Neviem prekonať nedôveru
Pred rokmi ma manzel sklamal. Mame alergicke dieta, na orechy, vsetci to vedia. Muzova mama casto chcela dat nieco orechove, A vzdy som trpezlivo vysvetlovala ze nie. Je vzdelana. Jedneho dna bola dcera u nej a dostala vedome orechy. Cestou domov zacala mat reakciu. Dostali sme to pod kontrolu, ale plakala som od strachu. So svokrou som o tom rozrusene, ale stale slusne hovorila. Ona sa tvarila, ze jej krivdim, ze o nic neslo. Potom asi 2 tyzdne neskor som ju prichytila, ako dava dcere cokoladu s orechmi. Nastastie som zasiahla ale piserne som sa rozculila a nakricala som na nu. Ked som to vecer hovorila muzovi, nastval sa, ze co si to dovolujem voci jeho mame. Neverila som vlastnym usiam, zopakovala som mu, ci nepocuje, ze jeho matka opakovane vedome ohrozila zivot jeho dietata. Ale vraj ja som ta, co to prehana, ved dieta neumieralo, iba malo silnejsiu reakciu (vyrazka, chrapot, svrbenie jazyka a pod.) Oni sa citili urazeni, vraj spochybnujem ich schopnosti. Dovera bola komplet narusena, voci obom. Ja som postavila voci svokre barieru, za co som si pravidelne vypocula od muza vycitky. Naliehal, ze jeho mama ma pravo sa s vnuckou stretavat. Povolila som len pod mojim dohladom, to im nevyhovovalo. Vraj nikto im nebude davat podmienky. Svokra dokonca poprela, ze by niekedy nieco pocula o orechoch. Normalne urobili zo mna idiota.
Zazivala som tazke tyzdne, bolo to na rozvod. Ale ten by nevyriesil ohrozovanie dietata. Vyhladali sme psychologa, na zachranu, no nemam pocit, ze by mi to pomohlo. Vsetko co sa okolo mna dialo, bolo pod ruskom mojho neskutocneho strachu. Cokolvek manzel povedal, urobil, podozrievala som ho, pretoze sa samozrejme aj pokusal obist moje bariery. Cas moje pocity trochu otupil, myslim ze preto, lebo dieta vyrastlo a uz vie aj samo, co a ako. Lenze nedovera v manzela ostala. Castokrat mu neverim. Mam pocit ze niektore veci robi s nejakym vedlajsim umyslom. Mam akoby tusaka a neviem, comu mam verit, sebe alebo jemu? Kontaktovala som psychologicku a povedala mi, ze paranoidna nie som, ale ze podozrievava mozem byt, nasledkom traumy, a mozno nie bezdovodne.
Prosim vas, nerieste preco som s nim ostala, bola som psychicky na tom priserne, musela som brat lieky od psychiatricky. Mame este mladsie dieta, bolo to vtedy babo. Bez deti sme v zivote taku ani podobnu situaciu nemali, nechcela som hned utekat prec. Dnes sa z muzovej strany vela zlepsilo, no ja mu neverim, ze to mysli uprimne, stale mam podozrenie, ze to robi s konkretnym umyslom. Ja si totiz stale drzim svokru pod kontrolou, tej uz nebudem verit nikdy. A vzdy ked trosku zacnem doverovat a polavim, stane sa nejaky preslap. A v tej chvili mi zapnu vsetky kontrolky. Stale neviem prekonat strach a nedoveru. Myslite ze sa to casom zmeni, ako podrastie aj druhe dieta? Lenze co dovtedy? Verit mu? Neverit? Byt opatrna? Manzel povedal, ze takto nedokaze zit a ze sa chce rozviest a ja dokonca este aj toto povazujem z jeho strany za manipulaciu, aby dosiahol svoj ciel. Lebo ten ma samozrejme, chce volnu ruku pre svoju mamu, za ktoru stale na mna tlaci.
Vzdy ked zacnem doverovat viac, vyvola sa mi v mysli jeho veta: Ty vies, co chcem. A prave take vety vo mne vyvolavaju tu nedoveru v jeho uprimny umysel. ja som si asi ani neni ista, ci chcem verit cloveku, ktory ma evidentne problem s vlastnou mamou.
Sorry za dlhy prispevok, ja neviem asi kratsie. Ako to cele vnimate? Myslite ze moj tusak je spravny, alebo som fakt chorobne podozrievava? A da sa to riesit u psychologa? Pre mna to bola obrovska dvojita trauma, bala som sa o zivot dietata a ohrozili ho ti najblizsi.
Po prečítaní, prepáč, ale naozaj mám pocit, že to až chorobne prezivas. Je dobré, že to riešiš aj s odborníkmi.
No bezdovodu nedoverovat a byt upodozrievava - to nie je o nom, to je o tebe. To ty nemas v sebe doriesene nejake veci, a moze to plynut z mnohych veci v tvojom zivote, ci z detstva (chybajuca istota, bezpecie), ci aj z traum, ktore si zazila v tom vztahu.
Netreba hladiet, co bolo, treba pozerat co bude a co mozem spravit, aby som mala s muzom funkcny a laskyplny vztah. Urcite ti odporucam dobreho psychologa, lebo podla mna tiez niektore veci az chorobne prezivas a hlavne nespracovanu psychiku prenasas na celu rodinu a vlastne dietatu rozbijas domov.
Tvoj manzel nie je anjel, ale ani ty, ani ja... velmi velmi si na neho prisna a ja chapem, ze on to s tebou uz psychicky nedava a potrebuje zenu, ktora ho bude lubit, doverovat mu a nie ho takto psychicky udupavat az tyrat.
Fakt to ries s odbornikom, ale ries seba, svoje reakcie na tieto situacie.
Seba neobvinuj, ved na alergicku reakciu sa aj umiera, prvykrat chapem stava sa, ale ked to spravila aj druhykrat a este z teba robia blazna ze "no a co ved sa nic nestalo"....nestalo ale mohlo...
Skor by som sledovala muza a jeho spravanie, je dost mozne ze ma poruchu on, mne to pride ako clovek s narcistickymi sklonmi, ktore odsledoval v detstve
Skus si nastudovat nieco o narcistickych crtach alebo manipulatoroch, taky clovek sa len velmi tazko zmeni, nikdy si neprizna chybu a vygaslightuje ta az do nepricetna 😅
Moze to byt aj cokolvek ine, to som len tak strelila, diagnoz je viac nez dost, nastuduj si tie co najviac sedia...
Je to velmi tazke kedze mas dve deticky, dolezite je hlavne, aby take spravanie od otca nekopirovali, lebo ich to moze poznacit do konca zivota ver mi viem o com hovorim 🙂
Drz sa a keby si sa chcela vyrozpravat kludne mi napis ss
Pane bože ..ja by som sa pre dobro tvojho manžela rozviedol
autorka, tvoja nedôvera nesúvisí s orechmi a alergiou. podľa mňa súvisí s tým, že cítiš, že tvoj manžel, tvoj životný partner nedrží v dôležitých veciach s tebou, ale so svojou matkou. ty si s ním už len z akejsi zotrvačnosti a vníma to tak aj on, preto hovorí o rozvode. napokon, dcéra podrástla, asi by som to už nechala tak (myslím to manželstvo). nech si manžel rieši veci so svojou matkou. dajú dcére orechy? no buď sa postaví na zadné, lebo sa už vie sama brániť alebo ich zje (možno aj nevedomky), dostane reakciu a oni budú tí, čo poletia do nemocnice ju ratovať. viem, že to znie kruto, ale sama som si po minulé roky prešla bojmi s bývalým a jeho matkou, až kým sa dcéra nezačala slovne brániť sama v istých veciach. dnes si už sama povie, čo áno a čo nie. vie, čo by jej uškodilo a čo je v pohode. utŕžila si síce výsmech (bohužiaľ) od vlastného otca za niektoré veci, ale nepopustila, za čo som na ňu patrične hrdá a som rada, že rozumie tomu, čo jej môže uškodiť (nejde o alergie, ale iné zdravotné potiaže..). s jej otcom ale nežijem už viac než 7 rokov. práve preto, lebo rozhodujúce bolo vždy to, čo povedala matka, nie ja alebo potreby dieťaťa. preto sa čudujem, že s takým človekom stále žiješ....
Tak so svokrou to vidim na dve moznosti - bud netusi, co su orechy a v com vsetkom su, alebo je to od nej prejav agresivity voci tebe. V tom druhom pripade si moze aj manzel niest nejake nasledky jej vychovy a nie zanedbatelne. Moze sa to prejavovat na jeho mysleni a konani a nemusi to s nim byt lahke.
Kazdopadne aj ty posobis dost rozsypane a mam pocit, ze doslo k neadekvatnej reakcii na oboch stranach. Ja by som mala tiez problem s tym, co popisujes, a velky, ale ak si sa ocitla az u psychiatra, tak tipujem, ze to vybublal na povrch nejaky hlbsi problem. Este by som dala sancu psychologovi, skus niekoho ineho, ono dobry terapeut sa casto nenajde na prvy ani druhy raz. Neviem, ci to ustoji vas vztah, ale ty sama za seba sa mozes citit v zivote ovela lepsie, dtzim palce.
Mne sa to tiež zdá ze už reagujem mimo, ale na druhu stranu sa deju veci ktoré mi to podozrenie vyvolavajuc. Zistila som ze ma potajomky nahráva. Keď som mu povedala ze o tom viem, povedal ze to pre jeho súkromné účely. Tak prečo potajomky? Alebo mi klame, potom hovorí, keď sa na to dôjde, že mi nechcel povedať pravdu aby som sa nestresovala. Alebo mi povie ze nech si vybehnem sa vyvetrať, že on sa postará o deti, spraví ulohy, uloží do postele... ja sa vrátim večer, deti behajú po byte, jedia sladkosti a úlohy neurobene. Proste chvíľu je dobre, chvíľu nie a to ma metie.
Neviem asi mam naivne predstavu, že keď niekoho trápi, že mu nedôverujem tak sa bude správať skôr tak aby sa dôvera nenarusala.
Ty máš vôbec celkovo divné predstavy.
Ja by som už dávno bola od neho preč, nič sa nezmení a Ty sa utýraš ... a čo sa týka svokry, nič v zlom, no dobrá krava, vedome dávať dieťaťu vec, na ktorú má dieťa, za mňa, dosť silnú alergickú reakciu, je kus cez čiaru ... normálne na facku.