Nevládzem žiť v manželstve
Mám manžela s ktorým som 10 rokov, máme dieťa a nie som šťastná. Všetko sa zmenilo presťahovaním. Najprv som si myslela, že si pomaly zvyknem v tejto dedine...lenže po RD nastal problém s prácou a dochádzaním. Už je to nejaký ten rok a stále sa to zhoršovalo a teraz už si ani zvyknúť nechcem. Chodím sem skoro len spať, keďže cestujem za prácou. Som tu len kvôli synovi, ktorý tu býva rád a keď spomeniem sťahovanie, je z toho chorý. Peňazí nemáme, ja nemám ani čas a všetku vinu hádžem na muža. Že sa tie roky nesnažil niečo zmeniť, keď videl, že som nešťastná. Sa to stupňovalo a už cítim, že nemáme okrem dieťaťa nič spoločné. Už nemám ani snahu niečo naprávať. Viem, že v prípade rozvodu by sa o syna bil. Alebo ostať spolu kvôli nemu a žiť si každý po svojom? My sa nehádame, my sa skôr nerozprávame, proste si nemáme čo povedať. Aj na výchovu máme každý iný názor. Najviac mi je ľúto toho dieťaťa. Ale už si neviem rady, proste to nemá zmysel. Zažili ste niečo podobné?
@saslavka73 Ale je to čudné nie? Veď ja všetkých volám po mene a ešte pekne.
@1inis1 Podľa mňa sa treba presťahovať späť do mesta, darmo syn nechce. Verte, viac bude trpieť vaším rozvodom ako sťahovaním. To prekoná, zvykne si opäť. Na váš rozvod si nezvykne nikdy a poznačí ho to (ak nie vo vedomí, tak v podvedomí určite). S mužom hľadajte to, čo vás spája, nie to, čo vás rozdeľuje. Hľadajte to pekné.
@1inis1 Je. Neprišla som na to prečo je to tak. Dokonca na začiatku ma moja svokra stále upozorňovala na to, že ho nevolám Janko, ale Jano. Myslela som, že budeme mať synov. Neskutočne ma to vytáčalo, hlave keď on mne menom nepovedal. Opýtala si sa ho?
@1inis1 skoda toho zleho odhadu na vyber partnera. V danej situacii je podla mna ziaduce ist spat do mesta, najst si ubytovanie a synovi skolu blizko prace, usetri to kopu casu a nervov, syn bude chcet chodit von s kamaratmi, na kruzky..cez vikend moze chodit k otcovi na dedinu.. Neviem si predstavit, zeby som sa nahanala od rana do vecera, aby som uzivila rodinu, syna cele dni nevidela, len kvoli tomu, ze jeho otcovi je vsetko dobre a pol dna presedi na zahrade..
ja tiporadim určite začnite u psichologa a to spoločne pretože dnes viem že je veľa veci ozmyšlani človeka ja som si tym prešla a hlavne vy sa musite s manželom rozpravať o problemoch ja som tiež vždy všetko vydela negativne a začala som to všetko riešiť alkoholom vieš akym peklom som si prešla a viem že keby sme sa veľa s manželom nerozpravali tak to nedam a stačilo par sedeni u psichologa a mam celkom ine aj zmyšlanie aj iny život dlhodobo abstynujem a nevidim všetko v čiernej farbe aj ked nie vždy všetko ide idealne vždy sa najsť kompromis ale vy musite spolu komunikovať aby sa to dalo naspravne koľaje preto určite skuste odbornu pomoc
@saslavka73 a nie raz, ale nedozvedela som sa nič. A to je tak vo všetkom. Nikdy nič neviem, lebo mlčí.
@0martina0 keď ja by som strašne rada komunikovala a hlavne ešte dávno pred týmto, ale nedá sa. Všetko z neho musím ťahať, aj čo sa syna týka. On proste so mnou nekomunikuje. Ale kedysi dávno aj jeho mama povedala, že by sa s ním rada niekedy porozprávala....ale nedá sa. Aj v robote hovorí málo a so mnou o nejakom probléme už vôbec. Človek nedonúti iného rozprávať ak on sám nechce.
Aj sa vždy čudoval že u nás (v mojej rodine) je vždy taký hluk, jeden rozpráva cez druhého. Kedysi sa mi to až tak nepáčilo, ale teraz mi to chýba normálne.
@1inis1 no však ja som bola taka ista ja som si myslela že som ta dobra a všetci okolo su zly a tiež som sa s manželom nechcela nikdy rozpravať a riešiť problemi až som vyhladala psychologa a ten mi veľa pomohol preto si myslim že aj tvoj manžel to potrebuje počuť od odbornika lebo ked mne povedala psychologička ako trpel manžel ked mal zaujem o komunikaciu a ja nie tak som preplakala celu noc a preto viem aky to ma vplyv na teba a nečudujem sa že radšej traviš čas v praci
@1inis1 rozumiem Ti o tom čo píšeš veľmi dobre.
Vraví sa, že muž si berie ženu s tým, že ona sa nezmení. A žena sa zmení. A žena si berie muža s tým, že on sa zmení. A on sa nezmení.🙂
- určite je chyba aj na Tvojej strane a so svojím postojom a zmýšľaním môžeš veľa urobiť, treba na tom pracovať, a aj negativistické zmýšľanie sa dá zmeniť.
- ďalej by Ti veľmi, veľmi pomohlo auto, dalo by viac slobody
Spôsobom aký u vás je, muža nezmeníš. Proste to je fakt a z toho treba vychádzať. Takže zmena podľa mňa u Tvojho muža by možno nastala len vtedy, keby si naozaj odišla alebo keby mal na stole rozvodové papiere. Aj keď by ste sa rozviesť nemuseli. Vtedy by pochopil, že sa niečo deje a musel by prehodnotiť čo ďalej. Ale rovnako musíš rátať s tým, že aj tak to s ním nepohne.
Nebudeš spokojná, pokiaľ tú zmenu nevyskúšaš. Nedá sa len tak ísť skúsiť na pár mesiacov žiť do mesta a uvídíš. Veď čoby natom bolo. Mnohí chodia na týždňovky a na dlhšie. Nedá sa Ti na pár mesiacov nasťahovať k rodičom aj so synom, keď žijú v meste? A na víkend napr. chodiť k mužovi.
o tom živote človeka na dedine, ktorý tam hynie a je mu vlastný život v meste, som raz čítala prirovnanie: si orlicou, žijúcou medzi sliepkami, smutnou orlicou, ktorá vie, že nie je sliepka. (dúfam že nikoho neurazím, to je len obraz)
Takže skús toho psychologa, utriediť si veci v sebe a skús zmenu ako pokus dočasu. Rozhodne Ti niečo prinesie.
@1inis1 on má manžel asi tiež depresie z toho celého čo sa deje doma. Len on je ticho, proste to v sebe uzamkol. Zober mu syna a možno si aj hodí slučku a všetci budú prekvapení že prečo.... veď sa nesťažoval nikomu a nikde. V tvojom stave by pomohlo keby sa rozhýbal, našiel si lepšie platenú prácu, šiel do zahraničia.... ale sú ľudia, ktorí majú strach pred takou radikálnou zmenou, ktorá môže dopadnúť rôzne. NAozaj neviem ako bývate, v akom stave máte ten dom, viem že keby sa u nás neudiali postupné zmeny, tak by som asi tiež trpela depresiami a asi aj nenávisťou k mužovi, nieto ešte k okoliu. Ja som tri roky spávala v obývačke s mužom na nepohodlnom rozťahovacom gauči a pamätám si, raz sme boli v DE na hotely a tam na izbe bola manželská posteľ a pamätám si tú úzkosť, že ani nechcem ísť domov, že hoc aj v tej izbe by som dokázala žiť, len mať takú pohodlnú posteľ................... a tak sme zobytnili pokrovie. Miesto 3 mesiacov to trvalo 10m, prišli sme o peniaze ktoré firma vzala a majiteľ firmy zdrhol do zahraničia. Poškodených kopec ľudí. Z pôrodnice miesto do novej spálne som došla do obývačky, kde na mňa čakal otvorený strop, rebrík a rozťahovací gauč. Keď zafúkal vietor šla odtiaľ zima a padal na nás 50 ročný prach. Ale druhé dieťa už príde do spálne, kde mám posteľ snov :D Porozprávaj sa so psychologičkou, spomeň muža a to že je mĺkvy... on zrejme trpí možno viac ako ty z toho stavu. To len ty máš pocit, že ho to vôbec neserie. Každého chlapa to serie, keď žena nie je spokojná a keď nemá viac prachov, aby niečo porobil.
@1inis1 - no my sme tiež vyrástli v takej rodine, kde sa ľudia prekrikovali. Však nás bežne bolo spolu okolo 10, kto by čakal, kým sa dostane k slovu. 🙂 No a sestra si vzala takého, čo bol takto mĺkvy. Teda on rozprával, keď bol v spoločnosti, vtipy a somariny, to hej, ale ak prišli problémy a ona chcela riešiť, tak on len sedel, ticho, nehybne, díval sa na jedno miesto, mohla hovoriť, prosiť, hroziť, plakať, nič....nehybný a mĺkvy. Videla som to na vlastné oči, úplne patologická póza. Za 8 rokov nič z neho nevytiahla. Rozviedli sa, ale oni mali problémy iného typu. .... Ja by som sa snažila úplne zmeniť môj postoj a nerobiť, čo ma prirodzene núti robiť. Zmenený postoj, zmenené správanie. Tiež akurát skúšam, ale ja som na nervy z iného.
@zuzanapjat krasne si to napisala...a urcite nie si daleko od pravdy. Ked si vezmeme na akych "materialnych" veciach lipneme ...sme zdravy a aj tak sa trapime hmotnymi vecami. Verte, ze ak by prisla do zivota zakerna choroba - ten rebricek by sa zmenil. Mne pride v tomto pripade velmi smutne, ze na zaklade tohto ho chces opustit ( neuraza Ta, nekrici, nepodvadza, nepije ) ..toto nepovazujem za adekvatny dovod. My zijeme sice v malom byte ( ktory nie je nas ).. tiez obcas stiesnujuce, ze v kazdej izbe na nho narazim a nie je sa kde schovat 🤣🤣🤣 ale aj to je pozitivne. Veru jedinym riesenim je ina praca..a pomaly ten stav domu zmenit ... ale to musis chciet aj Ty..pracovat hlavne na vasom vztahu - schvalne..opytaj sa svojho syna ci mu nieco chyba? Co by chcel..a nech to pocuje aj muz - mozno aj vase dieta ho bude inspirovat pre lepsiu buducnost. Kazdopadne nestracajte cas " sveckymi hlupostami" ..tam hore bude vsetko jedno. Mna zivot naucil jednu vec - milujem zazitky a nemusim pre ne ist 2000km..jednoducho cas..obklopujem sa jednoduchymi vecami - len z praktickeho hladiska..a cim menej tych veci je tym som spokojnejsia ( aj vela farieb tu moju harmoniu narusa ).
A na zaver - zivot na dedine by som menila...ma kusok svojej zeme, po ktorej sa prejdem bosou nohou.. sice byvame v pokojnom mestecku..ale aj tak ta vecera na terase mi chyba.
Drzim velmi palce 🍀 aby si sa spravne rozhodla..
@1inis1 takže má takú povahu, keď aj mama povedala, že by chcela s ním viac komunikovať a on je tichší.Vies máme podobného🙂len tebe to už vadí.Mozno on trpí viac ako ty len to nevie povedať, nepohladka, nevie sa otvoriť možno to vie iba k synovi.Pomoze doma, navarí, nakúpi?má kamarátov či je taký introvert?
Možno by rád zmenil bývanie, ale sa boji, možno by rád niečo prerobil, ale nie sú peniaze.je to typ, ktorý sa nikdy nepohne vpred a to Tá ubíja.Ty musíš byť tá hnačka sila, ale už si rezignovala.Aj ja musím byť doma tá, ktorá vymyslí, a on sa pridá.
@asia83 asi je z toho už unavená a nechce.Asi ju brzdí vo všetkom.Mala plány, že chce odísť do zahraničia od syna, aby viac mali peňazí ako už musí byť žena nešťastná, že chce odísť do cudzieho a niekam sa posunúť?
@eliska13 mám také kamošky, niektoré fakt išli opatrovať do AU a DE a muž ostal na rodičovskej, alebo nezamestnaný. Napr. môj otec bol taký pomalejší a mama vrtuľa, tá keď chcela mať niečo nové, tak musela sama, aj chlapské roboty robiť v byte, maľovať, tapetovať, vŕtať, presúvať. Kamoška keď niečo chcela tiež musela ona ťahať. Sestra moja tiež.... Proste ako sa hovorí o protikladoch.... Ale nevzdali sa a ťahali a keď bolo treba dokopali aj muža. Zas autorka príspevku len mám taký pocit čaká, že muž sa nakopne sám, že všetko porobí sám, že všetko vybaví... a radšej bude trpieť v podnájme/podnájmoch... vysypávať bude svoje peniaze cudzím ľuďom a tiež ešte si to asi nevyskúšala dostatočne na to, aby pochopila, že to nie je šťastie. Byť sama s dieťaťom po podnájmoch a všetko ťahať sama. Aj výchovu.
@zuzanapjat vieš, lenže problém je v tom, že keď žena takto všetko robí, lebo proste je ten ťahač, tak sa môže okrem iného
- dostať do stavu, kedy už fakt nevládze
- alebo má už toho plné zuby a nechce byť tým ťahačom
a takými chlapmi, akých opisuješ, ani potom nepohneš. Čo potom?
@asia83 nie, ale, ak niekto vidí, že ten druhý je nešťastný malo by ho to trápiť.Citi sa v tom vzťahu sama asi nie príjemný pocit.A asi má pocit, že by jej bolo lepšie samej, alebo si nájsť k sebe trocha zivsieho.Vies každá žena si predstavuje, že chlap sa postará, že trocha potiahne, ona má smolu našla si možno dobráka, ale nepriebojneho, ktorý vie, že malo zarobí, ale jemu to nevadi....je asi taký typ kam dáš tam som... bez nejakého cieľu, že o rok, dva, desať bude lepšie či niekam sa posunú.Prve roky je žena zaujatá dieťaťom a potom si začne viac všímať veci, ktoré jej vadia na mužovi,🙂vidím to na sebe.Takze buď bude rada, že ju nebije, synovi sa venuje je tichý, aj, ked alebo vstupi do neznáma.
Ťažko radit.
@asia83 áno, je to nepodstatné pre túto diskusiu. Jeho nespokojnosť nech si porieši on, je svojprávny. Tu zakladateľka nepotrebuje Vaše rady, ako sa má obetovať a všetko riešiť sama (aj mužské aj ženské práce) a žiť s pocitom, že jej život preteká cez prsty. Väčšinou toto píšu ženy, ktoré v sebe nenašli silu sa vzoprieť a teraz druhým rádia to isté, lebo potom majú pocit, že urobili správnu vec...
Zakladateľka, máš len jeden život, nemusíš sa obetovať a zúčastniť sa pretekov o titul ženy, ktorá toho najviac znesie...
@muzr Vám unikla podstata problému. Zakladateľka nepísala o tom, že muž ju týra, pije, bije ju a dieťa, podvádza ju, podceňuje, ponižuje, neváži si ju a neľúbi ju. Vy sa správate, prepáčte, ako feministka, ktorá čítala o týranej, umučenej žene. Ona písala len o sebe, máte pravdu. A to je ten problém.
@muzr zakladateľka sa pýtala na názory žien, ktoré si také niečo podobné zažili. Ja som niečo podobné zažila, aj keď ja mám iného muža, ktorý je makač a ktorý spravil všetko preto, aby sme sa tu cítili dobre... no nebolo všetko hneď...roky sa prerábalo a stále sa prerába a aj tie prerábky sú náročné na psychiku. Ale písala som jej aj o babách, ktorých muž ostal robiť na SVK a tak musia aj tie priložiť ruku k dielu, ak sa chcú mať lepšie a ich muž napr. nestíha finančne či časovo. Ja som šťastná, že som vydržala, pretože teraz sa máme dobre celá rodina. Všetko sa dá. Len negativizmus a utekanie od problémov takým štýlom, že to ublíži i dieťaťu mi nepríde ako niečo čo by trebalo podporovať. A áno robím aj mužské práce, lebo vidím že môj muž maká ako otrok, dôjde z DE a musí makať ďalej. Tak ho chcem prekvapiť.
@asia83 to nie je všetko.Aj mlčanie, neriešenie problémov, nechopnost riesit problémy či rodinné či financne je zavazny problém.co mu bráni v tom nájsť si novú prácu či po práci mať brigádu, či povedať ok si tu nešťastná predajme to okrem toho ma zaujala veta, že peniaze dávala na bývanie ona, takže ako sa spolupodieľal on?
Každá žena chce chlapa pre dieťa, ktorý sa postará, ktorá povie nie, tak klame.Asi nevidí ani do budúcnosti žiadnu zmenu chlap tam bude robiť do dôchodku, lebo to má za rohom čo tam po tom, že ona precestuje a prestoji na zastávke a nemôže byť doma so synom.
Nie je jej oporou a chce to vziať do svojich rúk.A čo viem ona toto už dlho rieši.Bud by som išla do manželskej poradne, keby som to chcela zachrániť.a možno aj chlap by pochopil, že je to vážne, ale psychológ a sama a nebude to na jedno sedenie, ale x sedení zase to nefunguje tak, že povie problém a ona jej povie áno rozvedte sa bude to pre Vás lepšie.
Ja by som skúsila inú vec tráviť tie víkendy spolu, viac ako rodina možno sa chlap trocha otvorí, ísť do lesa, opekať si,....máte vôbec spoločných znamych?mne to príde, že ty žiješ svoj život v meste cez víkend tam vezmeš k babke za kamoskami syna, kde je muž?prečo nejde s Vami?
@zuzanapjat áno, správne ste napísali, priložiť ruku k dielu. A to je ten rozdiel. Zakladateľka by to musela odmakať sama, lebo muž nezabezpečí ani peniaze, ani sa do toho nepustí. A to je frustrujúce. A aby som zachovala rodovú rovnosť, rovnako nechápem ani pasívne ženy bez snahy sa rozvíjať
@1inis1 ak sa necítiš šťastná, tak zo vzťahu odíď... nie je nikto povinný zostávať vo vzťahu len preto, že si niekoho vzal za partnera a že sa to tak patrí... snažila si ho upozorniť, že Ti nevyhovuje tento spôsob života, jemu je to jedno, jemu to vyhovuje, neprišli ste k rozumnej dohode, aby ste boli obaja spokojní, tak nie je o čom.... niekedy si žiaľ ľudia nesadnú, tak nevidím dôvod na obetovanie sa... proste sa k sebe nehodíte...
@muzr to je pekne a pravdivo napísané
Inak ani mne nepovie muž menom. Niekedy ma to štve. V minulosti viac. Ale v spoločnosti keď niečo o mne rozpráva tak áno.