Nevládzem niesť, čo mi život naložil
Ahojte...ani neviem kde začať...keby som mala všetko napisat, tak mi nestači ani 10 strán. A prečo píšem? možno preto, lebo chcem počuť niečo povzbudivé, alebo sa len tak vyventilovať na klávesnici od počítača...takže :
Som vydatá a mám manžela, s ktorým sa velmi máme radi. Máme tri krásne zdrave deti. Problem je ale v mojej rodine. Bývame našťastie už sami, ale aj tak velmi velmi trpim a myslim ze tento problem ani nema riesenie, len sa da čakať čo príde a tá hrča, čo mám v krku, ten strach z budúcnosti ktorý cítim sa nedá ani opísať slovami. Moja mamka je zlaty clovek, no už 25 rokov trpí chorobou skleroza multiplex..je to trasna choroba. Je teraz na tom tak ze este s barlickou chodí, no reč sa jej zhoršila, motorika, pamäť, skrátka nemôže byť vobec sama. Som najstaršia zo 4och súrodencov. Moja sestra sa tento rok ide vydávať, odíde preč bývať asi 20km. Brat ide na výšku do Blavy, bude tam na intráku. Najmladší brat má 16 rokov a hlavu plnú snov, ved to vsetci poznáme. A moj otec??? on je trnom, on je mojim utrpením, aj ked ho velmi lubim. Pije. Velmi pije. NIekedy aj 2 týždne vkuse. Stupnuje sa to. Ked sa ho spytame, co bude dalej, ked ostane s mamkou sam aj s tym bratom, povie len : klídek ( bože už nenávidim to slovo) že vsetko bude fajn, svet je gobicka...pustil sa uz aj do palenky, ktora je doma, a to este ked som sa vydavala ja, pred 5 rokmi, tak sa staral, vsetko zhanal, a teraz mam pocit, ze nam hadze polena pod nohy, prepija vsetko co sa da...spustil sa ako najvacsi uboziak a my nevieme co robit. Kedze moji surodenci chodia do skoly a sestra do prace, tak cez den, kedze ja som na materskej ( mam tri deti 4r, 2r, 1 rok -teda mam sa co obracat) mam mamku u seba, oni ju dovezú ráno, budia ju uz o 6tej a kolkrat sa stalo ze otca poslali z roboty domov, pretoze bol na mol uz rano, a pride domov a celý den prespí, alebo slope. Je to neuveritelny sebec. Ani ho nenapadne mi pomoct, ked mam svoje deti a aj mamku, ked je ozraty, nadava jej, ponižuje ju, najma pred cudzimi ludmi. No je to skratka na psychiku hrozné. My sa starame, ked treba s mamkou ist k lekarovi, minule mi bol pri detoch ten 16 rocny brat, a otec prisiel o vodicak, kvoli alkoholu, uz presli 2 roky, ale on vobec nema zaujem si ho zaobratat naspať. Nestara sa o nic len o svoje bludy aby mal pivo v chladnicke. Ale na druhej strane, ked je triezvy, je to uplne iny clvoek. Rozpravali sme sa s nim, prosili ho, plakali, hadali sa s nim...nic nepomaha....povedali sme mu uz take silne slova, ze ho to muselo ranit (teda aspon normalneho cloveka by to ranilo, povedala som mu ze sa mi hnusi a ze som rada, ze uz s nim nebyvam a ze den, ked som odisla z domu bol pre mna najstastnejší atď...) Velmi sa bojim co bude v septembri, pretoze sa odstahuje brat aj sestra. Teraz pred nim kryjeme peniaze, tak co bude potom? preco si nemozeme žuť svoje vlastne životy, ako iní ludia, ako deti, ktorym rodicia pomahaju a maju ich radi??? mám strach, ze sa bude treba starat nielen o mamku ale aj o neho...bože, prosim napiste mi nieco co ma povzbudí, ja uz naozaj nevládzem a prepáčte mi za taký dlhý príspevok. Dakujem
jediná rada-dát to dohromady se sourozenci,mamku si vzít k sobě-no bohužel to není řešení na dobu až půjdeš do práce,ale třeba pak bude moct k momentálně se vdávající sestře a nebo jsou různé i denní stacionáře-nebudeš vyzvedávat jen děti ze školy a školky ale i maminku odtama a táta-ten není schopný asi unést tuhle situaci-děti vylétavají z hnízda,mamka nemocná a on-co má dělat,že ubližuje sobě i lidem okolo si neuvědomuje je to jen chlap,ale léčení a pak činorodé zaměstnání-a hlavně smysluplné pro něj by mohlo pomoct a hlavně asi bych veškeré zásoby co jsou doma hodně rychle zlikvidovala-rozdala schovala zakopala na zahradě-přece jen můžou se hodit třeba na tu svatbu a nic doma už nenechávat
@ivmila Ach autorka, co pisat. Az mi je do placu, ked to citam. Akoby som sa vratiala par rokov dozadu ☹. No s tym rozdielom, ze mamka je zdrava /tuk, tuk/ a keby sme sa rozhodli to s nim ukoncit, odstahovala by sa. Tiez sme na otca tlacili, nekonecne rozhovory, po dobrom, po zlom nic nepomahalo. Aj bez vodicaka bol. Medzitym dostal porazku, dostal sa z toho velmi dobre /za co dakujem Bohu/ a mysleli sme si, ze to zoberie ako vystrazny prst a ze konecne sa uvedomy. No nestalo sa. Takze, s jeho zdravotnym stavom, sa rutil dolu kopcom velmi rychlo. Dospelo to do stadia, ze uz som mame vravela, nech sa od neho odstahuje. No sama som si to nevedela predstavit, ze ho nechame len tak, to uz by sa uplne zopsul. No, neviem si to predstavit. Raz sme zase spolu sedeli a uz bolo, ze mu vybavime liecenie, aj keby sme ho mali sputat a nasilu odniest. Poprosil o poslednu sancu, ze to skusi este sam a ambulantne. Tak sme skusili. Vydrzal niekolko mesiacov, potom opet sklzol do toho. Tak sme zacali opat, pokracoval ambulantne... a drzi sa uz nejake 2 roky. Dolezite bolo, ze sam pochopil, ze pochopil, ze odmietnut alkohol nie je hamba muza/chlapa. Ze ma v praci kolegov, ktori ho nenukali a netlacili. No najdolezitejsie bolo, ze nakoniec si to sam uvedomil.
Moja rada: skuste ho donutit na liecenie, tam si siahne az na dno a snad mu to pomoze. A pre seba urcite vyhladaj odbornu pomoc, aby si sa z toho nezrutila uplne. Mas 3 krasne zdrave deti... a musite si navzajom pomoct, ste 4 dako sa treba dohodnut. No drzim placne a hlavu hore.
@ivmila aj my mame v rodine alkoholika, bohuzial je to zena-matka, prave koli alkoholu prisla o rodinu a vlastne o vsetko... trvalo to roky, postupne sa to zhorsovalo, alkohol skryvala do flias od limonady, citronky, do rury, kade tade... az raz v zime isla opita a spadla, kedze koli alkoholu mala zrrednute kosti, zlomenina bola vazna a musela dlho ostat v nemocnici ( okren toho sa to skomplikovalo lebo ju koli opitosti nemohli hned operovat...) mala tazke abstinencne priznaky, musela dostavat lieky, po zahojeni prisla odvykacka a pobyt na psychiatrii, dlho po tom co prisla domov este chodila na sedenia k psychologicke a teraz sa drzi uz asi 3 roky ale ten cas sa uz nevrati, jej deti su uz davno dospele a vobec s nou nekomunikuju, je uplne sama :( je to smutne ale moze si za to sama... tak ako aj vas otec, treba to riesit, lebo celu vasu rodinu znici, skuste zajst za vasim rodinnym lekarom, poradte sa co sa da robit, ci by bol ochotny ist na liecenie, alebo rovno odist, rozviest sa, ked uz nie je koli vam ochotny vzdat sa alkoholu tak nech je radesj daleko od vas aby vam viac neublizoval ... drzim palce !!
Si jedna uzasna zena, obdivuhodna, klobuk dole.tolko krat som tu chcela napisat, ze nevladzem uz, mame 3 deti a proste uz len to ze mas 3 deti je dost.Podla mna potrebujes sem tam vypadnut od vsetkych a nabrat sil.JA mam u seba taky pocit, ze to niekedy uz nezvladam, proste ta vycerpanost aj fyzicka aj psychicka, nechodim nikde, nemam priatelky, rodinu daleko, mala by som byt na materskej ale mame hypo, tak poobede kazdy den pracujem, potom znova utekam pre deti, varit a niekedy som vecer uz na odpadnutie.Neviem si predstavit k tomu este dalsiu starostlivost o mamku.Prajem Ti vela zdravia, pozitivne myslenie pri vsetkom tom zvladani, verim, ze zivot sa Ti obrati a zazijes pokoj, klud a radost kazdodennych dni.
ivmilla viem co to je mat alkoholika v rodine, je to velmi tazk kriz a ktomu este tvoja mamka je tak tazko chora, moj brat mal velmi velke problemy s alkoholom a len s vypatim vsetkych sil ho moji rodicia dostali po vsetkych moznych lieceniach na Slovensku a neskor aj v zahranici, nakoniec sa z toho ako tak dostal,ale mal stastie,ze jednoducho zil u rodicov a ti mu este vtedy mohli rozkazat, lebo ak by neurobil co chceli tak by ho otec asi vyhodil na ulicu, vies v tvojom pripade je to o to tazsie,ze ty si otcova dcera a on ma zrejme pocit,ze ty mu nemas co prikazovat ani hovorit co ma robit...viem aa tazka je dnes doba, nikto nikomu nepomoze a ked clovek spadne,je velmi tazke vstat a nejakym sposobom zacat normalne zit, neviem co by som ti poradila, sama mam dost problemov so sebou, dnesny svet je strasne surovy k ludom, tako najst niekde nejaku pomoc, v prvom rade, ak sa on sam nespamata a nebude chciet,tak na liecenie ho nikto nedostane....bohuzial to castokrat konci aj tragicky, jednej mojej kamaratke mama tiez strasne pila a nakoniec ju zrazilo auto a neskor po par mesiacoch tym zraneniam podlahla...najhorsie je to,ze ludia nezvladaju svoje problemy a snazia sa ich rieit alkoholom,co vsak celu situaciu este tisickrat zhorsi, tento svet nuti ludi uplne pschicky padnut az na same dno, pretoze nikto nema snahu uz nikomu pomoct...je to smutna realita nasej doby...ja hladam utechu vo viere, v Bohu,aj ked sa mi to tiez nie velmi dari... neviem co ti poradit, budes potrebovat vela sil, ak by si to uz nezvladala, zajdi k psychologovi, ci psychiatrovi alebo vyhladaj nejaku nabozensku kominutu v tvojom okoli alebo nejakeho dobreho knaza, ktory by ta mohol povzbudit, aj tak ta obdivujem, pretoze to co zvladas ty by malokto zvladol a pre mna by toto bolo strasne tazke zvladnu, mne sa zda,ze moje problemy su uz neprekonatelne, viem len jedno,ze clovek na tomto svete velmi trpi a je tu viac bolesti ako radosti, no ked uz sme tu asi musime niest ten kriz taky aky je, aj ked viem,ze je to velmi tazke...niekedy zasvieti a vyde slnko, musis sa naucit tesit aj z toho, ze mas svoje deti, ze su zdrave a nemysliet len na to co robi tvoj otec...musis si uvedomit,ze on je zodpovedny za svoj zivot a ty mu nemozes nijako pomoct ak to nebude chciet aj on, aj ked viem ako velmi tym musi cela vasa rodina trpiet...vy mu vsak len mozete podat pomocnu ruku, no ty nemozes vybojovat eho boj za neho...prajem ti vela sil, zrejme som ti velmi nepomohla,ale mne pomaha modlitba a viera,ze niekto vyssi je nadomnou a ze veci sa nedeju nahodne ani bez priciny....vies kazdy ma svoje trapenia, s ktorymi kazdy bojuje ako vie, skus sa s otcom porozpravat o tom,co ho trapi ked bude triezvy, povedz mu,ze ho velmi lubis a ze ked chce,ze mu pomozes vyhladat pomoc, ze ho potrebuju jeho vnuci a ze velmi trpite tym,ze pije...no ako som uz napisala, ty to nevybojujes za neho musi chciet on...tak sa drz