Neviem mu odpustiť - ostať alebo odísť?
Toľko rozmýšľam nad svojou životom že už som kompletne zmätená a teda mi možno vy budete vedieť pomôcť nestranne..sme partneri (neni sme zobrati) a mame spolu skoro 3r synčeka..sme spolu vyše 10rokov a po asi 7 sme sa skoro na rok rozišli..nas vzťah nikdy nebol nejaka veľká láska,skôr išlo o " fyzično" a o to že to čo hovoril ako chce vnímať rodinu mi.bolo veľmi príjemné a chcela som taku rodinu mať aj ja..po tych 7 r som si uvedomila ze som neni šťastná,skoro stale sme sa hadali,furt ma z nieco obviňoval aj keď som mu v živote nebola neverna..proste taká nie som..ale jednoducho som sa už dusila v tom vztahu plus sme nikde poriadne nechodili,furt sme sedeli niekde v krcme alebo doma lebo udajne nebol "cas ani peniaze"..tak sme sa rozisli s tym ze už ho nelubim ..skoro rok za mnou chodil ze sa uvedomil,ze mu to je ľúto,staral sa,zmenil,robili sme vselijake aktivity ,chodili medzi ľudí atd..verila som ze sa zmenil a tak sme sa zacali snažiť o bábätko ktore sa nam teda po roku hormonálnej liečby podarilo..tehotenstvo bolo celkom ok aj ked teda ma zranil co sa týka financii ale to je na dlho..staral sa o mna..po narodeni vsak prišlo strašne obdobie..maly neustale plakal,vyvolvali mi porod v 37tt kvoli preklampsii a mam pocit ze este chcel byt v brusku,museli sme chodiť na rozne terapie ktore on furt vyhadzoval na oci ze maká iba on a na take hovadiny nemá peniaze _aj ked nakoniec sme isli a videl vysledky,proste furt bol nervozny,3 tyzdne po porode zacali prve hadky ze som neschopna matka si utisit dieta,ze som neschopna zena lebo doma neuvarene,neupratane...ze ine zeny to zvladaju a ja nie atd (zijeme v zahranici cize na vsetko som ozaj bola sama a teda este stale som mala tu poporodnu preklampsiu) ..a jednoducho prvy rok sme ale ze strasne sa hadali,kricali po sebe ako blázni,pracoval len on a ked sa rozhodol ze mi peniaze neda tak som mala smolu a takéto...ale tak som si hovorila ze nova situacia pre nas oboch a ze mu dam cas..o maleho sa nevedel a nechcel starat poriadne lebo stale plakal,nespal (prvy x od narodenia spal tri hodiny v kuse az po vyse roku) ,proste narocne dieta a on na to nemal nervy..brala som to tak ze je frustrovaný z toho ze mu nemá ako pomôcť..proste som s nim zostala.. od 8m drobca som zacala robit na polovičný úväzok aby som aj financne nejako prispela..malý ma teraz skoro 3 a je pravda ze sa stara o neho viac aj co sa týka mna aj domacnosti tak sa zmenil..on by sa velmi.chcel vratit spat na svk ale ja sa toho bojim lebo on vie byt super mesiac alebo tri a potom zase pomaly do starych kolaji....v zmysle ze nepomaha ,nestara sa ani o mna ani o domácnosť len príde z roboty,zapne sport a hotovo,popr zapne telku a akoze sa s malym hrá ale vidim ze ho viac menej ignoruje....pred skoro 2mesiacmi sa stala taka vec ze som zistila ze som tehotná..a dala som si to zobrať..nas vztah neni silný na ďalšie dieťa a ja viem ze sama nie som silná aby som ostala s dvomi detmi sama..on z toho rozhodnutia bol mimo..povedal ze je to viac na mne ako na nom,ze on by druhe chcel(chce uz dlho) ale ze chápe ze druhe nechcem..proste prežiť si znova to tehotenstvo plus prvy rok navyše s ďalším dieťaťom to nie...a proste uprimne sme sa rozprávali..a som mu povedala se sama mam vycitky ale jednoducho viem ze to nedam,a ze ma mrzi ze nas vztah je taky aky je lebo keby nebol tak by to bolo.uplne o niecom inom..no tak teda veci sa udiali a on sa zmenil...neviem ci potreboval taký kopanec alebo neviem,nechapem to ale travi s nami ako som povedala uz viac času,vie uz s malým aj sam ísť von, nemusím mu "ukázať" že by bolo fajn keby aspoň riady umyl alebo tak...problem však je že u mňa sa nieco zmenilo..neviem to pomenovať..proste neviem mu odpustit ako sa ku mne choval ten prvy rok/dva,to ponizovanie atd..neviem jemu ani sebe odpustiť že kvôli tomu aky bol náš vztah som sa vzdala toho druhého..a toť dilema...cítim ze ho vnímam už len ako spolubyvajuceho..neverim mu aj ked vidím že fakt je iný..proste niečo vo mne umrelo ako keby a keby mam financie tak hned idem preč od neho...na druhej strane vidím že.je iný a mrzi ma to hlavne kvôli malému lebo naozaj maju teraz lepší vzťah.zároveň som si na "tajnasa" poslala životopisy na slovensko (sme z inych miest) a poslala ziadosti pre malého do škôlky (vsade plno)..proste ako keby som na jednej strane konecne nasla v sebe tu silu sa pohnúť zo zivotom a ísť si za svojim na druhej strane ma mrzí že neviem tu jeho "snahu"ocenit...fakt neviem čo robiť..budem vam vďačná za akúkoľvek radu..ďakujem
@elementissa ďakujem za nazor a úprimnosť..máte pravdu v tom ze proste tam ta láska nebola ..nie taká ta o ktorej by sa dalo povedať že je stabilný zaklad vzťahu..myslela som si že je,ale nebola.. a áno dá sa a malo by sa pracovat na vzťahu ak to napr bolo prve roky krasne a je na čo spomínať a k čomu sa vracať..ja som si vsak uvedomila že z mojej strany to skôr bola predstava,idea a klam ktory som "lubila" nie realita..verila som niečomu čo bolo uplne inak.. velmi som chcela aby to tak nebolo..najhoršie je ze my si uz ani nemame co povedať,ze si ho nevážim..ako rodiča,ako partnera..to je zle..
@me3 jasne, viem pochopiť aj tvoju situáciu. A viem (aj ako psychológ, aj ako bežný človek, čo chodí a kuká okolo seba), že veľa problémov by sa vyriešilo komunikáciou, veľa vzťahov by zaniklo na začiatku, ešte pred tým, než sa par dostane do naozaj vážnych problémov, už iba tým, že by sa bavili o veciach naozaj do hĺbky. Ja s manželom sme rozoberali do miniatúrnych detailov každú jednu vec, ktorá nás napadla a všetky s nou spojené asociácie najprv o partnerstve, potom o manželstve a fungovani v manželstve a potom o rodičovstve a výchove. A kým sme sa zobrali (co trvalo rok a pol od začiatku nášho vzťahu), tak sme presne poznali názory a presvedčenia toho druhého na takéto strategické veci. Ľudia často riešia blbosti, ako to, či bude gauč sivý ci biely, no neriešia to, ako vnímajú rodičovstvo, ako chcú dávať deťom príklad, akým spôsobom ich chcú vychovávať. Je to fenomén tejto doby a mozno aj tej predtým. Nie je to jeho chyba, lebo on nevyrastal v úplnej rodine, kde by sa také veci riešili. V tvojej asi tiež takto do hĺbky veci nerozoberal. Išli ste do toho nevedomo, ty na základe dojmu a pocitu, ale nemala si to podložené reálnym plánom, predstavou ako a co. On nevedel asi ani co ma čakať. Predstavoval si seba a malého, ako sa budú naháňať na trávniku za loptou a neuvedomil si, že dovtedy, kým sa to stane ho treba 5 rokov vychovávať od nuly a naučiť ho všetko. Dat mu základ pre všetky soc.interakcie.. Ale necit sa pre to zle - nie ste prví ani poslední. Sú aj takí, čo vôbec nevedia o com a majú dieťa. Tvoj problém je teraz inde - nájsť silu a začať nový život. Nemusíš si hneď nájsť nového partnera. Ak raz príde, tak príde. Ak nie, nevadí. Ale fakt je (aj pre to dieťa) lepšie vyrastať iba s matkou ako v nefunkčnej rodine. Ľudia preberajú vzorce správania ich rodičov. Keď je rodina nefunkčná, rodičia sa hádajú, muž je neschopak, pripadne prizivnik, čo doma nič nerobí, alebo je to také to chúďatko, že obletujte ma - dcéra si nájde aj pre seba takého muža (plati to na 85% cca.. Ak teda nie je veľmi rozumná a nie je to hlboko analytický typ - co ženy nebývajú až tak často - a nedáva si vlastnosti a prejavy svojho potenciálneho partnera do priamej umery so svojím otcom - vtedy ma šancu vybrať si lepšie ako jej mama), s týmto sa stretávam denne. Rovnako ako muži si vyberú zväčša ženu, ktorá sa nejakým modelom správania podoba na ich matku (ja a moja svokra sme napríklad úplne rovnaké). Všetko sú to ale nevedome procesy. Sme tak naprogramovani. Ak ale dieťa vyrastá len s jedným rodičom, program na správanie toho druhého si nevytvorí. O to väčšiu šancu ma uspieť pri vybere partnera on sám - nie je poznačený modelom rodica (ci už pozitívne alebo negatívne). Preto hovorím, že pre dieťa bude lepšie aj žiadny príklad ako nesprávny príklad. A ty budeš šťastnejšia a uvolnenejsia. Nebudeš mať stresy, budeš žiť pokojnym životom. Áno, asi budeš mat finančné problémy, ale všetko sa dá zvládnuť. A lepšie finančné a psychické. Dieťa potrebuje hlavne vyrovnaného rodica /rodičov. Nie je až tak podstatne to materiálne co ma. Držím ti palce, aby si to zvládla
@me3 presne pre to sa treba odpútať a začať od nuly bez neho. Verím, že to vyjde a obaja so synom budete mat krajší a spokojnejší život.
@me3 chápem že mu už neveríš. Ak sa niekto musí snažiť, znamená to že to v sebe nemá prirodzene a keď príde ťažšia chvíľka, bude robiť to čo mu prirodzene je. Prežívať v manželstve len kôli financiám musí byť strašné, no chápem že sa bojíš odísť kôli malému. Mne ako najlepšie riešenie príde vrátiť sa na Slovensko spolu s priateľom, nájsť si tam prácu a postupne sa osamostatniť. Veľmi ti držím palce. Dúfam že čoskoro začneš znova žiť, nie len prežívať.
@bagre mozno ano,je to jednoduchsie v tom ze to tu uz pozname,ale zase vela ludi tu neni s ktorymi by sme boli kamarati, uvidim, chcem sa porozpravat aj s mamou ked budem na slovensku a uvidim..mozno skusim ostat este rok a zatial si nasporit a buduce leto by som sa vratila..logicky.mi toto vychadza asi najlepsie
@elementissa ďakujem,naozaj si to vazim ze mi tu takto pisete ,toto presne chcem! Chcem aby moj syn videl v matke silnu zenu ktora vie.byt nezna zaroven a otca ktory ju aj celu rodinu podporuje..moj partner je ozaj v tomto ako aj jeho otec =co tym ze sme spolu od zaciatku v zahranici som nejako nevidela= on tiez je sam,ma rad svoju slobodu,svoj pokoj..aj ked tam teraz sme aj s malym na prazdniny tak.sa vie hnevat za bordel od maleho alebo ze nemoze pozerat telku v klide..presne som si to vsimla min rok a zacala to viac vnimat ze toto asi moj partner teda vnima ako "vzor"..teda sudiac podla toho ako sa k nam spraval..logicky viem ze to tak nechcem,ked si zatvorim oci a.predstavim si takto zit este 5/10rokov tak to nechcem..viem to..stale ma to mrzi lebo ved predsa len som clovek a boli sme spolu 10rokov...ale viac sa bojim...tej reality ze ako to bude..mozno ozaj teraz sa chcem rychlo konat lebo som konecne dospela k tonu rozhodnutiu a mozno sa vnutorne bojim ze ak nespravim zmenu teraz tak nikdy...ale zase logickejsie by asi.bolo aj ostat este tu rok a nasetrit cosi a buduce leto sa vratit po skorsom zapise do skolky ...
@jamatkaroka ano toto by bolo najlepsie keby sme neboli z inych miest..lenze on sa chce akoze spolu vratit len a vyhradne do jeho mesta lebo tam moze mat robotu vraj,chce si tam rovno kupit byt..ja sa nebudem vracat s tym ze maleho dam tam do skolky a podpiseme hypoteku a toto a za polroka to budem vsetko rusit..plus mam pocit ze proste teraz neriesim nic ine iba to ako co najrychlejsie od neho odist..lebo to citim tak ze bud alebo..bud to urobim teraz alebo uz zase si "zvyknem"..je to strasne takto.byt..nebyt financii tak sa uz teraz balime s drobcom..verim ze aj on lebo on uz tu nechce byt dlho ..ten by na letisko utekal..uvedonujem si vsak realitu najmu,skolky,potravin atd..zijem v zahranici a viem co treba vsetko platit..preto musim asi byt viac rozvaznejsia aj ked teda furt mam taky ten pocit v sebe ze chod!utekaj!
@me3 Na narodenie dietata sa neda pripravit, ide o to, ako sa ktomu clovek postavi. Jednoducho, stalo sa, akceptujem, tak sa staram, pomaham a pod.
On si asi mysli, ze dieta je hracka, co mu do zivota prinesie iba to pozitivne potesenie a potom ho odlozim, resp. problemy mas riesit ty, najlepsie nikde za zatvorenymi dverami, aby ho to neobtazovalo.
Zrejme su to obranne mechanizmy u teba, ze nechces prijat tu pozitivnu zmenu unho, neveris a mozno robis aj dobre. Kolko krat clovek zvladne taketo zivotne sklamanie?
A ze sa zlepsil? Mozno je to iba tym, ze dieta trosku podrastlo. Som naklonena verit tomu, ze keby sa narodilo dalsie bezbranne babo, bolo by to to iste. Vycitky, nepomahanie a pod.
Jednoducho tvoj partner je jedinec ktory nie je schopny zvadat zvysenu zataz.
@lilitela joj to si presne napisala ze obranny mechanizmus . Akurát ma to mrzí ! Nechápem sa ..viem že rozchod bude najlepšie riešenie ale stále ma to mrzí hlavne kvôli malému . A neviem už z akého dôvodu ale normálne mi je ľúto aj za neho.za partnera myslím teraz. Že tak to vnímam že "chudák a tak sa stará teraz a ja ho mám opustiť ?" ...ale pritom viem že to tak bude najlepšie lebo ho nelubim a neverim mu..a bez toho vzťah nepôjde...Možno @elementissa chápe o čo tu ide vo mne ? :/ 🙂
@me3 hej, ja úplne rozumiem. To ani nie je obranný mechanizmus, ale skôr zvyk z tvojej strany, že si pri nom, lebo je to tak dlho a v súčasnosti si nevieš predstaviť iné fungovanie. Ale presne sa stotožňujem s tým, čo aj dievčatá písali - on "by chcel aj druhé dieťa", ale niektoré veci sa nevieme preucit... To nie je zlozvyk ako nechavanie ponoziek po dome alebo zasvietene svetlo... On netušil aké to bude s dieťaťom, no pri druhom dieťati by sa situácia zopakovala, lebo sa nedokáže starať o malého mlandrosa, ktorý celé dni aj noci plače, treba ho vo všetkom obslúžiť, nerozumie tomu, čo mu hovoríš, musíš mu do istej miery prispôsobiť aj svoj režim... Jemu sa páči mať dieťa ako navstevu. Raz za týždeň to "vyvencim" niekam na ihrisko, na par hodín sa s ním zahrám a adios... A problémy, kŕmenie, kúpanie, uspavanie, výchovu dieťaťa... To nech rieši žena. Ja to vidím tak, ze je to uplne stratený prípad a pre pokoj všetkých by ste mali ísť každý svojou cestou. A aj vidím, že sa bojíš a na jednej strane veľmi chceš a na druhej ťa brzdí ten zabehnutý stereotyp zo vzťahu s nim. A sama vravíš, ze to nechceš zažívať ďalších 5, 10 ci 15 rokov. Je to naozaj iba o tom skalopevne sa rozhodnúť, nenechať sa odradiť ani okolnosťami a oslobodiť sa. Uvidíš, že ti padne veľký kameň zo srdca 🙂
@elementissa ďakujem ti ! Za úprimnosť od začiatku aj podporu! Veľmi si to vážim..pozerám si práce na slovensku (prievidza) a skúšam zisťovať ako je to so skolkami aj keď teda v tomto je momentálne asi najväčší problém. Posielam si zivotopisy a z dvoch prác sa mi aj ozvali že keď budem v auguste na slovensku tak mám prísť q radi sa stretnú osobne . Ak by to vyšlo tak asi na začiatok k mame aj keď z toho nemám dobrý pocit a hľadať ubytko aspon jednoizbak niekde lebo tie ceny su brutal inak a no a asi opatrovateľku alebo neviem. Stastne škôlky plné a súkromné to by som asi celú vyplatu dala len na to. Niekde som tu čítala o nejakom príspevku nq škôlku ale nq nete sa ni zdá že to tak bolo v minulosti. Mám strach a zároveň dobrý pocit že si menim zivot. Ďakujem ešte raz!
@me3 vidíš, super, ze už si začala podnikať prvé kroky 🙂 prácu dostaneš určite a mama zo začiatku pomôže a potom nejaký prenajom 🙂 uvidíš, dobre bude. Aj škôlku nejako vyriešiť. Je veľa ľudí, čo chodia opatrovať deti a vyjde ta to lacnejšie ako súkromná škôlka. A na ďalší rok sa ho pokúsis dat do štátnej. O tom príspevku na škôlku neviem nič, ale určite sa informuj v sociálnej poisťovni (to by asi oni mali riešiť) držím ti moc palce, nech ti to vyjde 😇🤗
@me3 príspevok na školku je len do 3 rokov dieťaťa, čo už ty nestihneš, čiže pre teba už nepoužiteľné, prihlášky sa dávali už v máji, škoda, že si to nestihla
@elementissa dakujem ! Dakujem 🙂
@janickacrazy dakujem za info ,akurat v noci ked som nemohla spat tak som si zistilq ze.to je bud to alebo rodicak do 3r...a hej no skoda..keby o.mesiac skor sa to vo mne pohne tak asi by to aj vyslo..aj ked teda co som si pisala aj so svagrinou co je zastupkyna v skolke tak ze vela deticiek u nas v meste neprijali ..neviem ci vela deti ci malo uciteliek ci ako...
@me3 malo učiteliek.. Za ten plat... Ani sa nečudujem. Veľa škôlok sa zavrelo. Učiteľky v materskej škôlke teraz majú vysoké školy - švagriná to študovala a keď som sa jej spýtala, koľko dostane za tých úžasných 5 rokov v škole, tak mi povedala, že 600 v hrubom. V hrubom!!! Som sa potom na nej smiala, či jej taka škola bola treba... Teda ja mam tiež VŠ a tiež robím dačo úplne iné, lebo som si vybrala debilny odbor, ktorý sa tváril tak, že čo všetko sa s tým dá robiť (univerzity si takto naháňajú študentov), ale realitu nám povedali až pred skončením školy, že ako to naozaj aj vyzerá s tými pracovnými miestami.. Tak ale aspon mam dobru prácu v inej sfére, takže mi je to jedno... Ale teda, kvôli 450€ by som v skole nesedela 5 rokov. Celkovo, sú na ne kladené obrovské naroky za žiadne peniazre, ľudia to nechcú robiť a každou reformou školstva je to horšie a horšie, namiesto toho, aby sa s deťmi hrali a spievali a recitovali, tak ako sme to robili v škôlke my, majú milión osnov, čo všetko musia s deťmi prebrať, od malička im pchaju kopec informácií do hlavy, taky projekt s nimi musia vypracovať, hentake vzdelávacie aktivity, tamtake učiva preberajú... Keď počúvam tie jej zážitky, tak sa mi všetky vlasy vstávajú dupkom... Furt len informácie tlačia do hláv tým deťom... A sociálne zručnosti nula. Je to bieda. Ale preto je tak málo miest v škôlkach teraz. Lebo nemá kto učiť
@elementissa učiteľka v MŠ nepotrebuje vysokú školu, stačí jej stredná pedagogická, problém nie je len nedostatok učiteliek, ale proste zrušili školky, ked bolo menej detí pár rokov a teraz je viac detí a je problém
@janickacrazy nepotrebuje. Ale preferujú tie, co majú VŠ. Švagriná to končila minulý rok a vravela, že u nich v škôlke je nedostatok učiteliek, ale riaditeľka chce len tie s VS, pričom samozrejme pedagogická stredná úplne stačí. Ale to je trend dnešnej doby... Zachviľu aj upratovačka bude musieť mať VŠ upratovačsku, kde ju budu učiť 5 rokov ako správne vykrucat mop
@elementissa u nás na dedine nemá VŠ ani jedna učiteľka v MŠ a nikoho to netrápi, ale tak možno vo veľkých mestách preferujú tie s VŠ, podľa mna je hlavné, aby mala pekný vzťah k deťom
@janickacrazy na dedinách možno ani nie je taká koncentracia ľudi s VS - ti, co študujú na VŠ, tak študujú v mestách a tam si zvyčajne nájdu aj prácu a ostanú tam. Tu v okolí BA je to tak, že na "dediny" do okolia sa pomaly sťahujú zbohatlici, aby mali pokoj, ale pracujúci plebs je z veľkej časti práve v meste, lebo je to pre nich jednoduchšie s dochádzanim do prace. A o tom svedčia aj ceny nehnuteľností v dedinách pri BA - len pre horných 10 000... Tí, čo im nevadí dochádzať "zdaleka", tak sa sťahujú smerom na Senec alebo smerom k Dunajskej Strede... Tam je to cenovo výhodnejšie, ale cestovanie je konečná (my sme preto túto možnosť vylúčili, aj keď sme chceli pôvodne dom a niečo mimo mesto) - ale v ostatných regiónoch SR práve na dedinách nie je veľa pracovných príležitostí pre mladých vysokoškolákov, takze ti ostávajú v mestách, kde majú aspoň trochu šancu na lepší príjem. Ani v dedine, kde býva moja mama nemajú učiteľky v MS vysokú... Teda vlastne hej, ale len jedna. Ostatne majú pedagogickú strednú. Len tu si škôlky môžu vyberať...

@adka176 no práve my sa dohodnúť nevieme..a co sa týka sexu tak to pomlcim..mne uz vadi ked ma objime,proste som uplne voci nemu ochladla..sama v sebe som zmätená lebo robí veci o ktoré som ho "prosila " a túžila po nich veeelmi dlho..a teraz ked ich robi,venuje sa nam,pomaha doma a tak, tak mi to je "jedno"..som za to vdacna hlavne co sa maleho týka to ano lebo naozaj sa spolu vedia aj pohrať už ..ale ja už proste som asi prešla cez ten bod mrazu..neviem ako by som to opísala..to je tá jediná vec ktorá ma ešte pri nom drží..zároveň však roZmýšľam sebecky aj..že nechcem takto žiť ešte dlsich ja neviem 5 rokov a potom sa zobudiť ze mam 40 a "konecne" mozem byt šťastná...a jasne každý máme chyby,ja tiež mám a nemám ružové okuliare že s iným by to bolo super a nehadali by sme sa nikdy atd..som dospelá žena a je mi jasne ze hadky a neZhody su normalne..su ale nezhody a nezhody..každopádne dakujem za nazor