Neustále žitie v strachu
Ahojte . Ja ani neviem ako začať popravde , toľko toho chcem povedať , no keď to mám napísať mám prázdno . Môj problém je mám neustále strach z chorôb . Pred niekoľkými rokmi som s tým chodila ku psychologičke a pomohlo mi to na nejakú dobu . Keď pracujem nestíham tieto veci riešiť , respektíve mám to ale nie také silne . Začnem napríklad u deti - zbadám že majú zväčšenú uzliny na krku , panika , stres , idem s nimi k dr len aby mi povedala čo to môže byt . Malému bývalo zle isla som s ním k dr že sa mu točí hlava , zahmlieva - moja diagnóza bol nádor na mozgu , skutočnosť bola nedostatok béčka a železa . Manžel - zbadám znamienko o ktorom som si neni istá že ho mal , alebo ho mal v takom tvare , veľkosti , nastane u mňa panika . Moja panika vyzerá tak že mi príde zle na zvracanie , točenie hlavy . Manželovi krvácali jednu dobu veľmi ďasná hlavne v noci - musel ísť na krv aby sa vylúčila moja diagnóza , po vyšetrení u zubára a dentálnej hygiene všetko ok . A stále je to takto dookola . O dva týždne mame ísť na dovolenku - odmietam aby malý isiel na futbalové tréningy lebo čo ak sa nakazí kiahňami ešte ich nemal a je po dovolenke . Dovolenka je moje každoročne vykúpenie z týchto stavov aspoň na týždeň nájdem kľud . Nechcem brat deti do obchodov atd … čo sa týka mňa .. tri týždne dozadu mi na hlave navrela uzlina , letela som na sono ako samoplatca až do Ba len aby som mala pokoj na duši . Dnes ma pri varení pichlo medzi pazuchu a prsnikom . Už som nechala varenie a hľadala či nemám guľôčky alebo hrcky … do toho hneď od stresu točenie hlavy , pocit ma zvracanie , zle sa mi stalo na nohách … ja viem že je to asi nejaká diagnóza ktorú treba opäť liečiť . Ale mám pocit že neviem ako začať .. viem že toto všetko prameni z detstva ktoré bolo zle a teraz keď mám svoju rodinu si ju ničím .. ja sa akoby bojím že už keď mám niečo čo som ako dieťa nemala , vplyvom nejakej choroby môžem o to prísť . Viem že ma možno mnohé nepochopíte ..totižto okrem tohoto sa stále niečo kazí - prišla som o robotu už xy krát vzdy pre to iste / neboli objednávky a ja mám pocit že je to moje zlyhanie . Keď mám pocit že je pokoj , pokazí sa niečo na aute , mala dostane silnú zihlavku , manžel musí na 12 sky , veziem mamu na pohotovosť s tlakom 220 …neviem tak normálne žiť .. tak šťastne , bez strachu , bez neustáleho stresu . Manžel je úžasný , snaží sa mi byt oporou , deti sú tiež dobre nemám s nimi starosti okrem týchto veci . Je to len môj problém .
Maleho daj na kiahne zaockovat, o problem menej. Ku vsetkemu ostatnemu - otoc to nazad k psychologovi, zneprijemnujes zivot sebe, ale aj celej rodine, ktora pocuva tvoju paniku... ako sa da prijst xy krat o pracu?? Daj sa dokopi, dovol lekarovi ti s tym pomoct.
Smer psychiater. Toto už je na lieky
chapem ta, zijem podobny zivot. a ako nahle som lepsie, zas sa nieco doserie. ledva som sa dostala zo smrti otca, a prisla dalsia strata. nevladzem a bojim sa uz aj tesit, lebo ked sa tesim, cakam ze sa zase daco stane. ubija ma to velmi. snazim sa sportovat zdravsie zit. to mi pomaha,
život je boj a pekných chvíľ je málo, preto sa z nich treba tešiť a nie sa trápiť. Každý prichádza o blízkych, kazia a komplikujú sa mu veci, prídeš mi príliš zahľadená do seba a ľútostivá nad sebou a svojou rodinou. Skús viac otvoriť oči že život je taký a všetci to majú podobne a trocha brať na vedomie aj to, že osud neodvrátiš, ak máš zomrieť zomrieš a nemusí byť za tých choroba, ale ťa zrazí napríklad auto.
No, keď hovoríš, že k psychológovi si chodila a pomohlo to len na určitý čas, neviem, či by nebolo vhodné zájsť aj k psychiatrovi. Nemôžeš predsa takto žiť, to je fakt nezmysel. To ťa z toho môže aj poraziť...
Mala som presne to iste, mne to začalo keď sa mi narodilo prve dieťa a mojim úrazom a chorobou.. fakt má to psychicky vyčerpávalo. Potom už aj ľudí okolo mna, nedávali mi to vyžrať ale proste sama som si už začala uvedomovať že tým škodím nie len sebe ale aj blízkym. Bola som fakt psycho, ja som sa bala nakoniec aj niekde ísť, lebo čo ak sa stane to a to. Psychiater mi dal lieky, slabšie lieky, nie žiadne extrémy.. a začala som konečne žiť zase normálne ..
Mala som presne to iste, mne to začalo keď sa mi narodilo prve dieťa a mojim úrazom a chorobou.. fakt má to psychicky vyčerpávalo. Potom už aj ľudí okolo mna, nedávali mi to vyžrať ale proste sama som si už začala uvedomovať že tým škodím nie len sebe ale aj blízkym. Bola som fakt psycho, ja som sa bala nakoniec aj niekde ísť, lebo čo ak sa stane to a to. Psychiater mi dal lieky, slabšie lieky, nie žiadne extrémy.. a začala som konečne žiť zase normálne ..
@anonym_02808a aké lieky berieš ak sa smiem spýtať?
Mám to podobné so strachom o malú. Ale ja sa bojím skrz toho, že sme niekoľko x boli hospitalizovaní brala nas zachranka... nič prijemne, mala laryngitidu vždy večer sa bojím čo bude. No snažím sa, máme doma lieky keby niečo volam zachranku.. No mám podobne, začne ma bolieť brucho, stratím chuť do jedla,... ale nie je to take extremne ako popisuješ.
Vyhladala by som odborníka na tvojom mieste, nejake terapie..
Takže v prvom rade, chorobu môže človek dostať, či sa jej bojí, či nie. Čiže aj keď sa budeš celý život báť ochorenia seba alebo svojej rodiny, aj keď to budeš mať na háku, vždy to môže prísť. Ty si teraz potrebuješ povedať sama v sebe, či chceš svoj život prežiť s tým strachom, čo keď, čo by bolo keby.. lebo keď to keby nastane, vtedy to budeš riešiť. Polož si otázku, že ak by si vedela, že o 15 rokov zomrieš na onko ochorenie, ako by si chcela prežiť život dovtedy? Plnohodnotne si užívať každý deň? Alebo si vytvárať v hlave myšlienky a obrazy, čo keď a vôbec nežiť, iba prežívať?
Vráť sa k psychológovi, očividne potrebuješ liečbu.
Ja tak nechcem žiť ani neviem prečo to prišlo , nechcela som to . Neviem sa tešiť zo života , keď sa začnem tešiť vzdy sa niečo stane vzdy .. takze sa bojím . Čo sa týka prace - po rodicaku som sa zamestnávala vo firme kde aj manžel pracoval postupne začali prepúšťať , mala som dva krát OČR na malú takze som isla v prvej vlne … o tri mesiace ma volali naspäť že sú nové objednávky a pred koncom ročnej zmluvy ma opäť prepustili že už niesu objednávky .. bola som na podpore a našla som si novú super prácu , mesiac ma nechali na skslu na čierno a potom mi dali zmluvu . O 13:55 v jeden deň bol to piatok posledný deň v mesiaci , 5 minút pred koncom zmeny mi zavolali že mám prísť do kancelárie povedali mi že niesu objednávky a musia somnou ukončiť pracovný pomer .. to som sa skoro zrútila tretí krat ? Veď to nieje možné … pripustila som že problém je vomne … ale nevedela som nájsť dôvod v tej novej práci som nechýbala ani deň .
@anonym_autor treba si uvedomiť že nie všetko máš vnímať hneď ako problém ale možno skôr ako výzvu, preverenie čo zvládnem. Netreba hneď panikariť už v zárodku. Potrebuješ sa vedieť uvoľniť a zvedomit si že toto a podobne veci sa dejú každému a každý deň. Aj na výpoveď v praci sa dá nazerať pozitívne: mam si možno oddýchnuť, vybrať sa iným smerom, za rohom ma čaká čosi lepšie. Stala sa mi mala nehoda na parkovisku, ktorá má mala zdržať aby sa mi za rohom nestala väčšia kde by ma niekto zrámoval napríklad....
nechápem prečo nenavštíviš psychiatra. to ti ešte nikto nenavrhol?
Určite psychiater, lebo strpcujes život nielen sebe, ale aj okoliu, to musí byť na palicu, únavné.. Ak ta muž musí počúvať, čo si zase nasla, objavila, riešiš..
A vieš, myšlienka ma silnú moc.
Aby si si niečo neprivolala. Pozor na to.
Čo sa má stať, sa stane, či sa budeš báť alebo nie. Každý jeden život skončí smrťou. Ak ťa takto extrémne obťažujú vlastné myšlienky, potrebuješ odbornú pomoc, a to čím skôr. Držím palce.
@anonym_autor nie je to len tvoj problém. Ale je pravda, že ty si vieš najlepšie pomôcť. Máš úzkostné zmýšľanie a nevieš ho len tak vypnúť. Prichádza to samo a najčastejšie s nejakou udalosťou. Je to kombinácia toho čo sa reálne deje s tým ako si to ty v hlave interpretuješ. Máš nasadené pesimistické okuliare a keď si ich aj dáš na chvíľku dole niečo sa prihodí a už sú naspäť. Dokonca aj keď sa nič zle nedeje zdá sa ti, že to dlho nepotrvá a ty sa nevieš tešiť ani keď všetko funguje. Pracovná činnosť pomáha. Vtedy nemyslíš na realitu. Pozornosť na niečo konkrétne a reálne donúti mozog zabudnúť na to na čo myslí na pozadí. Na pozadí ti beží pesimistický scenár.
Čo s tým? Skús vedomými cvičeniami postupne zmeniť to čo beží na pozadí. Tvoj mozog myslí aj keď ty si myslíš, že nemyslíš. Nevieš to myslenie na pozadí zastaviť mysením normálnym. No práve to obyčajné rozumové myslenie vieš ovplyvniť. Ty si vieš povedať bude fajn, ale nepovies si to, lebo neveríš tomu, že nejaké také myslenie by ti mohlo pomôcť. Až ťa to rozčuľuje takto drzo si niečo pozitívne myslieť. Ale budeš musieť ten odpor prekonať a začať skutočne so sebou rozprávať a nasilu si hovoriť pozitivne formulky - ja som tomu hovoril, že zaklínadlá. Dobré zaklínadlá. Tie zlé zaklínadlá ti spôsobili to čo prežívaš a tie dobré ťa z toho vedia dostať von.
Uvediem príklady:
Aj keď sa bojím o svoje zdravie, aj tak sa prijímam a mám sa rada. (Opakuj nahlas 10x) prvú časť vety čo najviac konkretizuj smerom k svojmu pocitu. Napríklad: “Aj keď mám úzkosť z …, aj tak sa prijímam a mám sa rada”. Okrem toho si môžeš predstavovať prijemne pokojne predstavy napríklad že si na krásnej lúke s kvetmi alebo na pláži sknečnek alebo na nádhernej planéte. Mozog nevie rozlíšiť medzi fikciou a realitou a to ti môže robiť problém ale aj ťa liečiť keď to vieš a použiješ vo svoj prospech. Pomáhajú aj dychové cviky s jogovym pokojným dýchaním. Myšlienky si kontroluj a nedovoľuj generovať vetvenie myšlienok kedy jedna myšlienka hoci aj reálna produkuje novú myšlienku už nereálnu a v závere je to blud. Domnienkam sa vyhni. Konfrontuj myseľ vždy s raciom a dovol tvojmu rozumu logickému argumentovať tvojmu pocitového ja.
@anonym_autor autorka toto som čistá ja. Presne som taká istá. Za týždeň ideme na dovolenku a tiež sa bojím aby sme neochoreli. Sledujem dcéru, keď ma náhodou viac modrín už mám zle myšlienky. Nejakú dobu sa sťažovala že nevládze a bolia ju nohy, onedlho som ju zobrala na odber krvi. Ja som si našla hrčku na prsníku. Hneď som šla na sono. Tam ju nenašli že mám zdravé prsia. No teraz mám strach že to pozreli zle a hľadám sono ako samoplatca ale nikde ma nechcú bez výmenného lístka zobrať a ja sa už gynekologicky hanbím že zase prídem s tým istým problémom asi 5x za dva roky. V kuse sa niečoho bojím. Je veľmi málo dní kedy sa žiadnej choroby nebojím. Každý deň je to nejaký symptóm. Keď nie u mňa, tak u dieťaťa. Ak chceš možem ti napísať aj správu. V minulosti mi to tiež úplne prešlo ale po pôrode som tam kde som bola. Už sú to 4 roky
A presne rozmýšľam aj ja že ak budem musieť pôjdem na sono aj 2 hodiny sama vlakom a vezmem si dovolenku len aby som sa mohla ukludnit. Bojím sa že mi strach z hrčky pokazí aj dovolenku
@anonym_autor si hypochonder, ved toto je na psychiatriu. Vráť sa k terapeutke.
Hypochondria a prenesená hypochondia. Ja som tiež trochu ale rozhodne nie ako ty a báli sa ci to nebudem prenášať na dieťa. Chod k psychológovi, psychiatrovi lebo tebe už treba lieky, toto už bez nich nezvladnes
@anonym_autor riešiš úplne hlúposti a vôbec neriešiš naozsjstný problém...
@anonym_autor
Tento tvoj problém čím skôr rieš a dorieš do akceptovateľnej úrovne pretože toto ti dokáže rozbiť vzťah.
Ďakujem za komentáre . Prečítala som si všetko a z každého sa snažila si niečo vziať …problém je že ja neviem ako sa odraziť a ako začať s liečením … mám pocit že je pre mňa únavne hľadať opäť pomoc a opäť niekomu hovoriť čo ss mi deje . Moje začiatky u psychologicky boli pre mňa veľmi náročné prvé sedenia som preplakala . Čo sa týka mňa par dni a víkend som mala svetlejších , dnes je to opäť v plnej sile . Celý deň mám depresiu z novej ,, choroby ,, . Tým pádom ma celý deň boli hlava a som nepoužiteľná . Lenže ja sa neviem presvedčiť o opaku že to tak nieje
Ďakujem za komentáre . Prečítala som si všetko a z každého sa snažila si niečo vziať …problém je že ja neviem ako sa odraziť a ako začať s liečením … mám pocit že je pre mňa únavne hľadať opäť pomoc a opäť niekomu hovoriť čo ss mi deje . Moje začiatky u psychologicky boli pre mňa veľmi náročné prvé sedenia som preplakala . Čo sa týka mňa par dni a víkend som mala svetlejších , dnes je to opäť v plnej sile . Celý deň mám depresiu z novej ,, choroby ,, . Tým pádom ma celý deň boli hlava a som nepoužiteľná . Lenže ja sa neviem presvedčiť o opaku že to tak nieje
@anonym_autor pozri, bud chceš s tým niečo robiť, alebo nie.
To co píšeš, su výhovorky.
Sama vidis, ze je to len problem v tvojej hlave. Preco sa neliecis? Taky zivot stoji za 💩, vzdy byt v strese z niecoho. A nekazis ho tymto len sebe, ale aj svojim blizkym. Znovu chod k psychologovi, mozno aj k psychiatrovi a ten ti bude moct napisat aj nejake lieky.