Neviem ako riešiť vzťah s kamarátkou
Ahojte, potrebovala by som poradit alebo mozno si vypocut nezavisly nazor na moj vztah s (najlepsou?) kamaratkou. pozname sa od prveho rocnika zakladnej skoly, kamaratili sme sa velmi intenzivne, vedeli sme o sebe vsetko, ako spravne najlepsie kamaratky. to pokracovalo aj cez diskoteky, prve lasky az po vysoku skolu. vsetko bolo ok, vzdy sme si mali co povedat, vedeli sme sa nasmiat, vela sme toho spolu prezili, aj ked kazda mame inu povahu. teraz je nas vztah ale uplne iny, nestretavame sa uz zdaleka tak casto, no nie je to nic zvlastne, obidve uz mame deti, pracu, rodinu. ked sa aj stretneme, sice si mame co povedat, ale je to take, aspon z mojej strany, strasne napate, neviem sa uz pri nej uvolnit. nedokazem jej povedat nic podstatne, rozpravame sa len o vseobecnych veciach, ona mi aj povie co to o manzelovi, ked maju nejake problemy, ja sa jej uz ale neviem a vlastne hlavne nechcem zverit. zacalo sa to niekedy v puberte, alebo skor na vysokej skole. mne to este vtedy celkom nedoslo, ale dve ine kamaratky, o ktorych som vedela, ze su uprimne, mi opatrne povedali, ze ona sa na mne vlastne "prizivuje" v roznych smeroch. viem, ze to bude vyzerat velmi namyslene, ale objektivne som bola vzdy krajsia, nemala som nudzu o muzsku pozornost, ona sa v tomto smere velmi trapila, dokonca viac muzov jej povedalo, ze nech sa nehneva, ale je skareda 😒 , v skole som bola neporovnatelne sikovnejsia, ona ledva prechadzala s odretymi usami atd. tieto kamosky mi vtedy tak trochu otvorili oci a uvedomila som si, ze sa ma snazi velmi napodobnovat v obliekani, vypytala si aj presne cisla tienov, ruzov, ktore pouzivam a pod., aby mala istotu, ze sa nalici rovnako ako ja, je toho vela, vzdy dbala na to, aby sme terminy skusok mali v rovnaky den, ked som ale ja urobila a ona nie, zacala nadavat na skusajuceho a bola velmi rozculena, aj ked velmi dobre vedela ako to je, casto sme isli tak, ze som jej odpoved pocula, resp. nepocula, lebo nevedela povedat takmer nic a potom sa este rozculovala, ze ako ze ona neurobila a ja hej 😒 po vyske sa dost odmlcala, vydala sa, bol to prvy chalan, s ktorym chodila, vzali sa po kratkom case. stretavali sme sa mozno dvakrat za rok. ked sme sa stretli, to mi strasne vadilo, rontgenovala ma ocami zhora nadol a naopak. mne to bolo strasne trapne, ale nedokazala som jej povedat, nech sa ovlada a okrem toho viem, ze by sa hned urazila a urobila zo ma tu sprostu. ale nejako som to nechala tak a teraz sa stretavame ako sa pri detoch da. ale ako som pisala, tie stretnutia su take, ako aj sa tesim, ze sa stretneme, ale ked si uz sadneme ku kave, neviem, je to take neprijemne, ten pohlad, ta atmosfera, citim sa ako na trnoch, musim si davat velky pozor, co poviem. vsimla som si, ze sa strasne tesi aj z najmensej neprijemnosti, ktora sa mi stane. vzdy sa prezentuje a hovori o sebe ako o osobe, ktora je charakterovo velmi dobra, zdoraznuje, aka je rada, ze nezavidi ludom, ako dopraje a tak. neviem, no, mam pocit, ze ako keby mozno ani inym tak nie, ze si povie, ok, nech maju, ale ako keby v tomto mala ku mne taky specialny vztah, take superenie, ako keby si potrebovala neustale dokazovat, ze na mna predsa len ma... asi pred polrokom som nedostavala menzes, povedala som jej to, ale viac-menej zo srandy, absolutne som neratala s tym, ze by som mohla byt tehotna. a bola som velmi prekvapena a sklamana z jej reakcie. bola v totalnom soku a povedala: tak si ma predbehla! nooo, ked ty, tak aj ja! nejako som sa nezmohla na slovo a presla som na uplne inu temu, nepochopila som to. ja nemam potrebu sa s niekym "predbiehat" a uz vobec nie v tomto... alebo som napr. hovorila o susedoch, ze si robili hlucnu party a nemohla som spat, uplna blbost a ona, blazeny usmev na tvari 😒 pre mna nepochopitelne. ako som pisala, vzdy som bola na tom vzhladovo lepsie, ale teraz sme obidve pribrali, tak to je lahoda, velmi si to vychutnava a nezabudne mi to pri kazdej prilezitosti zdoraznit a povysmievat sa, aj ked to robi takym akoze sranda sposobom, ze ak by som jej nieco povedala, vyznela by som ze sa urazam, ale tak pride mi to take ze to akoze najlepsia kamaratka urobi. nerozumiem tomuto nasmu vztahu, ako som pisala, nepoviem jej nic podstatne, urcite by som jej nepovedala, ze som sa napr. pohadala s mm, alebo ze ma nieco trapi, dokonca ani to, ze ma moje dieta sopliky jej nepoviem, lebo viem, ze ju to velmi tesi 😔 aby som to zhrnula, neviem ako nalozit s tymto vztahom, v poslednej dobe som si uvedomila, ze napr. po telefonate s nou mam vzdy taky neprijemny pocit v zaludku, pripadam si ako na tenkom lade, musim si davat obrovsky pozor na to, co poviem, ako to poviem, aby sa pripadne neurazila, (vie ma prekvapit, za co sa vie urazit), neviem, ci jej vsetko uprimne povedat, alebo to nechat tak, ci by to malo nejaky zmysel. mne toto "priatelstvo" pripada trochu ako taky balvan, len neviem, keby som od nej chcela uprimnu odpoved na to, ako to s jej vztahom ku mne je, ci by som sa dockala uprimnej odpovede. na druhej strane je mi velmi luto tohto vztahu, naozaj sa pozname odmala, nemam inu takuto kamaratku a ani mat nebudem, ale zasa takto ako to je to nema zmysel a da sa povedat, ze ma to uz psychicky dost zatazuje. prepacte za taky megaprispevok, ale tazko sa to takto opisuje, co ma vlastne trapi. dakujem za precitanie a za pripadny vas pohlad na vec 🙂
Stručné zhrnutie
- Dlhodobé kamarátstvo, v ktorom jedna strana prejavuje závisť, škodoradostné komentáre a „predbiehanie“, môže spôsobiť chronický stres a pocit, že sa treba neustále kontrolovať pri rozhovore.
- V diskusii sa ako hlavné riešenia uvádzali tri prístupy: priama konfrontácia („povedať jej to narovinu“), diplomacia cez písaný list („poslať dopis“) alebo postupné obmedzenie kontaktu až úplné prerušenie vzťahu.
- Praktické taktiky spomenuté v diskusii boli: hovoriť o pocitoch pri najbližšej príležitosti alebo pri „babskom večeri“ s vínom, reagovať „za horúca“ v konkrétnej situácii, limitovať hodinové telefonáty a nahradiť intenzívne stretnutia novými sociálnymi kontaktmi.
Najčastejšie otázky
Q: Ako jej mám povedať, že ma jej správanie zraňuje?
A: V diskusii odporúčali „povedať jej to narovinu“ pri najbližšej príležitosti alebo napísať dopis, ak sa človek bojí priamej reakcie; viaceré príspevky zmieňovali aj variantu úprimného rozhovoru pri „babskom večeri“ s vínom.
Q: Je lepšie to riešiť okamžite počas konfliktu („za horúca“) alebo si to pripraviť?
A: V diskusii boli obidve rady: niektorí navrhovali riešiť to „za horúca“ pri konkrétnej udalosti, iní odporúčali pripravený úprimný rozhovor alebo dopis; oba prístupy majú v diskusii zástancov.
Q: Čo robiť, ak sa bojím, že konfrontácia situáciu zhorší a ona sa urazí?
A: Viaceré hlasy v diskusii odporúčali poslať dopis ako menej konfrontačnú možnosť, prípadne postupne obmedziť kontakty a sledovať, či sa správanie zmení.
Q: Ako pokojne ukončiť dlhoročné priateľstvo bez veľkej drámy?
A: Diskutujúce navrhovali postupné obmedzovanie kontaktu, slušné rozlúčenie cez správu („želám všetko dobré“) alebo ukončenie bez detailného vysvetlenia; niekoľko účastníčok uviedlo, že takto ukončili vzťah a necítili výčitky.
Q: Môže úprimný rozhovor vzťah zlepšiť?
A: V diskusii sa ozvali ľudia, ktorí mali pozitívnu skúsenosť po otvorenom rozhovore, ale aj tí, ktorí varovali, že dotyčná osoba môže obracať obvinenia proti hovoriacemu; výsledok je neistý a závisí od povahy druhej strany.
Q: Ako nahradiť stratu blízkeho priateľstva z detstva?
A: Účastníčky odporúčali hľadať nové kontakty cez ihrisko, susedstvo alebo nové známosti a postupne venovať viac energie iným priateľstvám, pričom niektoré potvrdili, že nové kamarátky našli aj po materskej dovolenke.
Závery z diskusie
Zhoda
- Vzťah, v ktorom sa človek cíti neustále hodnotený, závidený alebo napádaný, spôsobuje dlhodobý psychický diskomfort a stojí za riešenie.
- Hlavné praktické riešenia navrhované v diskusii sú: priama komunikácia („povedať jej to narovinu“), poslať dopis, alebo postupné obmedzenie/ukončenie kontaktu.
Sporné názory
- Niektorí odporúčali konfrontáciu okamžite („za horúca“) a úprimný rozhovor, zatiaľ čo iní považovali za rozumnejšie mlčať, napísať dopis alebo vzťah postupne obmedziť.
- Niektoré príspevky interpretovali problém ako jednostrannú závisť druhej osoby, iné zdôraznili, že aj pôvodný vzťah mohol byť „jednostranne“ formovaný z oboch strán (vzájomné chyby a vývoj).
Otvorené otázky
- Zmení sa správanie závidiacej kamarátky po úprimnom rozhovore, alebo len obrátí vinu proti hovoriacej osobe?
- Ako najcitlivejšie ukončiť viac než dvadsaťročné priateľstvo bez dlhodobých výčitiek?
- Kedy je písaný dopis lepší než osobný rozhovor pri riešení vzťahových konfliktov?
Spomenuté značky a firmy
zlaty bazant, Sex v meste
Spomenuté produkty a metódy
povedať jej to narovinu, poslať dopis, úprimný rozhovor pri „babskom večeri“ s vínom, konfrontácia „za horúca“, postupné obmedzovanie kontaktu, úplné prerušenie kontaktu, slušné rozlúčenie cez správu, limitovanie hodinových telefonátov
Miesta a osoby
žiadne
@kvieta hm, to ano, len ja nemam velmi z coho vyberat, z detstva a gymnazialnych cias sa vsetci rozleteli, kedze som z maleho mesta a teraz je to naozaj tazke nieco budovat, kazdy uz ma to svoje, je rozlietany, mozno aj preto je mi to tazsie s tym seknut a chcela by som to nejako spravit...
@kvieta ano, to je pravda s tym formovanim, nas vztah sa ale dost zmenil, hlavne ta jej skodoradost, niekedy sme si hovorili naozaj vsetko a nepocitovala som to absolutne, nemala som problem zverit sa jej s hocicim, teraz je to uplne ine, citim, ze mi nepraje a celkom nechapem preco a kedy sa to tak zmenilo, kvoli comu. prekypelo to po tej jej reakcii v suvislosti s mm... ked si ma chcela vychutnat naplno z oci do oci a poriadne si uzit moje trapenie 😔 a tiez to tehotenstvo, ze som ju predbehla, to ma tak zaskocilo, ze fiha, to sa akoze predbiehame 😕 ?
@costym Možno to bolo tak aj v školských časoch - to dobehovanie a predbiehanie - , len si si to nevšimla, neuvedomovala, možno si od kamarátskeho vzťahu neočakávala tak veľa, ako teraz, pretože ich bolo viac, keďže teraz ako aj sama píšeš, máš obmedzené možnosti, zrazu zo vzťahu, ktorý Ti asi nikdy nejako veľa nedával, ale ani si od neho ani viac neočakávala, chceš zrazu vyťažiť maximum. No to sa jednoducho nedá z dňa na deň a už vôbec nie od "kamošky", ktorá ňou asi ani nikdy nebola. Preto som písala - vycúvať, alebo iba ďalej "konzumovať"🙂 - čo znie až neľudsky...
Alebo ešte môže byť, že sú to iba dohady,tak skús jej karty vyložiť na stôl... Nemáš čo stratiť, možno si po rokoch zaslúžite obe úprimnosť...
@kvieta nepovedala by som, aj ked to tak asi vyznelo, ze ju vlastne vyuzivam, ze radsej ju ako nikoho. nehovorim, ze nemam ziadne kamaratky, ale nie take, s ktorymi by som tolko prezila, cez detstvo, pubertu az po deti. je mi to skor luto, seknut s takymto vztahom, pozname sa uz skoro 30 rokov... prave teraz vecer mi volala jedna kamoska, nestastna z deti, ze uz nevladze, ci nepojdeme niekedy von a uvedomila som si, ze napr. s nou sa poznam cca len styri roky, nestretavali sme sa az tak intenzivne, ale neda sa to porovnat, je v pohode, neuraza sa, nemam pri nej ten stiahnuty zaludok alebo pocit, ze by cihala, kedy sa moze na mne potesit, napriek tomu, ze aj ona ma co to za sebou a mohla by si vlastne takto kompenzovat nejake svoje trapenia. skor som rozmyslala, preco sa vlastne ona chce so mnou stretavat a uz pred nejakym casom ma napadlo, ci to nie je prave preto, ze si chce udrzat aspon pro forma vztahy, aby si mala aspon s kym vyjst... ach jaj, preberam to z kazdej strany...
Niekdy to je fakt takto, nie si sama, komu sa kamarátsky vzťah z detstva stratil do nenávratna... Netráp sa tým a prevráť list🙂
@kvieta nechcem sa s nou stretavat a len "konzumovat" ako si napisala, praveze to uz nechcem, nebavi ma ta pretvarka, neznasam to, nasilu sa tvarit a usmievat a aj ked sa vlastne nemam na co stazovat, davat pozor, aby som nahodou nieco "neprezradila", aby sa nemohla tesit, na co? na co sa budem stretavat s niekym, komu nemozem vlastne nic povedat, chapes. to naozajstne predbiehanie zacalo az cez vysoku skolu, kedy islo "do tuheho", prijimacky, hladanie zivotneho partnera, rozdiel v uspesnosti pri studiu, tam velmi pocitila, ze o nu muzi nejavia zaujem, koniec-koncov, volali nas kraska a zviera 😔 takze tam sa to tak zacalo velmi prejavovat, potom vydaj a vsetko co s tym dalej suvisi...co ja viem, myslim, ze necakam tak vela, ja mam pripravene velke ucho pre kazdeho kto ho potrebuje a myslim si, ze ked cakam od kamaratky, aby nebola skodoradostna na moj ucet, nechcem zasa tak vela...
@kvieta hej hej, viem, urcite nie som sama a praveze sa to stava aj dost casto, len vlastne neviem ako to mam poriesit, to je ten problem, ze je ten vztah o nicom, to viem, ale ako to uzavriet. niekedy mam chvile, ze jej normalne v duchu nieco hovorim, vycitam, az sa skoro rozculim 🙂 takze dost ma to uz aj obtazuje. ked s nou idem von, vzdy sa specialne nahodim, lebo viem, ze ma bude zasa ocumovat a ak najde malinku chybicku, hned mi ju vyhodi na oci, tak sa to nejako tak vyvinulo, ze automaticky sa snazim sa co najlepsie upravit. divne, nie? ako maly ziacik. tak sa pri nej aj casto citim 😒
Ja by som jej povedala o svojich pocitoch, ak Ti na tom vzťahu tak záleží - je to o tej úprimnosti, ktorú si možno zaslúžite obe. Môžeš ňou získať, ale aj stratiť, no v každom prípade aspoň budeš vedieť jej názor. Potom sa Ti asi bude rozhodovať ľahšie. Skús...
Ono je to cele podane velmi jednostranne, co sa nedivim, je to prirodzene.
Tak ako ty sa vidis ako ta dobra-lepsia, stavim sa ze ked by sme citali jej verziu, bolo by to naopak.
Mozno by sme sa dozvedeli ze si sa jej zdala tak nejak vnutorne blizka (btw. to je ten hlavny dovod preco ste boli spolu, aj z tvojej strany a sice vnutorne nastavenie ktore nema co do cinennia s nijakymi vonkajsim znakmi) a tak sa snazila v takom vztahu zotrvavat, aj ked to mala tazke nakolko bola oproti tebe v ociach "verejnosti" nizsia trieda. A to je ver mi ohromne tazke, mat vztah s niekym na koho sa musim dotahovat. Co si jej dala aj neskor pocitit, resp. uvedovovala si si si svoju nadradenost, vodcovsku rolu vo vztahu (vzdy je to jeden, aj ked su len 2 baby kamosky) a toto si prijala (ked by ste boli uz vtedy uprimne, nevadilo by ti jej pomoct s licenom, poradit aj nieco co by sa jej hodilo viac, urobili ste si styl ako dvojica, uz tam si bola v pozicii kedy si mala odstup od nej, stotoznila si sa s recami okolia a "videla to v nej"), chcela si , ocalavala ze bude tak silna osobnost ako ty.
Na destkych kamaratstvach je pekne prave to ze na vonkajsich okolnostiach nezavisia. V puberte toho uz ale temer nik nieje schopny. Zrazu vidis ze sa horsie uci (zs dietatu toto nevadi v kamaratstve) a dalsie "chyby", ktore predtym neboli videne.
Teraz nechem vykreslit ju ako dobru a teba ako zlu, len ukazat ze vsetko nie je ciernobiele, a aj vas vztah, ako to uz byva, bol presne tolko z jej aj z tvojej strany o chybach, za ktore ste ale ani jedna nemohli a nemozete. Nikto neprekroci svoj tien. A zaroven svoj vyvoj, ktory aj ked su 2 ludia spolu, moze niekedy viest po case a hlavne po tom najburlivejsom case dospeivania, inym smerom.
Tak ale je to prirodzeny vyvoj, s tym sa neda nic robit. Ludia sa nabadane oddialia, aj ich vnutorne svety su uz zarzu ine a vztaj sa pomaly, nenapadne stane len formalnym. A tieto formalne vztahy, teda take ktore presli len do formalnej faze, tak mozu este vegetovat cele dlhe roky, kym sa definitivne pochovaju, aj ked zomreli uz davno. Ale nikto ich nedokaze razne ukoncit, s nostalgie, ani by to nebolo dobre, a ani mozne.
Chce to cas. Orientuj sa na inych, novych ludi a toto postupne, ked tomu budes davat menej a menej enegrie vysumi ja samo. Len musis mat najskor nahradu. Tak silne ako to bolo v detstve, uz to nebude. Ale moze to byt stale pekne, len po novom, s novymi ludmi. Iste, neprezila si s nimi cele detsvo, ale ked narazis na tych spravnych, postupne, moze to byt zase naopak obcerstvujuce tou certsvostou a nezatazenostou,moznostou zacat od pociatku a od cisteho stola.
Daj tomu cas. Teraz si vo faze ze na nej hladas len chyby. Zelam to aby si dospela podtupne do fazy kedy jej budes vdacna za to pekne co ste prezili, ale nechas ju aj samu seba pomaly ist dalej...neda sa to urychlit, neda sa to "urobit". Len pripravovat priestor pre nieco nove a pockat.
@costym ja som prisla takto o všetky dlhoročné priatelstva, vrátane toho zo základnej skoly, a čím viac som riesila, hladala chybu, slo to dole vodou. ludia sa rokmi menia, ale s tvojou kamoskou by som sa určite porozprávala, ked uz to nejde priamo, nejakym spôsobom jej to podat tak aby sa neurazila, aby to pochopila a mozno aj ona ma ten isty pocit z teba, kto vie. ak sa urazí alebo obráti všetko proti tebe, budes aspon vediet na čom si a ze si pre záchranu priatelstva urobila maximum
@costym snaz sa najst si inu kamratku vo svojom okoli, ked mas male dieta, da sa to..ci uz u lekarky, alebo na detskom ihrisku, ja mam susedku, s ktorou sa pozname tak cca pol roka a mam si s nou co povedat narozdiel od naj kamosky z detstva, ktora ma neustale vytaca svojim lahostajnym postojom, je mi z toho na grc...vobec mi neide o tie darceky, aby kupovala drahe, ani ja nekupujem drahe, ale snazim sa najst nieco, co sa im bude pacit a nie prvy blud z činaka, o ktorý zakopnem, bez ladu a skladu...alebo reklamnu tasku na pivo zlaty bazant, ona s tym nema problem.... co narobime, rozum im do hlav nenalejeme a lensa budes trapit, obmedz stretnutia s nou na minimum, ja viem ze to bolí, ale casom to preboli a budes rada, ze bdues mat pokoj, volis byt sama ako sa kamaratit s niekym, kto sa tesi z tvojho trapenia. uvidis.....drzim palce
@costym na to ti poviem len tolko. zivot je velmi velmi kratky. mame v nom kopu povinnosti a starosti. preto si treba to ostatne uzit a nezdrzovat sa tam, kde to nema vyznam. cas nikto nevrati. bud to pories, aj za cenu ze sa urazi, lebo ti to berie velmi energiu, ktoru potrebujes pre seba, svoje deti, svojho muza, jednoducho SVOJ ZIVOT. alebo sa na to vykasli. je len bud - alebo
@bombulka no ano je tazke si hladat nove priatelstva nikdy by som nepovedala ze je to tazke...zistila som ze ak si priatelov nenajdes v detstve alebo do urciteho veku tak uz je to problem🙂) Ale radsej budem sama ako kamosku pri ktorej by som bola stale v strese🙂) Ved kamarati sa najdu vzdy aj ked je to uz tazsie🙂
mala som jednu kamosku.spociatku sme si rozumeli,az raz jedneho dna zacala tocit o tom,ze kupuju dom a bla bla.a tocila o tom,a tocila a tocila.ja som mala a mam inu predstavu o tomto,co som jej naznacila.vzdy ked som bola s nou vonku,vzdy som sa citila nervozne,mala blbe poznamky,aj som si myslela ze som precitlivena,ale ked zabila poslednu hlasku ktoru nebudem uz pisat radsej,rovno v ten vecer som je napisala,zelam vsetko dobre,mame na veci diametralne odlisne pohlady a navyse ked zabila ze nase deti sa spolu nevedia bavit,lebo moja mala je prilis ziva,jej mala pritom reve ci treba ci nie,tak to bola posledna kvapka a uz dobre 5 mesiace o nej nic neviem a ani mi to nechyba.slusne sme sa rozlucila do spravy a tym to padlo.debilov si treba drzat od tela.hovorim debilov,nie nepriatelov.
@costym nečítala som príspevky pred tým, tak ti len poviem čo si myslím ja. Myslím si, že tvoja kamarátka je len jednoducho zakomplexovaná. Určite sa natrápila dlho ak bola škaredá ako píšeš, že nemala nikoho a ty si bola pri nej tá hviezda. Bola si podľa všetkého jej vzorom, chcela byť ako ty, úspešná, krásna aby ju ľudia mali radi. Určite ti nechce úmyselne škodiť, len si myslí, že to, čo robíš ty, je správne a tak sa tebou riadi. Určite ju nenapadlo, že ťa tým zaťažuje. Tak si s ňou sadni, dajte si niekedy aj po pohári vína, pekne jej vysvetli, že je aj ona atraktvína, nech sa zaoberá viac sebou a nech si nájde svoju cestu. Ty nie si jej modla, podľa ktorej sa má správať.
A prečo si s ňou bola kedysi kamarátka? Keď ste boli také rozdielne...ona škaredá, ty krásna..Ona hlúpa a ty zas inteligent. Čo ste mali vôbec spoločné? Niečo tam muselo byť a to skúste nájsť.. 😉
@costym
ked z casti nadviazem na @tinki , tiez nerozumiem, co ste mali spolocne. ked si spravim prierez svojich najlepsich kamaratok (nebolo ich vela), tak vzdy sme boli velmi rovnocenne, co sa tyka krasy, to je sice subjektivne, ale minimalne vnimanie krasy sme mali spolocne, cize podobne licenie, podobny vkus, cize veci o ktorych sa dokazeme bavit a inspirovat sa vzajomne (lebo zeny sa radi o tom bavia). a inteligencne ani nehovorim, ja nie som typ, co sa vyvysuje nad ludmi, ale naj kamoska musi mi rozumiet, cize inteligencne musi byt na mojej urovni, hoci pri znamych mi je to jedno, dokazem sa bavit a prisposobit dotycnemu.
takze nerozumiem, ked tie rozdiely takto vnimas, tak o co islo vo vasom kamaratstve... zavana to pocitom, ze ten krajsi, inteligentnejsi si tu krasu a inteligenciu dokazuje tym, ze sa obklopuje ludmi opacnymi. ak to vsak aj nebol tento dovod, tak ta kamaratka to moze takto vnimat a preto sa tak sprava. cize vidim to len tak, ze kedze ste uz dozreli a kazda tieto veci nejako spracovali, a necitite sa spolu dobre, ze kamaratstvo uz nema sancu dalej pokracovat. a ci to ukoncit tak, ze jej to vyhodit na oci, alebo to len postupne nechat plynut do stratena, zalezi len na tebe. ja by som volila cestu postupneho obmedzovania kontaktu.
@costym Nenávidieť , robiť zle , závidieť ,tváriť sa ,že je najlepsia kamarátka pod slnkom može len zakomplexovaná žena.
Ako odhalím falošnú kamarátku...
Falošná kamarátka je vačsinou nie velmi pohladná žena ,aj ked nie vždy je to pravidlo. Má komplexy z detstva, ktoré pramenia z toho že bud bola nie velmi šikovna v škole, alebo počas puberty nepatrila medzi atraktivne dievčata a preto bola vzdy na vedlajšej kolaji čo sa podpisalo na jej charaktere a preto je zakomplexovana , čo sa nikdy nezmeni . Clovek sa nedokaze zmeniť pokial si nesie krivdy z detstva alebo dospievania. Nik a nič ju nezmeni, vzdy to bude robiť , lebo sa nedokáže cez to preniesť. Takéto zeny (teda nie velmi atraktívne ) majú zhodou okolností 🙂 väčsinou za kamarátky velmi pekné ženy a v tichosti im závidia. Samozrejme sa v duchu velmi tešia , ked sa tej peknej niečo zle v živote stane. Dalším dovodom na závisť je ,ked je jedna bohatšia od druhej , lenže aj bohatstvo može závidieť len zakomplexovaný človek a nie človek spokojný.
Proste na tomto svete musia byť aj tzv. zlé karmy , čize zlo , tak isto ako aj dobro.
Kamarátstvo to skutočné je úplne niečo iné ako súperenie a neprianie jedna druhej. Podla mna to z jej strany ani kamarátstvo nikdy nebolo. Zažila som niečo podobné a dotyčna (byvala akože kamarátka) sa krásne prejavila pri finálnej hádke a vtedy som všetko pochopila, takže ja uz viem , že nikdy by som nezotrvávala v takom vzťahu z ktoreho ti je len zle. Samozrejme ,že na konci z toho vyjdeš zla ty. Takže čim skor tým lepsie..pre teba.
@costym ja suhlasim s @horana ktora ma predbehla s prispevkom. Ja by som to ale zhrnula do jej posledneho odstavca.....
Nemusis jej hovorit nic.....tento pristup komunikacie vidim dost casto- "povedzeme si to na rovinu"
Nie....niekedy slova nepomozu, niekedy treba mlcat, niekedy treba diplomacia. Ja mam podobny vztah s mojou sesternicou- dlheeeeeeeeeeeeee roky.
Len dva male priklady, ake drsne dokazu byt jej slova:
1. ona nemohla kojit a ja som uspesne kojila (podotykam pri prvom dietati som bola neuspesna ). Jedneho dna sme sedeli u nich a ja som musela ist kojit moju dcerku. Po dokojeni som prisla k stolu a pocujem vetu: " Ja by som taku gebuzinu ako materske mlieko mojej dcere nedavala. Uz ste to niekto chutnali? Je to hrozna chut. Urcite je lepsie umele mlieko" 😔 Mne skoro sanka spadla....ale bola som ticho
2. moje deti su blodate, moja sestra ma tiez modrooke a blondave dieta. Jej cast rodiny je tmavsia, olivova plet...patri tam aj moja mama (hnede vlasy). Opat pri debate u nich, po narodeni jej dcerky, ktora mala asi mesiac jej vysla z ust tato poznamka: " Ako som sa bala, ze bude blondina. Blondate deti su strasne nepekne a ich pokozka je taka bleda...ako keby boli chore. To je hrozne pozerat sa na take deti".........zase som si hryzla do pery a pomyslela som si svoje 🤐
Takychto nechutnych poznamok som pocuvala a pocuvala.....a niekedy som doma rozmyslala,ze co za tym moze byt. Preco sa tak sprava.
Niekde som si precitala, ze "opakovanie- kopirovanie" niekoho predstavuje navyssiu formu komplimentu...... Tvoja kamaratka chcela byt ako Ty...co sa cudujes ? 🙂 Ber to iba ako kompliment a nic viac.
Podla mna to vyriesi iba cas a vacsi odstup medzi vasimi stretavkami. Ak sa stretavate pravidelne, tak to musis prerusit... zacni to limitovat. Dalsia vec, je nahrada....stratis kamaratku, treba si najst inu... Mne to pomohlo velmi.
Nikdy som mojej sesternice nic nepovedala a asi ani nepoviem....nase stretnutia sa limitovali, nase osudy a rozisli, kazda ma iny zivot......a teraz, ked sa stretneme, tak ja uz som jedna velka stena a jej "trapne komentare" su malicky hrasok....ktory moze hadzat kolko chce a ja sa uz len smejem....Uz mi to nic nerobi...
Podla mna takato vec sa cloveku neda povedat do oci....ide tu o charakter cloveka, o povahu o spravanie....A tym, ze jej to povies, tak ju urcite nezmenis. A ona urcite vidi seba inak, ako ty ju. Ked to medzi vami neklape, treba to decentne ukoncit. 😒
@horana nepovedala by som, ze ja sa citim ako ta dobra, resp. lepsia v takom tom namyslenom zmysle, aj ked to tak mozno vyznieva, alebo ako by som to lepsie povedala, objektivne viem, ako to je, co sa tyka vzhladu alebo ako prebiehalo nase studium a pod., tak nie som zasa hlucha a slepa, ale nikdy som jej nedala pocitit, ze pozri, ako to mne ide, skuska za skuskou a ako sa ty trapis, keby si si polovicu skusok nevybavila, tak mozes zabudnut. nikdy. mne to bolo neprijemne, ked som ja napr. mala urobenu skusku a ona zasa nic, aj napriek tomu, ze som vedela, ze som si to zasluzila a ona fakt nevedela skoro nic a este sa rozculovala a nepriamo naznacovala, ze to nema len preto, lebo jej skusajuci poskodil a ja som mala len stastie 😒 alebo ked sme napr. niekde boli, mne sa niekto prihovoril, klasika zacal hadzat komplimenty a ona vzdy stala bokom, mne to bolo blbe. alebo ked niekto napity zahlasil a co tvoja skareda kamaratka... mne to bolo luto, pre mna to bolo kamoska z prvej triedy, nie superka a s takym chlapom som sa samozrejme potom uz ani nebavila. ked sme boli na druhom stupni, neraz sa stalo, ze po nej chlapci pokrikovali hnusne veci, ona len ticho isla dalej, ja som sa jej vzdy zastala a bola som ochotna sa kludne aj pobit, proste som to nemohla nechat tak. prave naopak, nikdy som nemala problem poradit jej, co by sa jej lepsie hodilo, ohladom oblecenia, licenia a pod., to nie, asi to tak vyznelo, to s tymi cislami ruzov a tienov som napisala preto, lebo mi to vtedy prislo az take divne. boli to drahe veci, ktore by som si nekupila ani ja, ale dostala som to ako darcek a vedela som, ze si to len tak urcite nebude moct dovolit, tak nech si kupi nieco podobne, ale trvala na svojom a chcela cisla, tak mi to prislo take divne a okate. nemala som nikdy pocit nadradenosti alebo vodcovstva, ako si napisala, praveze mi ludia hovoria, ze som az prilis skromna. neda sa napr. nevsimnut si, ze sa niekto na skole priserne trapi, ja som jej casto zhanala materialy, ktore porebovala, chodila som k nej domov, ucit sa s nou, ak ma o to poziadala, hoci ja som mala uz po vsetkom a povzbudzovala som ju, ze to bude dobre, nikdy som jej nenaznacila, ze ako je mne dobre a ty sa len trapis a nemas na to. ak by som bola ten typ, tak vlastne by som si tu uzivala, ja som ta super, top a "cicrala" by som sa spokojne v tom. takze mozno aj preto, ze ja som si vzdy davala pozor, aby som jej nejako neublizila, aby sa necitila pri mne zle, aj ked si nemohla sama neuvedomit ako to je, snazila som sa ju povzbudit a pomoct jej, ma teraz o to viac trapi, ze ona nema ziadny problem snazit sa mi ublizit a tesit sa z mojho neuspechu. co by ona robila, keby sme to na skole mali opacne? to si neviem predstavit...
@sante81 presne to ma uz viackrat napadlo, ci ona nema podobny pocit z nasho vztahu, ci tiez nie je rovnako napata ako ja. pred cca dvomi rokmi sme mali medzi sebou mensi problem, chcela som to nechat tak, nakoniec som vzala telefon a zavolala jej, ze ma to stve a ze chcem vediet ako to je. a bola som celkom prekvapena, celkom sme si to vyhovorili, len stale som mala pocit, ze z jej strany to nie je celkom uprimne, nieco mi tam nesedelo, ale aj tak to bolo celkom fajn. mozno aj ona vnima, ze mame nejaky problem, len si myslim, ze ho vidi inde.
@tinki tak urcite je zakomplexovana, prezila si toho dost v tomto smere, takze, mozno blbo povedane, ale ani sa necudujem. ja to chapem, ale ja som jej nikdy neublizila, nikdy som sa nad nou nevyvysovala, aj ked, uplne vseobecne povedane, objektivne by som mohla, ale nie som ten typ a rozhodne take nieco nepotrebujem aby som sa ja citila lepsie. my sme boli kamaratky od prvej triedy, denno-denne spolu, ucili sme sa spolu na skolske, pisali citatelske denniky, hovorili si tajomstva, chodili na diskoteky, sedeli sme spolu v lavici, potom aj na gymnaziu, aj na vysokej sme boli v jednom kruzku, spolu v izbe na internate... takze preco sme boli spolu kamosky, ako som napisala na zaciatku, vzdy sme si rozumeli, mali sme sa vzdy o com rozpravat, mali sme rovnaky humor, pozreli sme sa na seba a vedeli sme, o co ide. aj teraz, nemozem povedat, ze ona je len ta zla a aka som ja super, aj ked to tak asi vyznelo, kedze som napisala len to, co mi na jej spravani vadi, resp. co mna zranuje, to by som tu musela pisat desat stran, ak by som to chcela vsetko lepsie vysvetlit, aj to by mi bolo malo 🙂 vies, ked sme boli deti, uz vtedy na nu chlapci pokrikovali, aka je skareda a podobne veci, ale boli sme kamosky a rozumeli sme si, neriesili sme to, preco na nu pokrikuju a mne chlapci posielaju listocky, poznali sme sa odmala a teraz sme si mali povedat, tak ty si krajsia, ty menej, tak uz sa nebudeme kamaratit? proste sme si mali co povedat a takto sme vyrastli. co sa tyka inteligencie, ani som nepovedala, ze je nejaky "poloprimitiv" alebo ako by som to napisala 🙂 , ale skor islo o to, ze jej to proste neslo, keby si skolu nakoniec horko tazko nevybavila, ani by ju neskoncila, ale vzdy sa snazila a aj dodnes snazi zlahcit to, ze mne to islo, ze aki su ucitelia zli a nespravodlivi (aj ked mna skusali ti isti 🙂 ). ona celkovo ma taku asi obrannu vlastnost, ze rada sa lutuje tym sposobom, ze vinu hadze na inych, nevie si priznat chybu, manzel aj rodicia jej stale hovoria, ze sa jej neda nic povedat, co je naozaj pravda, vzdy sa urazi ani neviem niekedy poriadne za co a neda si to vysvetlit, tak sa aj casto hadaju. ale ako som uz pisala, nepatrim k ludom, ktori sa potrebuju prizivovat na ludoch menej atraktivnych alebo sikovnych, aby som sa ja citila lepsie. nie som taky uboziak, nastastie. a uz vobec nie na nej, nase kamaratstvo bolo zalozene na uplne inych zakladoch polozenych v nasich detskych izbach 🙂 a tak ju aj beriem. peknu zenu viem ocenit, ale nepocitujem zavist, maximalne ked tak inspiraciu, hlavne teraz na materskej 🙂 mozno vlastne citim taku nepsravodlivost, ze ja som sa nikdy nad nou nepovysovala, vzdy som na nu brala mozno az velky ohlad, aby som sa jej nejako nedotkla, snazila som sa jej uprimne pomoct a teraz vidim, aka je nespokojna, ked sa mne, resp. nam dari a aka je vysmiata aj z malickej neprijemnosti, ktora sa nam prihodi, ako keby som bola oklamana? hm, neviem...vela je takych pre mna zranujucich zazitkov, z ktorych som bola sklamana, napr. aj ked sa dozvedela, ze som tehotna. ona vtedy uz bola tehotna tak dva mesiace, mala predtym dost vazne problemy a ja som otehotnela vlastne ani neviem ako, aj ked sme akoze planovali, ale bolo to take nijake a aj my sme ostali milo prekvapeni. ona, v ociach som jej videla ako je neprijemny sok a ako mi to nepraje, ako by som to vysvetlila, ze zasa jej to tak vyslo! a po hodnej chvili: no, tak blahozelam. ano, viem, ze je to nepravodlive, ona sa potrapila a ja som prisla k dietatu vlastne ani neviem ako hladko a bez problemov. ale ked to mam tak povedat, ja za to naozaj nemozem. aj to je nespravodlive, ze niekto je pritazlivy viac, niekto menej atd. atd., existuje milion krajsich zien ako som ja a sikovnejsich. ale od nej ma to mrzi, taketo reakcie, ako ju mrzi moja radost a tesi neuspech, pritom ja som sa k nej podobnym sposobom nikdy nepsravala ani nespravam 😒 😒
@digysa hm, sesterka musi byt velmi nestastny clovek 😢 taketo zatrpknute reakcie normalny vyrovnany clovek nemoze mat, vyslovene chciet takto ublizit...neda sa pozerat na blondate deti, nasilu si nieco vymysliet, aby ti urobila zle...
o to opakovanie by ani neslo, to je skor na dokreslenie nasho vztahu, ako som pisala, mne strasne vadi ta jej skodoradost vo vztahu ku mne a to, ze viem, ze mi nepraje, mozno mi nepraje vyslovene zle, ale urcite viem, ze mi nepraje dobre 😔 nechce, aby som sa mala dobre, rada by sa pozerala na to, ze aj ja mam nejaky problem. vlastne vtedy je spokojna a kludna, ked vidi, ze sa mi nieco zle stalo...
@klara232 ano, viem, ze je zakomplexovana, podla mna aj preto sa tak extremne uraza a je velmi vztahovacna, ale ja som nikdy nebola jej nepriatel, ktory by jej k tym komplexom pridaval, myslim umyselne, ze by som ju zhadzovala a pod. ako sa to snazi ona robit teraz pri kazdej prilezitosti. aj my sme planovali babatko, ale ked mi povedala, ze je tehotna, tesila som sa uprimne a nenapadlo ma, ze ma predbehla, ako to napadlo ju 😕 inak ona sa sprava presne tak, ako si napisala, presne...
@dedenini ano, mame aj pekne zazitky a presne nad tym som rozmyslala, ze by som zdoraznila aj to, aby nemala pocit, ze na nu len kydam, aka je hrozna, ani by som sa potom necudovala, keby zareagovala podrazdene a zvlast ona.pisala som, ze vie byt aj normalna a dobre si pokecame, ved inak by som uz ani nemala co riesit a ani nemala zaujem. ale tieto jej prejavy su napriek tym dobrym chvilkam pre mna zasadne a neviem to uz nejako prekusnut, nevidim v tom zmysel stretavat sa s clovekom, ktory mi nepraje 😒

@costym Váš vzťah už má nejakú formu, ktorú získal za tie roky a kŕmili ste ho vy obe. Ak tvrdíš, že ste roky "kamošky", toto už nezmeníš a ani nevysvetlíš, prečo chceš odrazu niečo viac a hlavne niečo iné.