Neverím, že existuje niekto viac prekliaty ako som ja
Dobry den drahe damy, mamicky aj nemamicky slecny nikdy som neprispivala do neakeho fora sem tam som sa zucastnila neakej diskusie ale len zriedka ale teraz som vazne zufala cely svet mi pada na hlavu vsetko zle sa vali len na mna uz tomu nerozumiem ako sa "Pan boh" moze burit tak na jednej osobe-mne!! Rano ma nebavi sa zobudzat lebo viem ze zas nieco zle bude. Fakt neverim ze existuje niekto preklatejsi ako som ja. Ak ano ozvite sa budem rada ak si budem moct z niekim o tom aspon pobrnkat cez net lebo asi ma fakt trafi. Dakujem Dnes o 12:28
@sabinati uplne ti rozumiem,mam ine problemy,ale niekedy sa citim presne ako pises.a ked mi uz je naouaj naprd,dam si stretko s kamoskou,a poviem jej vsetko,alebo manzelovi.podla mna keby si sa naucila rozpravat o problemoch,sa vyrozpravas,mozno ta pri tom napadne aj riesenie,bude lepsie.aj ja som zvazovala niekedy psychiatra,ale dala som si rande s kamoskou a pri vinecku vsetko zo mna vypadlo 🙂
zelam ti vsetko dobre
@sabinati asi to není všecko co Tě trápí-nemoci,maminka,celý den jen sama s dětmi-ano je toho hodně na jednoho člověka,ale píšeš že máš hodného muže což je v dnešní době,kdy se tolik lidí rozvádí výhra-takže se snaž myslet pozitivně a uvidíš že bude časem líp,věř že jsou holky který jsou na tom mnohem hůř-já osobně to taky tak řeším,naštěstí teda u nás nehraje hlavní roli nemoc-ale i když...-jak já říkám jsem prokletá alkoholismem-ne osobně ale moje okolí-moje máma,BM,tchán s tchyní a i nynější přítel se vyklubal v sobeckého pijana,k tomu BM nadělal milionové dluhy,prošustroval domeček a ještě o mě vykládá,že jsem ho k těm dluhům dotlačila já-no nevím teda jak,ale dejme tomu že asi ano,půjčky co byly na mě a pro něj,protože hned potřeboval pilu,hned křoviňák,hned příslušenství-no pomalu splácím a nenaskakují mi žádné další,ale on si půjčuje kde se dá a neplatí nic ani výživné na děti,prý teda ano,ale domeček padl kvůli 1200,- tak nevím,mám kamarádku a ta má syna v Portugalsku,sama by si mohla klidně užívat důchodu,ale protože syn naletěl lichvářům,tak mu pomáhá jak může,má několik zaměstnání,neviděli se asi pět let,jen přes veb kameru,do toho nám zemřel společný kamarád-behem dvou měsíců podlehl rakovině tlustého střeva,další kamarádka pečuje o vnuka který posbíral v nemocech co se dá a sama má zdravotní problémy,ale obě to berou z té pozitivní stránky a žijí tím co je,je totiž zbytečné se trápit tím co by mohlo být a co bylo,ale chce to čas,pozitivně myslet se nenaučíš ze dne na den a rozhodně se k tomu budeš muset ze začátku nutit-říct si ano je to zlé,ale všecko zlé je k něčemu dobré,i ta nemoc-díky ní zjistíš,že život má i jiné hodnoty než honění se za penězi,mamonem,ale že je třeba se zastavit a rozhlídnout se kolem sebe,drž se a hlavně se netrap,v nejhorším jsou ještě dr
@sabinati to, ze to vies zahrat pred ostatnymi a nestazujes sa este neznamena, ze neprepadas sebalutosti, tiez som sa nikdy nestazovala a hrala som usmev na tvary pred blizkymi a vsetko som dusila a riesila som sama... ide tu o iste vyrovnaie mysle, v prvom rade musis zmenit myslenie a uvedomovat si co mas a hlavne dakovat za to dakovat, skus to najprv nasilu a uvidis, ze to potom pojde 😉 a ja vzdy vravim, ze vsetko zle je na nieco dobre, skus sa na veci pozerat z inej stranky... na tvojej momentalnej situacii je dobre aspon to, ze sa z toho nieco naucis a dostanes sa z toho 🙂
a inak neoodsudzujem ta, drzim palce k tvojmu vnutornemu pokoju a stastiu 🙂 ... a mozno to bude zniet trochu staromodne, ale mne s mojim postojom a problemami pomohla viera 🙂
@sabinati odporucam radsej najprv psychiatra, ktory naordinuje normalne liecbu lebo tu na zaciatok treba. Normalne prides, povies v skratke co ta trapi, co vsetko ta tazi a ako to prezivas. On ti samozrejme polozi este niekolko cielenych otazok,aby sa presnejsie dopatral, co ti je a urcil lieky. A potom by ti mal odporucit terapiu, niektori psychiatri ju robia sami alebo posielaju k psychologovi alebo terapeutovi. A tam uz ide to "tuheho" 🙂 Obvykle je to podrobnejsi rozhovor o trapeni. Cielom je jednak vyklopit svoje trapenia a jednak poskytnut pohlad z nadhladu a odosobneny a hlavne doviest konkretneho cloveka k tomu, aby vedel zatazove situacie zvladat sam a v pohode, aby sa vedel vysporiadat so svojimi emociami, aby sa niekam posunul. Ja osobne, z vlastnej skusenosti velmi odporucam. Nie je to nic, za co by sa mal clovek hanbit alebo mat z toho nejake blbe pocity. Najtazsie je prekonat sa a ist hladat tu pomoc prvykrat, potom to uz ide 🙂
@sabinati Rozhodně bych doporučila vyhledat odborníka! Znám to od manžela, taky trpí depresemi, objevili se mu loni v září. Přitom k tomu nebyl žádný rozumný důvod, narodil se mu druhý zdravý syn, dostavěli jsme dům, dostal fajn novou práci a naše manželství taky bez problémů. Taky jsem to nechápala, že všechno je fajn a se užírá "blbostma", že by měl být rád, že nám všechno vychází. Až později jsem pochopila, že tohle člověk neovlivní, myšlenky na ostatní, kterým je hůř nepomůžou a rozumné argumenty taky ne a že je opravdu nemocný.
Dokopala jsem ho k psychologovi. Můj manžel není moc komunikativní typ, s cizíma se nebaví vůbec a pak mi říkal, že mluvil asi hodinu a půl bez přestávky a že to bylo super, všechno povykládat úplně cizímu člověku. No vůbec jsem nechápala. Teď je v pohodě, bere prášky a jednou za měsíc chodí na "pokec" k doktorovi, není tam dýl než 20 minut.
Určitě se nemusíš stydět, nemoc nervů je stejná jako každá jiná. Nejde sice vidět, ale o to je možná horší. Nikdy jsem se o to nezajímala, ale když začal mít manžel tyhle problémy, najednou jsem zjistila, že spousta našich známých a kamarádů tohle řeší nebo řešilo taky. A přesně jak píšeš, jsou to veselí a usměvaví lidé.
Přeju hodně sil !!!
@sabinati Poucuj poznam ten pocit velmi dôverne, tiez som na tom podobne. A tiez zvazujem psychológa, niekedy mam pocit ze nic na tom to svete mi uz nevie urobit radost a vlastne si ani netrufam mysliet na to ze sa moze stat nieco dobre lebo potom sa stane nieco velmi zle aj ja mam dakedy pocit ze to je prekliate. Ale dakedy mam zase pocit ze si to sposobujem sama svojim negativnym myslenim a preto by som mozno potrebovala pomoc a mozno ty tiez. Mam malu dceru ktora je je jedine svetlo v mojom zivote, no vzdy na nej nachadzam chyby a mucim sa bojim sa ze jej nieco bude lebo to by bolo v mojom zivote normalne ak by sa stalo zase nieco zle. Neviem cim to je, nechapem preco? asi je to tak ako si pýsala ze si vsetko pripustame k telu, sme lahko zranitelne. Niekedy sa utesujem len tým ze zivot netrva vacsne a raz sa skonci. Pokusam sa byt stastná pre svoju dceru lebo ma potrebuje aby mohla byt stastná ona.
Já si taky kladu otázku proč jsem se narodila, Abych celý život trpěla? na co šáhnu to doslova poseru a nejhorší je ... jako každý člověk mám přání a když se mi to splní jsem nejšťastnější na světě, ale pak příjde něco co je milionkrát horší.. takový kolotoč.. vím že já jsem nemocná, že mám problémy, ale proč moje dítě, proč.. pořád něco, večer jsme byli na pohotovosti, protože jsem si všimla den předem, že má něco s hlavičkou, ještě na pohotovosti jako co tam chcem a že to nijak nevypadá, RTG neprokázalo nic až pak došla další dr. a že je tam problém ve švu lebky, tak v PO jedem do OL do nemocnice.. pořád něco .. nepřibírá, nechce moc papat, prostě jsem špatná.. snažíme se, snažili jsme se o druhé, nechci jedináčka, chci aby měl bráchu či ségru .. včera jsem si dělala test a byl tam jakoby dušík, ale je brzo, tak si říkám počkám do konce měs. a pak uvidím, mě ty hormony kolísají .. jenže ve čt jsem volala do poradny na výsledky od maloška a nikdo semnou nehovořil, že dr. je pryč, že mám zavolat pozdějí, jenže už jsem cítila tlak v podbříšku, ale říkám si klídek.. no jenže zas, že tam není, já byla K.O. a že mám zavolat v pátek ráno, já tam volala a dr. že tam zas není .. já jsem se začala třást a už jsem vyjela na sestru a ona, že mi nemůže zavolat, samozřejmě jsem bulela, a třepala se, jako kdyby něco tak o tom nevím ... jenže bylo mi najednou na blití a zle, dala jsem malého do pstýlky ten usl a já v zápěti taky ... zdál se mi děsný sen, no a pak jsem se vzbudila a šla se napít a cítila jsem divno ... takže mimi se nekoná a věřím, že to bylo z toho stresu, z té bolestí .. protože vím na stopro, že tam mimi bylo ... ale nezvládla jsem to... a už prostě nechci .. to jak mi bylo, nejde popsat a te´d si to vyčítám, sice na RTG se mě hned ptala jestli jsem těhu a říkám nevím ... šel tam můj .. ach jo ... jsem zvědavá jak to dopadne všechno
ja uz nemam co stratit 😕 zivot je ako kruh 🙄
@sabinati nájdi si nový koníček,alebo kamarátku,chod medzi ludí.každý má svoj kríž,nie je to žiadne prekliatie.máš právo spadnúť pod ním..ale potrebuješ pomôcť zas vstať.aj ja mam problem tešíť sa na vianoce,najmä ked o nich počuvam už od septembra 😀 ale teším sa na radosť môjho Maťa,ked uvdidí pod našim polmetrovým stromčekom metrový bicykel.
si silna ked si prekonala rakovinu,bud silna aj naďalej.si tu pre niekoho,kto ťa miluje a potrebuje.
Dievcata moje drahe ja kamaratky mam aj sa troska postazujem ale tak v norme nie ako tu mi to islo z duše 😀 ale oni juuuuj ntrap sa to je vsetko ok ako mne to je tazko s nimi ked oni nemaju problema zivot beru ako gombičku ale snad dufam teda chcem dufat ze bude to v pohode a nebudem musiet ist k doktorovy to mi moc nešmakuje 🙂
@malinkaaninka 😀 k tym vianociam moje dcerky uz 2 tyzdne chodia za mnou s letakom Dracika a oni chcu znad vsetko takze Jezisko ma byt milionar 😀. Inak dakujem za prispevok snad si nieco s toho do tej mojej hlavy zoberiem
pre vás všetky 😉
@sabinati Co se tyka nazvu tveho tematu, tak musim rict, ze podobnou otazku si kladu casto. Odpoved je takova, ze urcite je takovych lidi hodne, ale rozhodne ne nikdo v mem okoli... 😉
Mam zivot dlouhodobe a totalne podelany na vsech zakladnich lidskych rovinach - zdravotni, financni i vztahove. Verim v lepsi zitrky, verim, ze se ta smula musi jednou prolomit, ale verim prave uz nekolik let a zatim to ma spis opacne tendence...Tak treba se budu mit fajn v duchodu 🙂
@talula To jsou hezke teorie, ale do praxe se prenasi tezko a kdyz uz to clovek dokaze, tak funguji stejne jen kratkodobe. Co se tyka zrovna te kradeze auta, tak ti muzu z naprosto cersve zkusenosti rict, ze se nad tim muzes povznest, zabulis si a reknes, ze jdes dal a budes mit i tak hezky den. Ale druhy den si stejne uvedomis, ze jsi z toho uplne v haji a jaky prusvih to vlastne je, ze bez nej nezkombinujes praci se skolkou, ze uz prvni den po cestovani bez auta lezes vecer po ctyrech a brecis bolesti, protoze mas takove zdravotni problemy, se kteryma toho pesky moc nenachodis atd atd. Na to ti je teorie "pozitivniho mysleni" nanic.
@anatanka no ja ti tvoj nazor neberiem... a ake riesenie by si navrhovala ty, ak by si mala take problemy, ktore opisujes?? Tak bud sa zrutis, budes psychicky na dne, skoncis v sanatoriu alebo sa zabijes... alebo si zacnes uvedomovat co vsetko este okrem problemov mas, budes za to dakovat a tym zabudat na problemy, je pravda, ze ti ich neviriesi, ide o to, ze to prezijes a problemy sa casom vyriesia. Inak precitala som uz vela psychologickych knih, vyskumy o opitimizme a sama veda potvrdzuje, ze opitmisticky ludia su stastny, dokonca ich rkvny obraz je oproti pesimistom o nieco lepsi, teda z toho vyplyva, ze dokonca maju lepsiu imunitu, co je samozreme individualne. Samozrejme, ze optimizmus sam nevyriesi a ani nezabrani ich vzniku problemov, ja len tvrdim, je istou cestou k spokojnej mysle, a cestou lepsie prekonavat problemy.

@sabinati skus najist odbornu pomoc..alebo niekoho komu doverujes..kamoske mame dakomu v rodine...je takze hvoorit o svojich pocitoch zvlast ked su zle...ale dusit ich v sebe je ovela horsie..samozrejme kazdy sa potrebuje obcas polutovat je to normalne..podla mna je normalne ked clovek nie je stastny stale ale ma aj zle dni lebo iba sa pretvarovat ze vsetko je oka..naco to je? mozes sa vykaslat na druhych co si o tebe myslia ked by si sa zdrazu prestala tvarit ze si oka..skutocny priatelia ostanu...treba si najist klud pohodicku otvorit si vinko obcas pomoze uvolnit napatie a vyrozpravat sa s manzelom ktory vobec nevie ako na tom si..ale to je normalne ked mu nic nepovies...chlapi nemaju daky 6sti zmysel aby vycitili ze sa nieco deje...to mu musis narovovinu povedat ked ta nieco trapi..spravit si z neho najlepsie kamarata..sak komu okrem manzelovi a kamosiek mozes verit najviac uz? iba tomu koho poznas veris mu a vies ze ta podrzi v dobrom aj zlom..ako ste si slubili..samozrejme ked uz je to depresia vacsia nebat sa opytat sa na pozriet si na internete najdes kopec psychiatrov alebo psychologov...skor by som zasla k psychologovi a potom on kebyze to je zle a mas brat lieky ta posle k psychiatrovi..urcite to neni hanba aspon sa budes citit lepsie ked sa niekmu vyrozpravat..lebo to je podla mna u teba ten najvacsi problem nevediet to dostat zo seba a iba sa v tom utapat..drzim ti palce viem ze je na svste vela krasnych chvil a ldui pre ktore sa oplati bojovat a to hlavne tvoja rodina 🙂