Neváži si ma a nechce riešiť problémy

Ani neviem kde poriadne začať, tak v skratke, otehotnela som (plánované tehotenstvo) už predtým som vedela a dal mi najavo že nevie byt empaticky,viem že by ma nikdy nepodviedol rodinu berie veľmi vážne. Ale odkedy som otehotnela je to ešte horšie, neempatický voči tomu že som mala kriticky 1 trimester, musela som ležať on mi vyčítal prečo nenavarim veď to len stojím pri sporáku nič viac. Keď som od neho niečo chcela hneď už reči. Nekomunikuje somnou, je mu jedno ako sa cítim, ani sa ma nedotkne, mám pocit že odkedy som tehotná uz ho viac nepritahujem čo mi dal viackrát najavo a najhoršie je ze začali aj slovne nadávku ako sprostá, tupá, pi*a, prečo si neni taká šikovná ako hentá a tá a pod. Ani raz mi nechutil bruško, iba keď som si to vyžiadala, nedal pusu pritom som si predstavovala ja krava áno ze aspom pri tom tehotenstve viac zmäkne, mám pocit ze jemu sa len paci predstava o dokonalej rodine akú si vytvárame taká tá klasická rozprávala dom,bazén, zvieratá, deti. Všetko máme a vzdy sme to chceli obaja na to ze mame ešte malinko rokov, mam pocit ze to chcel ale teraz keď to všetko ma mysli si ze sa o vzťah netreba starať a berie ma ako samozrejmosť lebo vie ze nemám kde ísť a ze by som neodišla. Teraz uz 3 deň spi v obývačke a ja každý vecer plačem v spálni lebo tak ako osamelo sa cítim odkedy som tehotná je to na nevydržanie. Veľmi sa drzim aby som nevyplakala more uz len skrz malého v brušku, ale je to ťažké veľmi… nechce ísť k terapeutovi, uz bolo milión rozprávaní hodinových kde som ho prosila aby sa ku mne zmenil a nič. Mám pocit ze uz nič nepomôže, a ze doživotne sa budeme tváriť aká sme šťastná rodina pred okolím ako to robí doteraz ( dnes na oslave bol ku mne zlatý ako úplná pretvárka ) prišli sme domov zobral si veci a isiel do obývačky, a za dverami domu sa ku mne bude správať ako k poslednej handre. Nechcem aby toto jeho správanie maly opakoval časom, ľúbim ho chcem mať kompletnú rodinu ale naozaj nevidím východisko čo robiť. Už aj ked plačem snim to ani nepohne, úplne chladný, neempatický človek sa stal voci mne. A veľmi to boli, lebo je to obdobie kedy by sme si ho mali spoločne užívať a nie sa cítiť tak zle, ci psychicky ci na to ze sa necítim pri ňom ako žena len matka jeho dieťaťa.