Nie pozitívne zmeny po narodení dieťaťa
Ahojte, ide o to že s manželom odkedy je dieťa sa všetko zmenilo.. to poznáte asi všetky... keď sme sa spoznali bolo všetko krásne, bláznivé, zamilované. Aj po roku, dvoch, piatich a ja som mala istotu že je to ten pravý.Nebývali sme spolu, lebo ja som študovala VŠ. Žila som si taký VŠ život, cez leto som pracovala v zahr. aby som mala dosť peňazí, mala som dobré známky, venovala som sa sebe, mala som ciele, túžby, ambície.. také tie normálne že s týmto ,,pravým,, budeme mať obaja dobrú prácu, zabezpečíme bývanie, založíme rodinu a budeme šťastní.. Tak aby som tento proces urýchlila po bc som prešla na externé... hneď ako som skončila bc, to buchlo.. tehotná so slzami v očiach že som stratila možnosť ísť sa venovať kariére, svojmu rozvoju, cestovaniu, a všetkým týmto výsadám slobodných bez záväzkov.. že na to jednoducho musím zabudnúť, zabudnúť na to čom chcem a byť dobrou mamou... keď sa to dozvedela mama, celé tehotenstvo som nepočula od nej pekné slovo, aj keď pred tým bol náš vzťah pekný.. už bez toho som sa cítila zle, no keď som zrazu začala počúvať ako to chcem všetko zvládnuť, že to nedám a že patrím k tým najposlednejším, a pod... bolo to hrozné počuť to od vlastnej mami ktorá vždy pri mne stála, zrazu sa mi otočila chrbtom. žiadne peniaze, žiadne bývanie, svadba..Vzťah s terajším manželom sa začal rúcať. Bývanie sa vyriešilo, akurát s tým že som musela odísť od rodiny dosť ďaleko. No nech sú akýkoľvek mám ich rada a toto odlúčenie ma vôbec netešilo. Počas tehotenstva som bola pod neustálym nátlakom rodiny, partnera a aj iných okolností ako to že som musela robiť skúšky, prerábala som do toho byt, robila si autoškolu. Na dieťa som sa veľmi tešila, partner nedal ani náznak toho že by sa tešil, my sme sa len hádali, ja som celé noci plakala z toho všetkého. Myslím že to bolo najťažšie obdobie môjho života. Po pôrode asi mesiac som mala zdravotné problémy, musela som ísť do nemocnice na operáciu. Do toho som musela robiť skúšky, bývať v nezariadenom byte, chystať svadbu ktorá mala byť onedlho, naučiť sa viesť domácnosť a hlavne naučiť sa byť mamou. Dieťa vôbec nespalo, problémy s bruškom. Keďže som bývala ďaleko od našich nemal mi tu kto pomôcť, nemám tu priateľov a ani nikoho tu nepoznám. Keď prišlo dieťa tak vzťah s mamou sa dal zase dokopy, po 3 mesiacoch bol drobec už v pohode. Myslím že aj vzťah s partnerom bol už ako tak ok, a mali sme krásnu svadbu, a to naše malé tešidielko 😅 No teraz je ten vzťah zase na nič, akurát že teraz je to už manžel. Som tu v byte celé dni zavretá sama s dieťaťom, nemám už priateľky, s ním sa nedá rozprávať, nechce sa so mnou rozprávať lebo nechce počúvať moje pocity, čo prežívam. On si myslí že ja to strašne všetko zveličujem a že nič neznesiem. Priateľky tu nemám, lebo nemám na to čas, každú jednu minútu čo spí, alebo po večeroch sa snažím venovať dokončeniu školy, píšem diplomovku, robím skúšky, semestrálky, popri tom domácnosť, malé dieťa, ešte stále nezariadený byt. Neviem čo je oddych. Minule ma porovnával s maželkou jeho naj kamaráta, že ona ho čaká doma z práce aby mali orálny sex. 🤐 Sex máme čas od času, veľa krát nechcel tak ma to odradilo a väčšinou som aj tak večer už úplne unavená. Dokázala by som zvládnuť všetky tie starosti , no mne len vadí on, že sa mi nevenuje, pred tým bol pozorný, romantický, vedeli sme sa super porozprávať, zabaviť. Dnes mi napríklad v obchode povedal že sa nevie dočkať kedy zase odo mňa odíde zase preč do roboty. Takže 6 dní bol v robote a na ten siedmy vzal malú a šiel na celý deň k rodičom, ja som celý deň upratovala, prala, varila, zacvičila som si a chcela sa učiť ale už som fakt nevládala. Inak je skvelý otec, je v pohode akurát že ten náš vzťah v kombinácii s tým čoho všetkého som sa musela vzdať, čo všetko musím každý deň urobiť, a aj tak mám pocit že školu nezvládnem, že som non-stop sama. Neviem čo s tým teraz, som už úplne na dne. Som sa tu nejak rozpísala 🙂 píšem to sem aby som zistila názor niekoho nezainteresovaného, či naozaj robím veci zle tak ako tvrdí manžel... resp. ako by ste riešili stiuáciu vy... aj keď mne už stačí len to že som sa tu niekomu vyrozprávala
@sophiaso ahoj, po prve, nezariadeny byt neries! to je to najmenej, my si tiez az postupne vsetko zariadujeme, neda sa mat vsetko hned 🙂 dalej, mne sa tiez maly narodil pocas VS, tiez som tu bola aj som bez rodina sama, nikto mi nepomahal, ale zvladli sme to, ani sama neviem ako, aj ty to zvladnes 🙂 ja som chodila na denne studium stale, mm je ucitel a vysiel nam rozvrh uplne opacne ako sme mali hodiny, asi osud :D maly bol cele dni v skole a striedali sme sa pri nom a kojila som ho cez prestavky, teraz si uz ani neviem predstavit ako sme to vsetko stihali...no ucila som sa pocas vychadzky, na kocik som dala knizky abo som si sadla na lavicku a kocikovala ho nohou :D vonka ma to dobilo energiou a aj som si nasla kamosky pri kocikovani a som sa im mohla vyrozpravat...inak moj maly mal koliky, v noci vobec nespal a ani ja, ale je to o sile zvyku a ked zaspal kolo 4 uz som nemohla spat, tak som sa ucila....o domacnosti ani nehovorim, na to nebol cas, na obedy sme chodili v skole...urci si priority, hlavne si dokonci skolu, u mna to bolo paradox, cim menej som sa ucila, tym lepsie znamky som mala a diplomovku som musela zbuchat za 2 tyzdne, viac casu mi neostalo, bola to divocina a divocinu mas aj ty teraz, ale ja verim, ze to zvladnes 🙂 mm musi pochopit, ze mas toho vela a daj mu babo kedykolvek sa da, ved je rodic tak isto ako ty 🙂 ps:drzim palce v zivote a ked pises, ze si doma zavreta s dietatom, to fakt nemusis, chodievajte von a uvidis, precistis si hlavu, najdes kamosky a dobijes sa energiou 🙂
@sophiaso uz ti povedali.
nicis sama seba.
neklad na seba vysoke naroky, vsetci si na to zvyknu.
nejaku dobu sa to da vydrzat, potom ta to zlozi. a este ti budu nadavat, ze preco zrazu nestihas. ze si nemozna, neschopna.
namiesto obdivu, co zvladas a vdaky, ze to zvladas, zoznes kritiku, urazky a pojdes sa vyplakat do vankusa.
budes ako zena, co neustale riadi, upratuje, okolo deti a muza skace. potom uz nevladze, spomali a namiesto: vidno, ze si unavena, sadni si, oddychni si, pomozeme ti, co treba urobit? pocuje len: ina na tvojom mieste by uz mala hotove. pozri, aky tu mas bordel. preco este nemas navarene? co si cely den robila?
uvedom si, ze prave teraz vytvaras s manzelom buduci model zitia. zanedlho sa to stane vas vzity standard. ked ho budes chciet neskor menit, neobide sa to bez hadok, nepochopenia a pocitov krivdy.
napr. ako byt dobra ucitelka? zabudni na krasne teorie o priatelskom vztahu s detmi. bud prisna (nie tvrda, ale prisna), vyzaduj vzdy trosicku viac, nez sa oni citia, ze zvladnu. ked sa potom usmejes, zachovas sa priatelsky, maju pocit, ze dostali uzasnu odmenu. ked nieco odpustis, maju pocit, ze si skvela. a ako bonus, kedze ich vzdy drzis kusok nad limitom (a oni pre tvoju prisnost maju obavu polavit), naucia sa zvladat viac, nez si mysleli, ze zvladnu.
tak aj manzelka. neukazuj, ze ti mozu nalozit vsetko a ty sa snazis to zvladnut sama. co sa da - deleguj. co naozaj nemusis - rob sporadicky, nie zakazdym. nedaj sa odradit, ak nieco, co delegujes, neurobia, ako si ty predstavujes.
(kamoskin manzel sa snazil z utierania riadov vykrutit tym, ze ich utieral tak, ze ich mala chut ist umyt znova. tak vyzerali. ale neumyla. iba ked pred navstevou vytiahla vinove pohare, s úsmevom humorne poznamenala, ze sa ospravedlnuje, ale nestihala a utieral ich manzel. robili si z neho zarty. na dalsi raz sa uz posnazil. - nie je to platne vseobecne, ale na kazdeho nieco plati. treba najst co.)
@eeffka no ja uz nemusim ani prispiet, po tvojom trefnom 🙂)))
@eeffka Neviem čím si si v živote prešla, a ani z čoho máš spôsobené také traumy. No každopádne je mi to ľúto.
Píšeš že mám muža, zrejme už len to berieš ako úspech. A áno možno mi prepína, ja si priznávam v istých veciach materskú demenciu. 😀 Ale aspoň neberiem úspech to že po piatich rokoch úžasného vzťahu keď otehotniem, tak on neodíde odo mňa. To fakt klobúk dole pred takým mužom, ako si to napísala. 🙂 Medzi akými mužmi žiješ?
6 mesiacov do konca školy. Chcem sa ťa spýtať robila si vš pri malom dieťati? skúsila by si si jeden semester v ktorom je 6 predmetov, spraviť 4 semestrálky o rozsahu každá cca 30 strán, ktoré sú len vstupenkou ku skúške, k tomu mám deadline z diplomky na polovicu práce pred Vianocami, spraviť tých 6 skúšok a len tak popri tom sa starať o dieťa ktoré má problémy so spánkom, variť, upratovať a všetky tie akože nič činnosti, bez rodiny, bez priateľov a bez komunikácie s manželom? Lebo mi príde že pre teba je to bežná situácia. Študovala si takto? Skutočne ma to zaujíma, prosím ťa odpovedz úprimne s čím z tohoto máš skúsenosť.
A to že potrebujem z času na čas počuť ľúbim ťa a pod. Čo je na tom také strašné? Každý má iný jazyk lásky. Svojim deťom si tiež nikdy nepovedala mám ťa rada, ľúbim ťa alebo ako? Manželstvo je o kompromisoch, a ja tiež pre neho robím všeličo čo by som sama od seba nerobila, ale beriem to. Veď o tom je láska. 😉
ahoj
poviem ti uprimne, ze ja si neviem predstavit robit si skolu popri babetku... fakt nie a obdivujem mamicky, ktore to zvladnu... a naozaj je velmi depresivne, ked mas babetko a si sama, manzel stale v praci, rodina daleko, nema ti kto pomoct.... no ja ti poviem, ze ja by som to dala len velmi tazko....poznam sa viem co hovorim. A tiez si myslim, ze vztah sa po narodeni deticiek trosku zmeni, aj mojmu manzelovi chybalo ze sa nemohol tak ako predtym venovat svojim aktivitam, urcite to prenho bolo obmedzujuce ako i pre mna. boli sme nervoznejsi a naozaj neviem pochopit mamicky, ktore tvrdia, ze ich zivot sa po narodeni dietata nezmeni, moj sa zmenil, vyrazne, ale ked ma clovek tie svoje deturence, tak uz by to nikdy nevratil spat, aj ked je to niekedy zlozite... v podstate som ti asi nic neporadila pretoze ti neviem poradit, prajem ti aby si nasla spravnu cestu.
@sophiaso ja som v pohode, aj skolu mam dokoncenu aj nejaky diplom mi dali farebny, aj popris praci to bolo... vydata som uz dost dlho takze zmenim nazor? hmmm nezmenim 🙂
ale ja som stara skola, najprv sa vydam, potom s muzom zijem a az tak prichadzaju deti... a neocakavam ruovu kniznicu, nemam traumy len som tvrda pragmaticka
svoje deti objimam a rozpravam im ako ich milujem, muzovi tiez, ale on obcas len precedi pomedzi zuby...no a? teraz si mam zufat? stara sa o nas, je tu pre nas, urobil by pre nas prve aj posledne a ze to nehovori??? mne to teda nevadi ani trochu. Viac ma potesi ked spravi nieco co je pre niekoo uplna hlupost ale viez ze to urobil pre mna osobne a nie zo zotrvacnosti ako Lubim ta / aj aj teba
@lenuskajn Tak to ťa obdivujem že si to tak dala. Malý vyrastal na akademickej pôde, budete mať génia. 😀 to s tým kočíkom poznám, tiež som to tak robila 😀 ale už nie je počasie na to, žiaľ 😀 Už mi zostáva učiť sa len po nociach. Zatiaľ školu zvládam, myslím že to mám časovo dobre naplánované, ale sama vieš aké je to náročné a ako ťažko sa to napriek tým plánom plní.
A čo sa týka toho bytu, takže nemáme napríklad botník iba také regály, takže keď nájdem topánky v spálni pri postieľke, už ma to neprekvapuje. Drobca to ešte stále baví 😀
Zvládla si diplomovku za 2 týždne a to ti prešlo? Šikovnica 🙂
Budem si musieť nájsť určite kamarátky, lebo tie čo som mala som stratila. Nikto v mojom okolí nie je vydatý a už vôbec nikto nemá v mojom veku dieťa. Však vieš ako to berú baby na VŠ. Ja som musela byť teraz dlhší čas zavretá asi 2 mesiace doma zo zdravotných dôvodov, fakt sa inak nedalo. Našťastie už môžeme ísť von, tak aj to pomôže. Ďakujem za motiváciu 😉
@sophiaso no tak vidis, zatial zvladas a urcite to zvladnes vsetko uspesne 🙂 v piatom rocniku si?diplomovka bola zbuchana, vobec nie podla mojich predstav, ale nebolo casu, predtym bola prax a tam bolo treba pripravy robit a predtym zase skusky...ale som rada, ze vsetko uz mam za sebou 🙂 inak my sme botnik nemali rok ani krabice neboli rok vybalene, len zakladne veci :D ucila som sa stale, ked sa dalo, ved vies :D no ved, tie kamosky na VS nechapu cim prechadzas, kym si to samy nepreziju a vtedy si spomenu na Teba, ze si to vsetko zvladla, aj babo aj skolu 🙂 a ake velke babo mas?mne sa narodil maly pred skuskovym v maji vo stvrtaku a prvy rok veru na akademickej pode prezil :D
@sophiaso pisala som ti uz 3x aj 3x zmazala...ale uz mi neda 🙂
nerob z komara somara, mas muza, dorabas 1000 veci naraz z vlastnej vole zo svojho rozhodnutia tak sa nestazuj, si na RD a prepina ti, bezna vec.
Svadba mohla byt mala, vodicak si si mohla riesit inokedy.. urobit si dieta s clovekom s ktorym sa stykam a nezijem, je hazard z tvojej strany a klobuk dole ze to dal, skolu mas za 6m za sebou
takze prestan sa hrat na slecnu perfektnu a otvor oci.
A ze on ti nerozprava ze la luubi a ak si pekna, vies ked pochopis co je to laska? ked budes po krk v sracke a ten "neromanticky " clovek na ktoreho sa stazujes ti poda pomocnu ruku bez toho aby ocakaval nejake komplimenty.
Cele zle...ale z tvojej strany. Pripadas mi ako pekne umrncana osoba co sa potrebuje samopochvalit ked uz nechvalia druhy. a ked nebodaj pochvalia tak nie tak ako si chcela...