Nešťastie v šťastí

inak to neviem povedať:( Čítala som tu už mnoho bizardných príbehov, z ktorých mnohým ste aj vy mali problém uveriť či sú naozaj reálne. Tak som sa rozhodla že sa s vami podelím, ale prosím vás dopredu neodsudzujte ma, pretože sa mi o tom ťažko píše a týmto len hľadám trochu podpory a snáď pár názorov ktoré by mi pomohli.
Môj život je plný neúspechov, sklamaní a chýb. Ale to by som asi nebola človek. Niekedy je proste všetko o tom, dobre sa narodiť. Ale veľmi sa trápim jednou vecou, ktorú považujem za svoj aj zároveň veľký problém. Milovala som jedného človeka, ktorému som však ublížila, vlastne my sme si ublížili navzájom len v rozdielnych časových osiach. Nikdy som k nikomu nič podobné necítila až kým sa to nestalo. Nedokázala som si to odpustiť a po čase som ho nechala, aj hlavne pod vplyvom najbližších osôb ktoré niektoré veci videli skreslene. Opustila som ho nie preto že by som ho prestala ľúbiť. A preto aby som zabudla, som sa dala dokopy s mojím terajším manželom, ktorébo poznám zhruba dva roky, rok sme spolu chodili a vzali sme sa. Ide o to, že počas tohto vzťahu som stále myslela na svoju skutočnú lásku. Aj sme sa stretávali a aj som sa chcela k nemu vrátiť, ale on už mal tiež z rovnakého dôvodu, iné dievča. Nechcel jej ublížiť. Ale ľubili sme sa. Chcela som si svadbu ešte rozmyslieť no vtedy, na moju otázku či ma ešte ľúbi povedal že nie. Vedela som že klame ale nemohla som inak, svadbu som nezrušila a medzičasom sa aj tak oni rozišli a vtedy a to spustilo nanovo. Začal z mnou chodiť ja som bola s ním šťatsná, ale ako som mame oznámila( aj môjmu teraj, mm že ho nikdy nebudem milovať a )že bude lepšie ak svadbu odložíme alebo zrušíme). Mama reagovala že sa na mńa naštve a nech to vysvetlím otcovi(odjakživa despota, a vždy som sa ho bála ) že už je všetko kúpené, a mm mi povedal že nevadí..že on ma miluje a že všetko bude dobré, že nech si len spomeniem ako som sa trápila kvôli tomu pred ním..tak som si ho vzala. Vedela som že to budem ľutovať ale tiež som dúfala že sa to dá dokopy. Kvôli mame, ktorej som nechcela robiť doma peklo a kvôli mm, ktorý je mimochodm skutočne najlepší človek na svete a dal by mi všetko. Ale po svadbe a to neubehol ani mesiac, som zistila že to nebude dobré. A chcela som to začať riešiť no zistila som že som tehotná..A tak sa doteraz trápim, tvárim sa pred všetkými že je všetko ok, i keď mm vidí že sa niečo deje a všemožne sa ma snaží z toho dostať kadejakými výletmi, kupuje mi čo mi na očiach vidí(mám pocit že si ho nezaslúžim), mame už radšej ani nič nevravím aby sa netrápila že v podstate ma do toho nepriamo dotlačila, chcela mi len dobre. Ale bojím sa že to nezvládam a je to čoraz horšie, mám také živé sny o tom mužovi, že vždy sa zobudím uplakaná tak veľmi mi chýba. MM nedokážem ani len pobozkať odkedy som tehu tak je to aj bez sexu, inak vyzeráme ako šťastný pár..Ale ja stále rozmýšľam nad rozvodom. Bábätko milujem už teraz, aj keď mi niekto radil aby som si ho dala vziať a rozviedla sa že to nebude dobré, tak som to neurobila. A bojím sa ako to bude potom, pretože nie som schopná sa uživiť sama a nie ešte malé tak sa len trápim a rozmýšľam čo robiť...Viem že je toho moc, poradte mi prosím každá rada je drahá. Nechcem nikomu ublížiť ale sama už takto nevládzem.