama, nemusiet prechadzat trecimi plochami budovania a udrzovania vztahu, ktore so sebou spoluzitie nutne prinasa. Ta namaha, praca, je tam neziaduca. Dietatu by daval darceky aj sa zaujimal na tie chvile, ale o uceleny vychovny vplyv nie je zaujem, aby zabezpecoval, lebo autorke neprijde ako podstatny.
@horana hm, ale zakladatelkine dieta predsa zije so svojim vlastnym otcom, ci nie? Cize muzsky vzor ma.
Ja chapem, ze ide aj o to, ze by malo ci mohlo dieta vidiet funkcny vztah, ale... pre mna je tam vela ale. Ten druhy muz mu tak ci tak nebude otcom, takze tam je proste iny typ vztahu...
@anita6666 prečítala som si všetky komenty...a úplne asi nechápem, čo vlastne riešiš. Že sa na vás nejaký manželský pár pozeral celý čas, čo ste boli v aute a aj keď ste z neho vystúpili? Neviem...veď doma to máte vykomunikované, všetko je ok s ex, všetko ok s dietkom, všetko ok s priateľom. Toto je tvoj jediný problém? Je všetko ok u teba? My sme úplná rodina a vždy, keď je u nás nejaké dedinské mecheche, ľudia si nás obzerajú, ani neviem prečo..asi len že sme pekná rodina 😉 ...to proste tak chodí 😀 Tie pochybnosti máš zrejme v sebe, inak by si nejaké pohľady pustila z hlavy. Sama zrejme pochybuješ o tom, že by takýto model bol úplne kosher ako vzor pre tvoju dcéru. A ja by som asi zrejme premýšľala na tvojom mieste podobne. Len treba odlíšiť nakoľko v tebe hlodajú konvencie, ktoré v sebe proste máme vštepené výchovou a nakoľko ide ten tvoj pocit neistoty zo srdca, alebo zo žalúdka - tam totiž "vieme" takéto veci správne. Akonáhle si to rozlíšiš a vyriešiš, budeš vedieť čo robiť.
Ja trocha prispejem, zo stránky toho dieťaťa, keď som si prečítala príspevok, ako keby som sa vrátila zhruba o 20 rokov späť, keď moja mama mala takýchto "priateľov" a poviem hlavne pre zakladateľku, nie sú to rozhodne príjemné spomienky, až ma zamrazilo pri čítaní. A moja mama si tiež myslela, že na tom nie je nič zlé, veď "aj ja mám právo na život a šťastie a keď budeš veľká tak to pochopíš". Mám 36 a nepochopila som, ba dokonca po tom čo sa mi narodili deti, som ju začala ešte viac odcudzovať a naše vzťahy nie sú veľmi dobré. Nie sú ani zlé, lebo je to moja mama a milujem ju, za to čo všetko mi dala a stále dáva a život bez nej si neviem predstaviť, ale vtedy urobila veľkú chybu, presne tú akú robí zakladateľka, a mala aj presne také isté slová na svoju obhajobu. Dokonca vtedy jej všetci kamaráti a aj časť rodiny hovorili, nehľaď na svoju dcéru, ona raz odíde a ty ostaneš sama, hľadaj si partnera. A hľa, jediný kto jej ostal som práve ja, všetci jej partneri odišli, len čo ich prestala baviť, a podotýkam, tiež sa tvárili akože ma majú radi. Dnes má moja mama priateľa už dlhú dobu, a vyzerá to konečne dobre, ale aj tak je to taký vzťah hore dole, lebo presne ako napísala horana už je dosť egoistická a nedokáže s niekým žiť. Dokonca aj s nami vydrží max. dva dni a musí ísť domov, lebo jej všetko na nás začne vadiť. Takže plne súhlasím s horanou a zakladateľka by mala viac pozerať na svoju dcéru a menej na seba. Pretože tie chyby čo robí teraz sa prejavia až tak za dvadsať rokov. Len taká perlička. Moja mama si dodnes myslí, že žiadnu chybu neurobila. Ale ja ako dcéra to vidím inak, a preto sa snažím starať o svoje deti úplne inak, aj keď aj ja robím veľa chýb, ale to je už na inú diskusiu. Myslím si však, že veľa z tých chýb sú výsledkom toho môjho "nerodinného" detstva.
@hanatom lenže na tých vzťahoch treba popracovať,nielen si vyberať od života to,čo je pohodlné,krásne,príjemné a pre mňa momentálne výhodné....lebo potom na starobu ozaj už len ten starobinec ostáva 😒 aj keď neide len o toto ako žiť v starobe,ale napr. aj to,čo zo vzťahovej "politiky" odovzdáme našim deťom
@adka_m ak ju manžel podviedol čo ako som pochopila bolo aj príčinou rozPADU MANžELSTVA, MYSíš SI, žE žena nemá právo, aby pri nej bol niekto dospelý, s kým sa môže porozprávať, odreagovať? Jasné, dieťa je to najpodstatnejsie v živote, ale každý máme prirodzenú potrebu milovať a byť milovaný a ak to nevyjde, žial, je to smola.Prečo si myslíš, že nepozerá pri tom všetkom na svoju dcéru, ak jej to teda primerane vysvetlí a dcéra s tým nemá podstatný problém?
Ak ste to svojmu dieťaťu vysvetlili a situáciu aj vášho nového priateľa prialo v pohode, tak na tom nevidím nič divné ani zlé. Ja vždy hovorím, ži a nechaj žiť. Žiaden sused nemá právo zasahovať do vášho života a ani si do neho zasahovať nedajte. Držím palce 🙂.
@anita6666 mne to pride pritiahnute na hlavu. Ako 2 barani ktori sa nevedia rozhodnut, oddelit, osamostatnit sa. Mala som susedov v rovnakej situacii, ked prisli do toho vazne frajerky, tak potom sa aj prepisoval dom, jeden druheho vyhadzoval z domu, sceny, policajti, tiez to par rokov fungovalo akoze na oko v poriadku. Ked chces zit v rovnakom dome s ex, tak potom by som nemala ziadne ine vztahy ale brala to spolunazivanie kamaratske. Keby som chcela kamaratov, ine vztahy tak nie ako cundra sa vyvazala pred dom k exovi s priatelom kde nehrozi vazny vztah. To dieta od susedov je uz dospele, malo stale malo priatelov, teraz je tiez ako na hlavu, depresak, stale boli ako rodina ohovarani.