Nevládzem niesť, čo mi život naložil

@ivmila
Ahoj, tazka situacia a tazko aj pomoct - alkoholizmus sa bez liecenia velmi tazko lieci, malo ludi si vie povedat zo dna na den, ze uz ani kvapku. A ak to zhorsovalo pocas zivota, zial, zlepsovat sa to nebude. Viem, ze nie su to pozitivne spravy, ani ziadne rady, len Ti chcem povedat, ze to mas tazke a obdivujem celu rodinu.
Je fajn, ze drzite spolu a vsetci pomahate. Vo vsetkom mas pravdu, aj Ti uplne rozumiem.
Moj nazor na tuto situaciu sa vsak nemeni v tom, ze ked chces tuto velmi tazku situaciu vyriesit, nebudes to vediet inac, len tym riesenim. Napis, ak budes mat cas, ako to ide dalej. Isotne by som popremyslala na Tvojom mieste nad tou opatrovatelkou, to by Ti v buducnosti velmi pomohlo. Ak sa sestra odstahuje a bude mat svoju rodinu, bude mat asi menej casu pomahat. Drzim palce!

@ivmila aj ja som si uzila tvoje trapenie v dectve viem co to je mat otca alkoholika .

@ivmila neviem ti pomôcť ako riešiť tvoju situáciu, len s tebou súcitím... zaujal ma nadpis témy "nevládzem niesť čo mi život naložil" lebo už pol roka sa cítim presne tak isto a až ma pichlo pri srdci keď som si prečítala ten názov... moc ti držím palce nech sa tvoje problémy čím skôr vyriešia a môžeš sa zase tešiť zo života 🙂

@ivmila ahoj,je mi velmi luto,co prezivas...kazdy si nesie svoj kriz a ma na pleciach len tolko,kolko unesie...pises,ze nebudes nutit otca,aby isiel na liecenie...ale inak ten problem nevyriesis/te...on samozrejme nebude chciet ist..je to choroba a musi sa liecit,viem o com pisem a tym,ze je to psychicka choroba on si neuvedomuje zavaznost situacie a co sposobuje...ak nezakrocite a neprinutite ho nejakym sposob(aj keby mal byt pre tu chvilu drasticky,ale je to len pre jeho dobro a ked bude ok,tak sa vam podakuje)tak mozete prist o vsetko a ty sa zblaznis..Toto som nasla na nete:Protialkoholické liečenie je záležitosť zdravotníctva a tak najjednoduchšia cesta je navštíviť psychiatra, ku ktorému patríte podľa obvodu. Odporučí vám ho váš obvodný, alebo rodinný lekár. Ak sa hanbíte, mnoho psychiatrov vás zoberie aj bez vyžiadania od lekára kvôli diskrétnosti. Ale ak potrebujete protialkoholické liečenie, bolo by malicherné hrať sa na hrdinu pred svojím lekárom a pritom si ničiť život.Druhá možnosť, privolať sanitku k opitému a tí by ho mali odviezť na psychiatriu. Takze,ak bude mat svetlu chvilku...navrhni mu,ze to absolvujes s nim,pomozes mu to vybavit alebo ked bude zase v deliriu a bude to na nevydrzanie,zavolaj 112tku a oni ho zoberu...prajem vela sil!!

@ivmila vieš čo nehnevaj sa , ale ty máš chaos v živote aj vo svojom tele, máš obrovský problém, ktorý nevládzeš uniesť a naivne čakať a modliť sa , že sa ožran jedného d)na zmení - nehnevaj sa, ale t.j. smiešne! alkoholizmus je choroba, ktorú treba liečiť! tebe sa ani nedá pomocť, lebo na jednej strane celá rodina sa nemóžete prizerať ako Vám otec ničí matku , ty trpíš a na druhej strane ho obhajuješ ako Vám postavil dom a na neho nebudeš volať políciu a nedáš ho na liečenie.....nevieš ani sama čo vlastne chceš , poviem Ti len jedno ako to skončí- tvoju mamu chuderku znesie z tohto sveta a on sa upije k smrti , a vy sa budete na toto všetko prizerať až dovtedy, keď v dome už nebude nikto ....a nakoniec sa budete hádať o ich majetky....

@ivmila riešim momentalne rovnaky problem. moj otec je alkoholik. KEd sme boli malí stvaral hrozne veci. potom sa to po jednom incidente ukludnilo ale pil stale. Momentalne začal piť velmi vela. Ked nema pracu tak je v krčme. Ja som sa prave rozhodla, že kym nepojde na protialkoholicke, tak svojho vnuka neuvidi. A budem si za tym stať. Lebo pokial mu budeme všetko tolerovať nebude mať motivaciu sa zmeniť. KEdže tento stav trva už 30 rokov z toho prestava piť asi každy mesiac... slubuje a vydrži mu to maximalne tyžden, aj to asi prehanam.
Takže chapem ťa. Ty maš navyše aj choru maminku ☹ Takže to maš o to ťažšie. Dufam že sa tvoj tatino uvedomi. Ja tomu mojmu už moc neverim ☹

@ivmila Jemine,veľmi zle sa to číta... Je to smutné...Je mi to ľúto, že to máš tak veľmi ťažké.Pravdupovediac, nepíšem, že si to neviem predstaviť, lebo fakt si to neviem predstaviť.Prečo niektorým ľuďom je takto naložené?Nepoznám odpoveď... Nemôžem Ti ani radiť, lebo s alkoholizmom nemám skúsenosti.Určite Ti tu iné kočky aspoň v niečom poradia.Ja ti zo srdca želám, aby sa niečo stalo a aby si bola šťastná a nemusela si už nikdy riešiť nič podobné.Prajem Ti veľa sily, zdravia, dobrej nálady a to isté Tvojej maminke.Držím palce.

@ivmila par minut dozadu som ti pisala v teme tri deti po sebe. taky pozitivny prispevok si tam mala a tu??? je mi to velmi luto,neviem, co by som ti mala napisat lebo je to velmi tazka a individualna situacia. chcem ti len povedat, ze si velmi silna osoba a urcite si opornym bodom vasej rodiny. verim, ze to zvladnes aj nadalej. drzim palce.

@davidka27 dakujem Ti za Tvoju analýzu môjho života aj za tvoju predpoveď ako to všetko skončí. Potešila si ma, fakt teda. Najlepšie je dávať rozumy niekomu, koho vôbec nepoznáš a poviem Ti, nie je to také jednoduché ako si ty predstavuješ. Moj otec ked sa opije, má hlúpe reči, trocha nadáva ale neni agrasívny našťastie, a ked je opitý tak väččšinou zaspí a po tých svojch dňoch mu je asi tak zle, že minule prespal 2 dni a potom týždeň nepil. To akože mám volať políciu a kým príde tak nájde ho spať v kresle a čo im poviem? môj otec sa opil, berte ho!!!???? to čo je??? a modliť sa vôbec nie je smiešne. Ja nehovorím, že sa na to chcemn nečinne prizerať, len som napísala, že skúsim iné metódy a nie donútiť ho na protialkoholické alebo na neho volať políciu. Samozrejme, že mu povieme aby sa liečil, povedali sme mu to neraz, ale čo z toho, ked to on sám nechce? snažím sa ho motivovať, vnúčatá atď, brigády okolo domu...a pod...je velmi pracovitý, a aj usilovný ked nepije. Akoby to ani nebol on...tým ho vôbec nechcem obhajovať ale skrátka neviem prečo by som mala mať chaos vo svojom tele ( asi si chcela napísať v hlave) no mala si si poslúžiť a napísať, že som šibnutá alebo nenormálna. Len jedno Ti poviem, neviem či si to niekedy zažila mať otca alkoholika, len si písala že máš skúsenosti s ožranomi či čo...my sme boli vychovávaní tak, že si máme vážiť jeden druhého...ja svojho otca neopustím, budem sa aj naďalej modliť za neho, neverím, že to nepomôže, hovor si čo chces, ale tiež nebudem stáť a prizerať sa ako si ničí život..poznám ľudí, čo prestali piť bez liečenia, bez polície a záchytky, predstav si !!!

@lucia20 , tak vidíš, život je taký, raz je dobre, raz je zle...ja som stým trápením žila vlastne celý svoj život, ale to, že sa v ňom objavili aj pozitíva ( super manžel, deti, dobré vzťahy so súrodencami) to vlasne akoby prekrylo moje utrpenie, veď človek sa nemôže vkuse len trápiť, čo by to bol za život? no nie?

@ivmila my ked sme zistili, ze ta najmensia dcerka je chora, tak som sa nepytala preco, ale cely cas som si vravela, ze osud clovekovi nalozi na plecia len tolko, kolko je schopny uniest a tak som si stale vravela, ze asi som dost silna na to, aby som to uniesla, ale je pravda, ze odvtedy si vravim, ze zivot je uzasny, aj tie zle stranky. nebyt tych zlych a smutnych, tak by sme si neuvedomovali ake mame stastie. keby nebolo slz, clovek by si dokonale nevedel vychutnat a ocenit chvile radosti a usmevu, no nie??? 😉

@lucia20 krásne si to napísala....keby clovek nepoznal utrepenie, nevedel by sa tesiť z krásnych chvíľ. Vidím, že máš malú Tatianku, čo jej je? aj ja mám Tatianku, bude mať o týždeň rok. 😵 držím palce, aby všetko bolo fajn....si velmi zlatá

@ivmila chcem ti len napisať že pokial budeš mať s ocinom stale sucit a nepoviete jeho chovaniu rz&ne nie (tym nemyslim len povedať ale zariadiť sa tak že si bude musieť vybrať!!!!! ) tak to bude pre neho len voda na mlyn.. Ved čo napije sa jak bomba o par dni zasne. No čo prinajhoršom sa somnou decka nebudu par dni rozpravať a všetrko bude ako pred tym.
Viem to my takto s tatkom fungujeme už 30 rokov. A je to večny kolotoč. Iní by už bol davno pod zemou pri tom alkohole čo za cely život už vychlastal.
Chapem že maš ocina rada, ale aj kvôli tomu musiš byť nekompromisna. Aj pre jeho dobro. LEbo takto to pôjde do nekonečna. Ver mi.

Ahoj,pises ze svojho otca na liecenie nebudes nutit,ale ja si myslim ,ze by si mala.Alkoholizmus mu znici zdravie.Moze dostat cukrovku,odist mu ladviny a vela dalsich chorob...a pre teba to bude este tazsie sa potom starat o choreho opiteho chlapa.Na ukor jeho chlastania trpi cela rodina.Ty,manzel,mama,aj tvoje deti a surodenci.Nelutuj ho,ale pomoz mu.Aspon raz skus ho dat na liecenie.Viem ze sa mi to lahko hovori,nezazivam co ty...ale snazim sa najst nejake riesenie tak ako mnohe babule...naozaj si treba uvedomit.Chapem ze mas uctu otcovi,preto ho nenechaj aby si totalne znicil zdravie .On neberie ohlad na nikoho.Ani na mamu,ani na svoje deti ani na vnucata...ak neprestal sam od seba pit niekolko rokov,necakaj ze mu udrie v hlave pan Bozko,nie..on nerozmysla nad vami...je vcelku strasny sobec..prepac nechcem ho urazat...ale najlahsie je riesit problemi s flaskou,ze?Skus ho nelutovat,ale pomoz vsetky....dohodni sa ,porad sa aj s obvodnym lekarom....uvidis.Lebo zasadny problem je opity otec.Ospravedlnujem sa ze som tvrda a razna,ale bohuzial takto tvoja situacia na mna vplyva.Prajem ti aby si sa dala doporiadku a tesila sa zo zovita a rozdavala vsetkym radost....drz sa...

@ivmila suhlasim s @p.j.jacky a dalsimi dievcatami, mal by ist na liecenie. Alkoholizmus je diagnoza, zial, neliecitelna, ale su odbornici, ktori ucia, ako s nou dostojne zit a dokazat abstinovat. Ty sa s nim darmo budes rozpravat, nevies, co hovorit, co v takomto pripade plati, na to su odbornici, psychiatri a psychoterapeuti. Poznam jednoho psychoterapeuta, abstinujuceho alkoholika, ktory sa venuje liecbe zavislosti a ma toho teoreticky aj prakticky nastudovaneho velmi vela, ale sam by sa z toho nedokazal dostat, potreboval pomoc zvonku. Ani tvoj otec to nezvladne sam. Tvoj dedko je mozno vynimka potvrdzujuca pravidlo, ale nevies, co sa stalo, ze sa zrazu "obratil" .

Tiez si myslim, ze ho treba dostat na liecenie a to ci potom vydrzi zavisi od neho sameho a od Vasej podpory. Mas to hrozne tazke, skus mamine zabezpecit opatrovatelku, toto sa da pekne vybavit cez Charitu /to je normalne organizacia/ a nie je to take drahe. Mamina urcite bude casom potrebovat aj vacsiu pomoc a takto by ste to mohli zvladat. Teba uprimne obdivujem, pri takych malych detoch, ze este toto dokazes riesit.

@ivmila tatianka sa nam narodila s dvojkilovym nadorom. sme to vedeli uz v 16.tt, tak to bolo take rusne obdobie. ale aj ked to znie divne, tak som rada, ze prave nam sa take dietatko narodilo. lebo od tej chvile sa nam hooodne zmenili hodnoty v zivote. a cloveku sa otvoria oci a to riadne. takze to posledne nad ktorym si uvazovala v tej druhej teme je tatianka??? krasne meno. 😉

@ivmila a mozno budem hnusoba a hoci si institut manzelstva velmi vazim, preco sa tvoja mama nerozvedie a necha sa ponizovat? Nevravim ze je to super riesenie, ale mozno by pomohlo...

@ivmila Ahoj. Prečítala som si tvoj úvodný príspevok ☹ si v nezávidiahodnej situácii. Rada by som ti pomohla, resp. poradila, presne viem ako sa cítiš a čo prežívaš, ja to mám doma podobné ☹ Písala si, že máš súrodencov, predpokladám, že máte dobré súrodenecké vzťahy, skús sa dohodnúť aj s ostatnými "plnoletými", aby ste si rozdelili nejak starostlivosť o maminu, skús požiadať úrad o opatrovateľský príspevok alebo nech jej pridelia opatrovateľku. Čo sa týka ocina, tak baby tu majú pravdu, že najprv on sám musí chcieť prestať, nasilu tým nič nevyriešiš. Moc ti držím palce, aby sa to obrátilo na dobré u vás doma... v takýchto chvíľach musíme byť silné
Ja som tiež najstaršia zo štyroch súrodencov, ale o šťastí do chvíle, kým som nestretla môjho manžela nemôžem hovoriť. Na detstvo a dospievanie sa snažím zabudnúť. Môj otec je tiež alkoholik už od mladosti, vídala som ako chodil domov opitý, bíjal mamu aj nás deti, keď bol triezvy bol ako med, to však bolo tak málo, že by som tie chvíle zrátala na prstoch oboch rúk ☹ Mama sa s ním rozviedla, ke´d som mala 9rokov, jeden bráško 7rokov a najmladší 3roky, ešte rok po rozvode bola s ním pod jednou strechou, potom prišli letné prázdniny, šupla mňa aj dvoch mladších bratov k svojej mame, našej starkej na celé dva mesiace, koncom augusta po nás prišla - už ako vydatá za otčima - nám iba oznámila že sa vydala a sťahujeme sa na dedinu do jeho domu, nemohli sme ceknúť, nič, tak sme šli, po polroku vyžadoval, aby sme ho začali volať otcom a tak aby mama zakaždým neschytala, keď sme mu povedali ujo tak sme ho začali volať "oco" Asi rok rok a pol sa to dalo tam vydržať, potom sa aj z neho vykľul alkoholik, opíjal sa takmer každý deň, jeho cesta z práce viedla namiesto domu do krčmy a odtiaľ až "domov" kde sa zakaždým vyzúril. Po dvoch rokoch s ním mama otehotnela, dieťa si nechala a tak sa narodil náš 4-tý bráško. Keď ho zbil ako dvojročného, mama nás pobalila a odišla k svojej mame - Tam som to ja už nezvládala, nakoľko moja starká mamu osočovala, nadávala jej, a vlastne ju prijala len preto, aby jej platila účty, upratovala, zatiaľ čo ona vysedávala po krčmách... pobalila som si dve igelitky so svojimi vecami, nastúpila na prvý autobus z ušetrených peniažkov a prišla k otcovi. Ten ma síce prijal, a platil mi strednú, a šatstvo a jedlo, ale za podmienok, že som varila upratovala, nakupovala, kontrolovala, či sú zaplatené všetky účty a tolerovala jeho alkoholické maniere a nálady a ponižovanie v prítomnosti jeho známych... Moja starká moju mamu po dvoch mesiacoch ako som odišla poslala na ulicu zo dňa na deň, len jej oznámila, že dom je predaný a oni sa sťahujú už "zajtra"... odvtedy býva mama po azylových domoch, sociálnych zariadeniach, rôznych ubytovniach a podnájmoch, v súčasnosti je tak zadlžená, že by jej nepomohol ani prezident a tentoraz hrozí, že bude bezdomovkyňa. Ja som sa vydala, mám milujúceho manžela, bývame v svokrinom byte a ona odmieta, aby som jej dočasne poskytla ubytovanie. Najmladší (nevlastný) bráško má cukrovku od 6tich rokov, 4x denne je na inzulíne, má prísnu diétu, jeho otec ho nebol pozrieť ani raz, výživné súdnou cestou zrušil, je nezamestnaný už niekoľko rokov a žije ako "posledný cigáň". Prostredný bráško takéto problémy nezvládol, dal sa na zlé chodníčky a modlíme sa, aby sa náhodou neobjavil, pretože je veľký agresor. Starší bráško nechce mať nič spoločné s rodičmi, odišiel do Blavy a 8rokov sa snaží prežiť ako vie svojpomocne. Moja mama ma pozná, len keď niečo potrebuje, keď volá, tak sa neopýta ako sa mám, ale slovami "Mám problém" alebo Potrebujem požičať, či nemám peniaze, neustále ma bombarduje svojími problémami, narúša moje súkromie, doteraz som jej dávala peniaze pomáhala jej, ako mohla, ale nedá sa to donekonečna, ani manžela to už nebaví a má jej plné zuby, navyše trpí akousi formou paranoje, že jej chcú ľudia len ublížiť, myslí si, že ju všetci len ohovárajú. U nás v rodine nie sú bohvieaké vzťahy ☹
@ivmila Ak však máš dobré vzťahy so súrodencami dohodnite sa na nejakom riešení, nebuď na celý problém sama, dohovor ocinovi, nech sa zapojí čo najviac ľudí, buď silná, prajem zo srdca veľa síl na zvládnutie tejto situácie...

@ivmila Ja svoju situáciu už neriešim, pretože vzťahy sú už dávno rozvrátené, ale ty si písala, že predtým sa tvoj ocino staral, chodili ste na výlety, vaši sa ľúbili... isto je šanca na úspech a a 😉 šťastie, len nezúfaj

Ahoj aj ja som si precitala tvoj prispevok som rada ze si sa odhodlala napisat ja som tu odvahu nemala. Ja som mala oca alkoholika tri roky pil intenzivne bol aj na lieceni a nepomohlo minuly ronk zomrel zlihanie srdca vyjadrenie od doktora ale dovod je nam jasny organizmus to uz nevydrzal. Pred stirmi rokmi malu rodicia autonehodu mamina to neprezila ocino bol polroka v nemocnici. Aj predtym pil,ale mamina vedela ako nanho. My zial nie,zialil a pil. Vobec mu nebolo pomoci,sestra s malou snim zila ale ku koncu sa nedali tak sa odstahovala,kolko veci som mu povedala ked bol opity vinadala chcela volat policajtou. Uz som to vzdavala bol aj na lieceni po troch tyzdnoch bol spat vraj nic prenho.ako oco bol v detstve super tolko sme zazili.a teraz mi strasne chyba.ale viem ze viac ako dme preneho urobili sa nedalo a on je tam kde si zelal.@imvila musis mat len silu nezufat robis co mozes.

@reiva ďakujem..je mi to tak ľúto, aký máš príbeh.

@ivmila s alkoholikom nic nezmozes, ked si svoju chorobu neprizna nema to vyznam..moj otec tak dopadol,odisli sme od neho.Vsetko sme mu nechali a o to vsetko prisiel. Bol na protialkoholic.lieceni dva krat,ale aj odtial utiekol. Prespaval na kadejakych charitach a podobne. Teraz ma nejaku priatelku s detmi a musi pri nej struhat dobrotu,pretoze by ho vyhodila na ulicu,takze by ostal bezdomovec.Ale neviem dokedy to vydrzi. Vzdy to bude alkoholik.Ostava sa s tym len zmierit. Alkoholikovi nic nevysvetlis aj ked mu budes dohovarat. Musi spadnut na same dno az potom sa ponauci.

@ivmila Ja už som zmierená zo svojím životom a snažím sa byť strojcom svojho šťastia, čo nemôžem zmeniť a je už nenávratne preč, proste neriešim a keď aj tak len nejak povrchne, lebo inak by som sa už asi ocitla v blázinci 😅 ... ale v tvojom príbehu mám pocit, že sa ešte toho dá spraviť viac, chce to len pevnú vôľu, odhodlanie a veľa síl 😉 držím palce

@lucia20 to teda je nádherné meno pre ešte krajšie dievčatká :D mala som hrču v hrdle keď som čítala tvoj článok, je to nádherné, tvoja Tatinaka si velmi zaslúži žiť a som rada, že má takú skvelú maminu 😉 ...bolesť dokáže človeka naučiť vážiť si každú krásnu chvíľku...aj ja si svoje chvíľky nesmierne užívam aj ked ich nieje veľa.....musím a chcem žiť pre druhých, nie pre seba., ale nie je to ľahké., najmä ak o to ten dotyčný nestojí 😢

@ivmila boze, ja uz som pozerala aku hrcu si mala v krku, potom mi docvaklo. 😀 😀 😀 😀 dakujem za krasne slova, vzdy potesia. akurat nesuhlasim s tou skvelou maminou. som obycajna akurat mam uzasnu a silnu dcerku. 🙂 🙂 🙂 moju lasku.

a verim,ze v tvojom zivote su aj krasne veci. a asi prave preto ich bolo treba niekde vyrovnat a tak mas trapenie s tatinom. 😢

@lucia20 no aj ja si to myslim, keby bola mamka zdrava a otec by nepil, som ten najšťastnejší človek na svete

Aj môj otec bol alkoholik...píšem bol, pretože minulú zimu ked odišiel z krčmy opitý spadol a zamrzol. Mohla by som o ňom napísať veľa strán no nechcem oživovať zlé spomienky. Tie dobré sa dajú zrátať na prstoch jednéj ruky. Ked bol triezvy bol fajn, no takých okamihov bolo velmi málo. Pre alkohol ho prepustili z dvoch prác. Kedže moja Mamka už dávno bohužial nie je medzi nami všetky jeho problémy som musela riešiť ja. Napr. ked ho o druhéj ráno doviezla sanitka, pretože si rozbil hlavu po ceste z krčmy, alebo ked už jeho organizmus niekoľko krát skolaboval z toho množstva alkoholu. Nepomohli prosby, výčitky, plač... Napriek všetkému somho mala velmi rada a veľa si vyčitam... Ľudia ho mali velmi radi, dokonca mu u nás v obci dali urobiť spomienkový pomník. No všetci mu tak trochu k tomu dopomohli, pretože za všetky práce mu platili chlastom a vždy mu velmi radi v krčme nalievali. Viem otec bol svojprávny no možno... a škoda písať je mi zasa z toho smutno.

@ivmila je mi luto v akej si situacii...a chapem ze svojho otca do liecenia nutit nechces...ale skus sa na to pozriet z druhej strany: tvoj otec musi strasne trpiet, lebo verim ze dobrovolne sa nikto nestane alkoholikom. vzdy je za tym nieco co ten clovek prestava zvladat a uteka k flaske aby bol úprehno svet aspon trochu znesitelny. Alkoholik nepije preto, lebo mu to chuti. Pije, lebo ma pocit ze bez alkoholu zivot neznesie. trpi a unika z reality tymto sposobom. Necakaj ze on sam to bude tekto chapat a ze si prizna ze nejaky problem ma a treba ho aj riesit. Popieranie je tiez isty sposob obrany voci citovemu zatazu. On sam sa nikdy nerozhodne ze pojde na liecenie, lebo si nebude chciet pripustit ze je to treba. A ked ti tu baby pisu ze ty ho k lieceniu musis donutit...je mi luto ale ine riesenie tu neexistuje. Ak ho nechate v tomto stave skor ci neskor sa znici uplne. Liecenie je jeho sanca, je to vlastne pomocna ruka pre otca a nie nutenie ho do niecoho zleho...ja viem ze je to tazke, ale ak mas otca rada, co verim ze mas, inak mu nepomozes...skus kontaktovat nejaku skupinu anonymnych alkoholikov, nech ti poradia ako by si to mohla riesit aj ked otec je proti...a mysli na to ze mu ides pomoct...lebo je to tak
a co sa mamy tyka...naozaj sa da zaobstarat pomoc cez socialku, aj ked len na par hodin denne, aby si odlahcila seba ale aby si zaroven nemala pocit ze si sa jej otocila chrbtom...
drzim palce aby si to nejako zvladla...a nevahaj poziadat o pomoc aj inych...kde sa len da a kto bude ochotny pomoct...pre jedneho cloveka je to az moc, podel sa o tu starost ak sa da...