Nevládzem ďalej

@mindix
Prvý krát som sa vydávala mladá. Mali sme krásnu svadbu v Bojniciach a myslím si, že za všetky stáročia, čo zámok stojí, sa tam nikto nesobášil tak veľmi zaľúbený, ako vtedy ja. Ex bol presne môj typ – atraktívny, charizmatický, vzdelaný, podobal sa na Rasputina a vedel rozprávať tie najzaujímavejšie príbehy. Ale žiaľ, bol aj o 15 rokov starší a vedel skvele využívať moju mladícku naivitu k manipulácií. Čo mi všetko navystrájal, písala som tu už viackrát. No napriek tomu, že to bolo ozaj hrozné manželstvo, stále mal pre mňa status boha (asi ako ten tvoj pre teba).

Keď som podávala žiadosť o rozvod, zrútil sa mi svet. Na pojednávaní som stála ticho ako pred popravnou čatou a kým on na mňa zvesela hádzal všetku špinu vesmíru a pripisoval mi tie najhoršie vlastnosti, ktoré ľudstvo má, ja som mala pocit, že ma môžu pokojne zastreliť, lebo môj život sa aj tak už skončil. Od odsťahovania sa po samotný súd (4 mesiace) som väčšinu času preležala a prerevala. Asi som trpela nejakým syndrómom obete, alebo kerý fras 😀 ale úprimne som trúchlila za tým otrasným životom. Posvätnú poličku z ikey, čo sme si spoločne kúpili som opatrovala ako oko v hlave a skladovala na nej všetky cetky, ktoré mi kedy podaroval. Bolo to také mauzóleum našej predčasne zabitej lásky. Niečo ako pamätník padlému hrdinovi. 😀 A samozrejme, dokolečka som riešila slávne „čo by bolo, keby...“.

Tiež som vtedy pateticky hovorila, že moje srdce je mŕtve...ale nebolo. Ani tvoje nie je... srdce neumiera pre lásku. Keď je však veľmi ranené, môže upadnúť do kómy a je hlavne na tebe, ako dlho potrvá, kým ho preberieš. Ak ho úmyselne udržuješ v minulosti, budúcnosti sa nedočkáš... Tvoj problém nie je v tom, že máš kilá navyše..aj ja mám..a čo? Ľudia majú rôzne vkusy, niekomu sa páčia svaly, niekomu krivky, niekomu chudé telo...ale absolútne nikoho nepriťahuje zúfanie a vyplakávanie za bývalým (bývalou). To ti je odpudzovač numero uno. Ak s tým neprestaneš, naozaj už nikdy nezažiješ objatie, sex z lásky, deti, svadbu a všetko čo k tomu patrí. V prvom rade, zosaď bývalého z piedestálu božstva. Priznaj jeho chyby, pozri sa na váš vzťah reálne. Prečo sa týraš pre niekoho, kto ti otvorene povedal, že ťa neľúbi a nevráti sa k tebe? Keby sa aj stalo to, v čo dúfaš, budeš mať z toho úprimnú radosť? Nie je to len spomienka, skamenená v nejakej živici, ktorú v noci vyvolávaš z dna svojej duše, aby si si poplakala? Veď za tri roky sa človek zmení, už aj tak nie je taký, aký bol...

Skús si nájsť psychológa, pomôže ti. Ja som tiež bola....a teda dal mi preplesk cez papuľu (obrazne)... Otvoril mi oči už na druhom sedení. Viac som ich nepotrebovala...Uvedomila som si, kde robím chybu...Prišla domov, povyhadzovala darčeky, policu darovala sestre a išla si na políciu zmeniť prezvisko na dievčenské...a keď som to spravila, môj starý známy na facebooku sa ma pýtal, čo to za novinka...tak som mu povedala, že som rozvedená a on sa silno potešil 😀. Dnes je to môj druhý manžel. A je dokonalý. Keby ale nespravím krok vpred, ja sama...doteraz by som žila v zidealizovaných spomienkach na jedného vola, čo ma obral o štyri krásne mladícke roky života, ktoré ak by som aj rovno prechlastala na internáte, boli by produktívnejšie využité 😀

Nehovor si, že o život nestojíš...lebo keď od neho nič nechceš, nič ti ani nedá...A nie je pravda ani to, že už žiadny vzťah nebude výnimočný..Bude..a ešte výnimočnejší, ešte krajší...Vždy je to tak, pretože históriu píšu víťazi a ľudia, ktorí nás opustili sú len postavy z minulosti čo skončili na strane porazených. A neboj sa klin klinom vybíjať..to len teraz sa ti zdá, že by si toho nového nemilovala...zalúbiš sa, to ti garantujem. ver mi, že nič nelieči zlomené srdce rýchlejšie, než nežné objatie a milé slovka. V náručí druhého zabudneš na bývalého hned..nie za tri roky...za tri týždne 🙂 A on príde, možno už aj niekde je..len si mu nedala šancu.

Ja by som teraz bývalého nechcela, ani keby mal všetky peniaze sveta, hovoril by anjelskými jazykmi a poznal všetky tajomstvá. Tak ako som za ním mrela, teraz mi je úplne jedno, čo s ním je. Už štyri roky ani netuším, kde je, nespomeniem si, nezaujíma ma..a keby ho vidím topiť sa, palicu by som mu síce podala, ale osr*tu a ešte ho nou dobre vytrieskala, ked vylezie z vody 😀 a to som už spravila pokrok v odpúšťaní, lebo dlho som bola v takom stave, že keby ho vidím topiť sa, vezmem si popkorn a zgustnem si na jeho pomalej smrti 😀 Iba žartujem 😀 (Ale je fakt, že keď sa ti podarí vyvolať v sebe emóciu hnevu, sentiment popúšťa rýchlejšie.)

Neboj sa vyhladat pomoc, zabudni na minulosť a otvor srdce druhému. Ver mi, je to oveľa lahsie, ako sa zdá... človek má put sebazáchovy, je nastavený na to, aby bol šťastný. Zvládneš to...

Ospravedlnujem sa za dlhý text.

@tomiholjubavi super napisane, uz len aby to padlo na urodnu podu....

@mindix este doplnim, ze som uz toto, co robis Ty, videla aj v realnom zivote. Mam kamosku, ktora sa raz zamilovala do jedneho magora. Vztah to bol velmi intenzivny, ale chalanisko si chcel este uzivat, tak jej dal kopacky...ale sem-tam ju udrzoval pri zivote obcasnym nezavaznym sexom alebo smskou, telefonatom, kavickou, z ktorych ona zila potom dalsieho pol roka. Bola akurat na vysokej skole a opakovala rocnik, co sa tak umarala a vsetky myslienky venovala mrtvemu vztahu. Tiez navonok vyzerala vacsinou fajn, ale casto som ju videla ronit krokodilie slzy nad skriptami. Najhorsie na tom bolo, ze cely vztah trval vo svojej intenzite mozno pol roka a ona sa potom trapila este dalsie dva. Jednoducho uplne neprimerany zial za niecim, co vobec ale vobec nebolo dokonale, nestalo za to...ale ona si zmyslela rovnako ako Ty, ze to je laska jej zivota....A predstav si, ze prisli dalsie lasky, dalsie sklamania, niektorych zas sklamala ona...a momentalne je velmi stastne vydata uz niekolko rokov a nad svojim spravanim len pokruti hlavou.

@mindix

Prve dva roky su bezne dokonale skoro u kazdeho paru. Sulad, suzvuk, vzajomna podpora. Ide to, lebo este pracuju hormony. Do konca dvoch rokov (priblizne) umely sulad nabudeny hormonmi zanika a bud nastupi uz trvaly, alebo to ide od desiatich k piatim a potom k nule.
Toto pocuvam casto: prve dva roky boli take pekne, vsetko fungovalo, ... Aj sme sa pohadali, ale vzdy sme si vedeli vsetko vysvetlit, ... Nikdy mi nenadaval... Ak urobil nieco zle, vzdy sa prisiel ospravedlnit... Neexistovala pre neho ziadna ina zena... Hocoril mi casto: lubim ta... Prekvapival ma malymi darcekmi... Planovali sme buducnost a vzdy sme krasne zhodli a doplnali v predstavach... Chcel so mnou deti... TAK CO DO CERTA SA STALO, ZE TO PRESTALO PLATIT?!!!
A toto byva vzdy po dvoch (obcas viaceryh rokoch - ked sa este zije zotrvacne pre to pekne co bolo a veri sa, ze ono sa to samo zase este vrati, ved to predsa vtedy samo fungovalo bez namahy) zufaly vykrik (nechapava otazka/tazke sklamanie/pocit oklamania/...) jedneho z partnerov, ak vztah vlastne nebol zrovna urceny na prezitie.

Co sa stalo? Preco? No lebo to vyssie menovane. Pomylili si hormonami nabudeny sulad so skutocnym (ktory uz funguje na vzajomnom vedomom respekte a ucte k osobnosti druheho. Proste: na kompromisoch.)
Prve dva roky teda skrtni. To len priroda chcela, aby sme racili naplodit potomstvo a matka sa vedela ako tak osamostatnit s dietatom.
Kolko z tej vasej rozpravky teraz realne ostalo?

A este: co to bola za laska, ked ta podviedol tak, ze ti dal najavo, ze tej druhej nesiahas po clenky, potom lutoval, ze zahodil uzasny vztah, ale ked mal napravit co pokazil, tak len mavol rukou, ze to uz nebude ono, skoda namahy, cau parky byvala, uzivaj zivota sama?
Kolko ste mali rokov?
Vies, ono to skor cele vyzera ako JEHO pokus mat dokonaly vztah. A ty si bola pokusne morca. Pokus nevysiel, vedec nechal pokus pokusom a morca este stale zije v klietke a place, ake to bolo fajn.
Ake su vlastne teraz jeho vztahy? Bezne? Aj hadky, aj nezhody, aj kompromisy? Alebo zas sama dokonalost?

@luciamic mne povedala o ňom kamarátka po rozchode a jediné bolo, že som ľutovala, že som o ňom nepočula ďaleko skôr. Často ho tu pri takýchto témach spomínam, ale ľudia sa na neho vôbec nechytajú. Tiež to beriem ako osud, že mi ho dal do cesty. Teším sa aj ja, že niekto je ním nadšený tu na MK 🙂 V tejto diskusii sme ho spomenuli dve.

@tomiholjubavi ... Miška....skvelý textík - inšpiratívny...zaspomínala som si na svoje rozchody a je to presne TAK 😉

@lapalma ja som asi malo romanticka, ale neverim v to, ze niekto moze cely zivot smutit za jednym človek ... a nemyslim si ani, ze kazdy ma pravo len na jedinu osudovu lasku... 🙂

@mindix Rozchod nikdy nie je jednoduchý. A každý vzťah v človeku zanecháva nejaké stopy. Tri roky sú už celkom dosť dlhý čas na to, aby si sa spamätala a zaradila sa do spoločnosti, začala normálne žiť... podľa toho, čo píšeš, si aj začala. A ani začiatky nie sú jednoduché, takisto ako konce 🙂 Myslím, že robíš dobre, že chodíš do spoločnosti, športuješ... Len pekne pokračuj a uvidíš, že všetko bude časom fajn. Ešte nemáš toľko rokov, aby si nad sebou plakala... či lámala palicu. Každý sme iný a ísť zo vzťahu do vzťahu nie je najlepšie riešenie - veď prečo aj ten vzťah bývalému nevyšiel? Dala si si čas na spamätanie sa... využi ho najlepšie ako vieš, ten pravý príde a nejaké kilečko navyše nebude problém, teda... možno sa tých kilečiek aj pre svoje uspokojenie zbavíš. Tiež je to predsa určitá motivácia. Hlavne neprestávaj žiť, začiatky sú nielen ťažké... ale aj krásne 🙂

@sova76 Ale treba to brat tak, ze kazdy vztah aj rozchod nam da nieco do zivota. Pomaha nam ucit sa. Vazit si samu seba a aj inych, co je podla mna nesmierne dolezite 🙂

@jarinka33 Určite, každý vzťah niečo dá... či už dobré alebo zlé, to sú tie stopy... 🙂 Krásne to rozpísala @tomiholjubavi, takto to mohol napísať len niekto, kto skutočne zažil..

@sova76 Dakujem ti za tvoju reakciu. Ano dala som si navonok zivot dokopy, nasla som si pracu, zacala som sportovat atd..ale to uz bolo davno a tam sa to zial zaseklo, uz velmi dlho neprisiel ziaden dalsi posun. Mojim hlavnym cielom bolo najst lasku a zalozit si s nou rodinu a aj ked by som velmi chcela verit ze sa mi to este niekedy podari, mnoho okolnosti ma stale dookola presviedca ze uz sa mi to nepodari. Ano ist zo vztahu do vztahu nie je bohvieco, ale uz su to 3 roky...a najhorsie je ze potom pridu dalsie tri roky a potom este tri a je koniec, budem mat takmer 40 a sen o detoch je rozplynuty. Muzi v dnesnej dobe hladaju dokonalost..a od tej ja mam vo vsetkych aspektoch daleko...

@mindix mas pravdu, ze roky utekaju rychlo, ale Ty este vobec nie si stara. Nemozes vediet, co sa Ti stane zajtra, nie to este za 6 rokov. Je tu plno pribehov, ked si zienky nasli muzov po tom, co ich nechal chlap po x rokoch manzelstva a to este s 2-3 detmi na krku. Ako slobodna a bezdetna mas oproti nim velku vyhodu. Nezijes pred 40timi rokmi, ked sa ludia sobasili okolo dvadsiatky, takze vsetci chlapi uz boli vychytani. Vtedy by si asi ozaj mala problem si niekoho najst. Pisala si v niektorom prispevku, ze navonok posobis veselo, mozno mas teraz len taku mensiu krizu sama v sebe, kedy to na Teba dolieha a vidis to moc cierno. V kazdom pripade u Teba prvym krokom bude odputanie sa od myslienky na svojho ex, odputanie sa od toho "dokonaleho" vztahu. Ten sa uz nikdy nevrati, uz nikdy nebude, tak uz treba pustit z hlavy, co by bolo, keby....

@mindix Ahoj... Myslím si, že nič nie je stratené. Hlavne v dnešnej dobe. Kde je napísané, že nemôžeš mať dieťa aj po štyridsiatke? V čom s Tebou musím súhlasiť je, že hľadať partnera v tomto veku nie je úplne jednoduché. Ale nie nemožné! Svet je plný ľudí... len sa netreba škatuľkovať ani ľutovať. Jednoducho sa pozbieraj a snaž sa vidieť šťastie aj v tom, čo máš. Verím, že život nie je taký bezcitný a hrozný, aby si si z neho postupne nepovyťahovala čo i len tenučké vlákna slnečného svitu. Keď ich bude viac,.... je na svete slnko a s ním ešte lepší svet než doteraz. Niekto potrebuje na spamätanie sa tri mesiace, niekto pár rokov. Skutočne je fajn, že sa chceš posunúť ďalej. Len netlač na pílu za každú cenu - to je asi aj dôvod Tvojho trápenia. Stres z toho, čo bude, keby.... resp., čo nebude... Skús zabudnúť na takéto otázky a začni normálne žiť, užívať si každodennosť a čo (kto) má prísť, príde... Lebo pri tom ako si zahľadená do seba a svojho "nešťastia" Ti všeličo uniká... Ako sa hovorí "Hviezdy neuvidíš s pohľadom upreným do zeme".

@petra3312 Teraz som dopísala odpoveď a prečítala som si tú Tvoju. Je zaujímavé, ale odpísali sme vlastne úplne rovnako 🙂))

Zver sa s tým Bohu, uľaví sa ti.

@eny79 presne ako si napisala. Mnohe veci som uz takto odovzdala a bolo mi lahsie a ulavilo sa mi. Naozaj to pomaha

Ja len súhlasím s vami baby @eny79 a @zankapetro. Keď mnohé problémy odovzdáme tomu hore tak život je naozaj jednoduchší a krajší. Len mu treba dôverovať a on sa o všetko postará

@petrad15
@zankapetro
@eny79
Dakujem vam za vasu reakciu, ale ja nie som veriaci clovek. Pravdupovediac vam zavidim vasu vieru, lebo mate do coho vlozit nadej, o co sa opriet, komu sa zdoverit. Ked clovek vsak neveri, tak sa jednoducho sam seba presvedcit o viere nedokaze. Tak velmi by som chcela verit, ze existuje nieco alebo niekto kto vedie moj zivot, kto sa postara o to, aby to nakoniec bolo dobre....Lenze pravda je taka ze som uz na konci so silami. Na co siahnem to sa pokazi a uz absolutne nevidim ziaden dovod preco sa snazit nieco napravat, nieco vylepsovat. Nemam silu budovat karieru, lebo pre mna sa kariera nikdy nestane zmyslom zivota. Drela som, aby som mala dobru pracu pretoze som chcela zabezpecit svoju rodinu. Teraz mi je z tych penazi co zarobim smutno. Lebo aj ked to nieje nic extra moc, po zaplateni nevyhnutnych vydavkov mi nieco zostava a ja ani nemam chut si tie peniaze uzit. Nejdem ani na dovolenku, lebo by som sa tam sama asi zblaznila. Tak som radsej tie peniaze porozdavala na rozne dobrocinne ucely, nech z nich aspon niekomu spravia radost.
Jednoducho uz dalej nevladzem, nevidim zmysel, nedokazem sa zmierit s tym ze som zostala sama a nebudem mat nikoho blizkeho, ziadne deti, ziadne vnucata..proste nic, ziadnu buducnost o ktoru by som stala.
Nikde sa necitim dobre, v praci cakam kedy pojdem domov lebo mi je nanic, doma cakam kym pojdem niekam von, ked som vonku tak mi je tam nanic a cakam kedy budem moc vypadnut domov. Bez ludi mi je hrozne, s nimi este horsie. Jedina utecha je pre mna spanok, vtedy aspon nic necitim..teda pokial sa mi nesnivaju sny..

@luciamic prosim ta kto je to ten klimes? ako sa k nemu dostanem? dik pekne

@reni1512 neslo mi skopirovat link tak som spravila printscreen 😉

Nemozes najst lasku a zmysel zivota, lebo na ni nemas v srdci miesto. Ako chces naplnit pohar, ktory je plny? Nechaj minulost odist, odstrihni sa a uvidis, ze to nakoniec bude fajn. Viem to, prezila som podobne stavy, aj ked sa nejednalo o muza, ale podstata je rovnaka. Ti co pisala tomiholjubavi je pravda. Kukni na jej blog, aspon sa zasmejes😉

@mindix Stav, co popisujes, je uz depresia, chorobna, normalne na odbornika. To uz prekrocilo obdobie akehokolvek smutenia. Ked budes z najhorsieho von, potom si este urcite naordinuj psychologa a ked vsetko dobre pojde, este sa raz bude velmi cudovat, ake sialenosti si svojho casu vypisovala. (Ja ta chlacholit nebudem, kolki ludia by dali za tvoj zivot vsetko.)

@mindix nemozes tak negativne mysliet, musis si nieco v zivote najst co ti bude robit radost

Viera je z počutia Božieho Slova. Citaj si Božie Slovo alebo si nájdi na nete mp3 biblia a p o č ú v a j ...