Neviem byť spontánna
Od choroby jedneho clena rodiny, ked som ho opatrovala neviem zit spontanne. Vsetko mam naplanovane dopodrobna. Napriklad, teraz si uvarim caj, idem na balkon, o pol hodinu mam v tv film, obleciem si zupan, potom si pojdem umyt vlasy tak si ho vyzleciem, to bude uz 5 hodin a potom.....
Strasne mi to vadi, no zacalo to tou chorobou blizkeho kedy som mala nalinajkovany cely den a musela som ho aj kontrolovat kazdu chvilu. Ma k nam prist do rodiny psik a uz teraz mam potrebu ho mat stale na ociach. Uz ma napada ako sa naje, trochu sa pohrame, potom ho ulozim spat a pre istotu ho zavriem do izby, aby som mala nad nim kontrolu, ze je v pohode, ze neusiel, nezobral nieco z kuchyne atd. Neviem si uz rady, sposobuje mi to uzkosti. Prosim vas, co s tym?
Čo by mnohí dali za to (občas aj ja 🙂), keby si vedeli naplánovať deň (a potom to aj dodržať, samozrejme) a nemuseli sa večer chytať za hlavu, že je ďalší preč a nič nestihli. Psík ťa trochu uvoľní, neboj. Hoci, síce mu neprikážeš, kedy má spať, ale náš, pokiaľ ho nevyhecujem ja či mačky (alebo nejdeme von), spí celý deň. Len sa vždy presunie do tej miestnosti, kde sme.
Noooo veru ani nevrav. Ja mám s plánovaním veľké problémy, lebo skoro nikdy sa mi to proste nepodarí dodržať tak ako by som chcela
Ale ved si spontánna, premyslas nad činnosťami, ktore mas spraviť.. podľa mna sa len príliš sleduješ.. teraz ked tak premyslam, tak aj ja plánujem, presne viem, kedy co budem robiť pocas dna a pritom to nevnimam ako plánovanie ale ako bežný den ..
Plánovanie vyzera uplne inak...
.....potom ho uložím spat..... to ako čo? Vyberieš mu baterky, alebo ho niečim klepnes po hlave?
Veď pes je živé stvorenie, to sa nedá, že uložiť spat
Psa si zatiaľ neber, navštívi psychológa, toto čo popisuješ je buď nejaký stres, alebo čo, ale zdravé to nie je
Inak ja plánujem len nevyhnutne veci, ostatne nechám plynúť, lebo potom je človek zbytočne v strese že niečo nestihol, niečo mu nevyšlo a tak
ahoj,podla mna by si mohla skusit psychologa, porozpravali by ste sa a verim ze by ti pomohol, ak si myslis ze tieto stavy mas od kedy si opatrovala, a sposobuje ti to uzkost odvtedy, mohlo toho byt na teba vela , aj mne tak zacala uzkostna aj panicka porucha, v obrovskeho stresu, len necakaj, aby sa ti to nerozvinulo nahodou, inak na taketo uzkostne stavy, pomaha aj meditacia, kludne par minut denne, aj na youtube si najdes videa ako na to..a mozno aj psik ti doda lepsiu naladu 🙂
Psa si neberte a ty navstiv psychologa, psovi neprikazrs kedy bude spat