Nevládzem žiť v manželstve
Mám manžela s ktorým som 10 rokov, máme dieťa a nie som šťastná. Všetko sa zmenilo presťahovaním. Najprv som si myslela, že si pomaly zvyknem v tejto dedine...lenže po RD nastal problém s prácou a dochádzaním. Už je to nejaký ten rok a stále sa to zhoršovalo a teraz už si ani zvyknúť nechcem. Chodím sem skoro len spať, keďže cestujem za prácou. Som tu len kvôli synovi, ktorý tu býva rád a keď spomeniem sťahovanie, je z toho chorý. Peňazí nemáme, ja nemám ani čas a všetku vinu hádžem na muža. Že sa tie roky nesnažil niečo zmeniť, keď videl, že som nešťastná. Sa to stupňovalo a už cítim, že nemáme okrem dieťaťa nič spoločné. Už nemám ani snahu niečo naprávať. Viem, že v prípade rozvodu by sa o syna bil. Alebo ostať spolu kvôli nemu a žiť si každý po svojom? My sa nehádame, my sa skôr nerozprávame, proste si nemáme čo povedať. Aj na výchovu máme každý iný názor. Najviac mi je ľúto toho dieťaťa. Ale už si neviem rady, proste to nemá zmysel. Zažili ste niečo podobné?
@matazirafa Brezová je dedina. Štatút mesta je, ak má strednú školu, čo toto tu nemá. A ja som sa pýtala, či sa niektorá ocitla v situácií podobnej, či je lepšie sa rozviesť alebo ostať spolu kvôli dieťatu a žiť si každý svoj život. Takže nepíš, že nič neriešim, keď riešim a chcem rozvod alebo tú druhú možnosť.
@lillystranska Ja myslím, že už pár rokov na seba vôbec nemyslím a len som sa prispôsobovala druhým a nik nehľadel na moje potreby.
@1inis1 tak sa zober a niečo s tým urob, a prestaň sa ľutovať, žiadna to neprežila ani nebude prežívať namiesto teba.
A ešte raz to tu napíšem, že nechcem nikoho zmeniť na svoj obraz, čiže ani muža. Nechávam ho tak, ako je....s jeho zvykmi, povahou, príjmom a pod. Chcem zmeniť svoju situáciu a svoj život. Čiže rozvod alebo spolu ale každý po "svojom". Ja nezmením jeho, on mňa. Tak to je a tak to aj ostane. Len to znamená, že nemôžme existovať ako doteraz, čiže klasické manželstvo. Už nemám záujem niečo riešiť, naprávať, pracovať na vzťahu - to je dávno za mnou, také snahy boli a vyčerpali ma až do tejto fázy. Chvíľu niečo vydržalo a zase to skĺzlo do tej istej roviny.
@matazirafa A píšem snáď niekde, že sa ľutujem? Chcela som vedieť názor alebo niekoho, kto sa ocitol v podobnej situácií, či napr. sa dá existovať spolu kvôli dieťaťu, ale pritom si žiť každý svoj život (čiže aj ohľadom varenia, prania, kamaráti a xy dalších vecí). Ja taký pár poznám, fungujú tak roky, len tam majú veľké deti.
Viete čo ja nemám nič prosti psychológom ani poradniam, ale ešte som nikoho dobrého nestretla.
Ja viem možno chýba nadhľad. Je potrebné si rozobrať celú situáciu na drobné, vypichnúť naj problém a tým začať. Nie som za rozvod, ten nič nerieši. Nastanú problémy so synom, s majetkom atď. Máš s ním dieťa to je na celý život. Tá svadba sa niečím začala a to treba nájsť. On zrejme nechápe čo chceš Ty a Ty nechápeš čo chce on. Proste dve priamky, ktoré sa nestretnú? Ale raz ste sa už stretli. Majetok nie je všetko, spomeň aké má iné dobré vlastnosti. Ak Ťa baví kariéra, práca, tak ju rob a on nech je viac doma. Skús rozmýšľať a neodpovedaj nedá sa.
@montemotherone ale nemaš za čo, takto žije dosť veľa ludi tu v okoli...je to všetko o tom, čo si daš ako prioritu, či peniaze a riskuješ ako si sama pisala vzťah a rodinu, albo si vyberieš to čo maš,ale máš pokope rodinu a hlavne deti maju pohodu. Nam napr. velmi uskodilo to ked musle mm odisť za pracou na 16 rokov preč z domu, chodieval na 15-20 dnove urnusy... pred 3-mi rokmi sme si povedlai dosť, bud rodina, alebo to bude len o tom, že bue luxus, ale vzťahy ochladnu... zarobi menej mame spolu niečo cez 1200€ a mame vysokokolaka, stredoškolaka a školkarku,dvaja su už samostatni, ale nemame už žiadne požičky, niečo odložene, no a stle ešte dorabame okolo domu, nemame luxus, ale nemusime sa hanbiť... žijeme ako priemerna rodina, ale tešime sa na každu sobotu, ked po lopote okolo domu si naložime girl, posedime, podebatime .... tot je pre nás viac ako drah dovolenka pri mori...ale stalo to veľa ustupkov či z moje ,či z manželovje stran, ale ustali sme aj veľmi ťsažke obdobia... no a deti mame take, že som na nich hrda... primerane hrde ,skrome, ale idu si za svojim cielom, len nie za každu cenu...
o tom je predsa rodina... my sme si zvolili, že radšej budem 12 rokov s detmi doma, kao by som ich mala nechať tak a isť hned do prace, tie roky ked boli male by mi nikto nedal, to viem, lebo od najmenšje som išla od pol roka do prace ...ale keby sa dalo, bola by som doma dlhšie...Peniaze su dobra vec,ale nie až take doležite, aby som utekala od rodiny...
@1inis1 Ježiš Ty žiješ na Brezovej? My sme tam bývali dva roky. považujem to za najkrajšie roky, krásne prostredie, ľudia super. Nám tam bolo ok.
Ja ti neviem. Tiez mam doma chlapa co nic neriesi. Tiez som z neho casto na nervi 😅 ale ked sme sa brali bol tiez taky takze v podstate som doriesila. Resp co som si vzala, to mam.
Jasne ze som par krat uz z vycerpania fyzickeho a hlavne psychickeho myslela ze cau. Uplne tento stav chapem.
Ale zas som sa vratila k povodnej myslienka. Co som si zobrala to mam. A veru su na tom pary horsie. A vacsina si dovolim tvrdit...
@saslavka73 Ľudia lakomí, tvrdí, bez humoru, závistliví....To mi o nich povedalo nezávisle viacero ľudí - Záhorákov, nechcela som veriť, kým som nezažila na vlastnej koži. Akurát príroda pekná, toť vše.
@1inis1 To sú všade. Záleží od pohľadu. Zvlášť Slováci. My sme tam boli šťastní. Máme obaja špecifický odbor mali sme tam prácu.
@saslavka73 teraz tam všetko porušili, každý niekam dochádza. Fabriky krachli, aj školy tri, aj detský domov, aj azyl. domov, aj obchody
@1inis1 Ale môj nebol taký, resp. som to nezistila, až keď sme spolu začali žiť.
A ktorý je lepší?
@1inis1 Veď aj v Blave cestuješ. Môj muž tam pracoval ráno išiel do roboty z jedného konca na druhý hodinu.
No ok, takže mne príde, že nahvážnejší problém je miesto bydliska. Je to tak? Kde by si chcela bývať?
Inak v rodisku sváka Ragana - bez humoru?????? Ale jaj.😉
Ahoj,necitala som celu diskusiu,ale napisem ti vlastnu skusenost. Odstahovala som sa s muzom a dietatkom prec od vsetkych,ostala som sama.muz v praci,ja s dietatkom sama doma. Vsetko mi liezlo na nervy,s muzom sme uz nekomunikovali,len sa obchadzali v byte. Proste on sa zatal,nekomunikoval,a hotovo,ja som mala monolog. Az sme sa raz tak pohadali,ze som ho vyhodila z bytu. On sa o dva dni zbalil a odisiel. Poviem ti,ze nikdy sme sa lepsie neporozpravali a nikdy sme nemali taky dobry sex ako po jeho odstahovani. Mne sa on hnusil,ked byval s nami. No rozhovorom o nasej buducnosti,o tom,co vsetko nam na tom druhom vadi,sme sa posunuli. Viem,ze mame pred sebou este dlhu cestu,ale zistila som,ze vsetko to,co sme riesili boli malichernosti. Malichernosti,ktore sa nafukli nasim vlastnym egoizmom. Az.ked odisiel,obaja sme si uvedomili,co sme stratili. Ja som.isty cas chodil aj k psychologicke,ale velmi mi znizila sebavedomie. Takze to uz v principu ti nebudem odporucat. Skus sa lepsie pozerat na fungovanie rodiny. Na to,co vsetko tvoj muz robi,ako sa ma tvoj syn,ako vyzera tvoj dom a jeho okolie. Pozri sa lepsie,co robis ty. Ci naozaj vytvaras to teplo domova,kde sa tvoj chlap rad vracia. Ci vam funguje sex.... Ja som na to vsetko prisla az ked muz odisiel. A tiez som prisla na to,ze mi sakra ten chlap chyba... Ze si chybame navzajom. Dobre si rozmysli,co spravis,kazdopadne drzim palce 🙂
@1inis1 hm neviem... ono vacsina chlapov ma inak toto v povahe... vsetko hodit na zenu a tvarit sa jak king 😅
Ako tiez my to pride ze teraz uz uplne na vsetko sere. Ale neriesim. On vie ze neodidem... ja viem ze neodidem. A pokial sa panvicou nepozabijame 😂 ale zas my sa este lubime (i ked ta panvica je vemi lakava) 😁
@dorotik ona sniva. Ona sniva ze pojdu zit do mesta. Ze muz zacne dvojnasobne zarabat. Ze ona bude behat po kaviarnach kazdy vecer. Ze kazdy v meste bude plny humoru, zadarmo veci rozdavat a priat jej to len najlepsie vsade kde sa otoci. Potom sa zobudi a zisti ze je bez muza, mez dietata alebo kazdy durhy vikend, ze buva u rodicov, maka v pokladni a ma 50ku na krku.
30 eur je vela za psychologicku a ty chces odist od muza. Ako to chces sama s dietatom zvladnut vo vacsom meste?
@1inis1 no nezažila, neviem,co ti poradit...mozno poradňu a naozaj sa porozprávať s mužom? Mozno ani netuší,ako na tom si a ze je to vazne...mozno by sa zbadal....zistil, ze si nešťastná a snažil by sa nieco urobit,ak by vedel, ze ta stratí....ak nie...tak aspon vies, ze si urobila maximum a mozes si ist svojou cestou...aj to sa stava...bohuzial, sme len ludia....
Ty si sa už vnútorne rozhodla a ty to vieš ... je to Tvoj život a nedovoľ, aby si išla proti sebe. Keď je niečo hovno a smrdí to, nebudem sa tváriť, že je to veterník.
@1inis1 Neviem čo vám povie psychologička, ale ja si myslím, že si treba vedieť oceniť, že máte syna, ktorý je zdravý a zatiaľ šťastný aj na dedine a možno by bolo treba len viac vychádzať v ústrety t.j. snažiť sa rozumieť mužovi, že je spokojný s takým životom, prípadne mu povedať o niečom z mesta, čo by vylepšilo jeho situáciu, aj pracovnú.
Nie je isté, že nájdeš lepšieho muža, pri malom plate sa žene s dieťaťom v meste dá vyžiť ťažko skôr by sa dalo skĺbiť, niečo z dediny a niečo z mesta, keď tam už aj pracuješ.