Niekedy sa cítim príšerne
Ahojte. Ja sa asi chcem len vyrozpravat a postazovat. Som uz 4 roky doma s detmi a niekedy mi to uz prerasta cez hlavu a som z toho unavena, takze vidim len to zle, ako som nastvata na cely svet, kvoli tomu, ako sa ma niekedy zena. Napriklad ze sa skoro nikdy nevyspim, ze fungujem, ci je den, ci je noc, na oddych mozem zabudnut, na konicky tiez. Vadi mi uz, ze ja sa nikdy nemozem najest ako clovek, lebo z jednej strany krmim mladsiu dceru, z druhej strany je starsia, ktorej robim poskoka a popri tom sa kruti, zakyda ma jedlom aj vsetko okolo. cize popri krmeni a jedeni este 300x odchadzam od stola a uz mi casto ani nechuti. Vadi mi, ako som stale dotlcena, lebo po mne deti skacu, lietaju ako splasene, vrazaju do mna, motaju sa pod nohy, zakopavam o hracky, stupit na kocku z lega pozna asi kazdy. Stale sa musim s niecim natahovat, vyvlacat kocik do schodov, vsetko robit oba jednou rukou, lebo v druhej mam 10-kilovy naklad. Nemozem ist v klude ani na zachod, lebo bud po mne nieco nonstop chcu, alebo tam za mno obidve deti hned prilezu. Stale sa musim niekde hnat a aj tak nie je nikdy nic hotove. Nonstop sme tu hroznej atmosfere, lebo deti sa stale biju a ak nie, tak sa zabavaju tym, kto hlasnejsie vresti. Vsetko stale rozhadzuju, kazia, vysypaju, rozbijaju, dookola sa pytaju to iste a ja musim 20x to iste odpovedat. ked chcem nieco po nich, tak su hluche a mysim to zopakovat asi 300x. doprosovat sa, aby si umyli ruky atd. starsia sa rano ken zobudi a hned je zduta, je zduta skoro nonstop. Su stale chore, je len chodim a fukam in nosy. ked ochoriem, nemozem sa liecit ako normalny clovek. Musim sa starat o dve deti a ficat aj v horucke. Manzel ked je chory, vezme si z prace PN. Zena nemoze nic, iba pretrpiet. Nemozem ist ani k doktorovi, nemam kedy. Alebo mozem, ano, ak vezmem so sebou 2 splasene deti, ktore neviem ako vydzria cakat so mnou v cakarni a ako ich prehovorit, aby pocas vysetrenia nezdemolovali ambulanciu.Manzel je stale v praci alebo na sluzobnej ceste, ked su deti chore, tak sa tyzden nedostaneme z domu, nudia sa tu, vyvadzaju a suseda nam bucha na radiator, nech sme ticho. Pustnem, lebo kedy ani dostudovavat veci do prace. Musim mat stale dobru naladu, lebo nechcem byt na deti mrzuta a manzela moje stazovanie nebavi pocuvat.
Tak. Tak som sa vyrozpravala. Samozrejme, su niekedy aj pekne chvilky, deti lubim, aj muza (ze na seba nemame ziadny cas, to ani nehovorim), ale niekedy mi tie dni pripadaju uz hrozne a som nahnevana, uz si niekedy pripadam ako odlud, ze chcem aj ja trosku normalnej pohody. Ale pripada mi, ako by som na to ani nemala pravo.
@jana497 ano, mas pravdu. ale ako to dosiahnut? ja potrebujem asi presny navod. napriklad odchadzame zo skolky, poviem jej pekne, ze nech sa dohra a uprace veci, ze ja zatial idem nachystat veci v satni. potom sa vratim, ze teda uz ideme - nic, poviem dalsi krat nic. na x- ty krat pride ku skrinkam, no ked si ma napriklad obut topanky, tak sa bez slova zduje a nechce sa obut. poviem jej pekne, prosim, obuj sa, uz ideme, nic, poviem jej to stokrat. nakoniec to skonci cirkusom. robi to naschval, lebo ked chce, obut sa vie. no vadi jej, ze som tam s mladsou dcerou. alebo co. caka oduta bez slova, ze ju obujem. no tak co mam v takychto situaciach robit, ako postupovat?
naozaj neviem poradit,mozno som bola hned od zaciatku trosku prisnejsia ,mal v sebe od zaciatku ten respekt ktori teraz detom chyba ,ked bol treba capla som mu po zatku a to mozem odprisahat mozno raz za pol roka,ale zase dlho si to pamatal ..
@sitting spolucitim...a k tomu vsetkemu co si napisala dodavam..obriadis decko, konecne sadnes, ze aspon 5minut das kavu alebo co. nie..v tom momente sa decko posere...
ja som tiez niekedy zufala. a mam len jedno.
a ze ako si si naucila tak mas..to si ani nevsimaj.
tiez som si decko nenaucila hulakat a trieskat sa o zem...robi veci,ktore nevidi v tv, doma, do skolky nechodi..kde ich vidi?odkial ich ma?neviem..zeby povaha?ano sme tu na to aby sme decko usmernili ale...
drz sa
@sitting absolutne nesúhlasím že ako si si naučila tak máš. resp. súhlasím do určitej miery 😉 výchova je naozaj "gro", základ správania detí,ale nezabúdajme že sú aj od prírody deti agresívne, extrémne temperamentné, hyperaktívne, alebo skrátka povahovo takí malí cholerici -rovnako ako dospelí..(netvrdím že práve tvoje). temperament a exta/intro verzia sú vrodené a dajú sa výchovou len korigovať.
a na také musí mamina 100x viac úsilia vynaložiť,lebo to čo platí na "štandartné"(neviem inak nazvať) dieťa na tieto nezaberá ani náhodou! niektorí to nazývajú aj náročné dieťa, iný sa tomu názvu smejú.
a tak žena skúša po dobrom, po zlom,skúša pevné objatia, vymedzenia hraníc, číta knihy, skúša príkazy, zákazy, a nakoniec je ešte aj tak ona na vine že robí niečo zle a že si to tak vychovala 😀 jasné,že odfláknutá výchova plodí malých tyranov, ale na niektoré deti treba extra super výchovu 😀
možno niekoho naštvem, ale fakt si nemyslím, že si iba ty na vine. myslím,že nerobíš nič extra zle,možno naozaj akurát si viac všímať svoje potreby.mám pocit,že robíš ešte viac, vynakladáš viac snahy ako mamina s pokojným dieťatkom. a jasné-ponorka.
držím ti palce.
a nechcem tvrdit, ze ja mam zivsie deti, nez su ostatne, ze su hyperkativne, to hovori kazdy o svojich detoch v dnesnej dobe, no obcas rozmyslam, ci ta starsia nie je trocha moc, predsa len, aj v skolke to o nej vravia ucitelky, ze neobsedi, kruti sa, nedava pozor, nespi, pada zo stolicky atd. druha zacla chodit sama v 8,5 mesiacoch, takze ziadne ze kde posadim, tam je.
Ahoj,ako som čítala tvoj príspevok,ako by si písala z mojich úst.Ja momentálne prežívam to isté ☹ A vôbec neviem ako z toho kolotoča von...
hehe, prave dnes som chcela daco taketo napisat.. idem aj mna porazit a nepomoze na to nic! Hovorim si iba, ze to prejde ked bude vacsie :P DUFAM. Aj ked pri mojom parterovi tazko, on si mysli, ze mama ma povinnost mu uvazovat snurky aj v 40tke... tak... idem si dat cokoladu a nech sa vsetci strcia :P
@sitting a co takto detom povedat obcas nie?
nie, nemozete po mne skakat.
nie, nebudem sa teraz s vami hrat, lebo obedujem a chcem sa najest ako clovek.
wc ma asi dvere. co takto ich zavriet?
su veci, na ktore mas pravo a nemusis ich trpiet. taktiez, ked si chora. nie je hanba poziadat o pomoc - ci muza alebo niekoho z rodiny. ked som mala chripku, muz si bral normalne OCR.
a co sa konickov tyka - co takto zapojit viac pana manzela do stsarostlivosti? je otec, tak nech prilozi ruku k dielu. aj moj muz je od rana do vecera v praci, ale raz do tyzdna chodi skor, a ja idem do jazykovky - je to takto uz 7 rokov - odkedy sa narodil starsi syn. muz je plnohodnotny rodic, nielen meno na papieri...
@sitting inak mna uz v zufalstve napadla aj klietka :P
Taketo to ma kopec bab, myslim ze tym vela kociek preslo a citilo to rovnako, mozno ze ale vela z nich to radsej verejne neprizna. no a potom tu su clanky ako po rokoch sa decka a muz necha len obskakovat, ako si chudak nepochopeny a neuspokojeny manzel nasiel nejaku trubu, lebo ho strasne chapala a necitil sa zanedbany, potom tu clovek cita ze ty zla zena je to tvoja vina ze ked si odpadla od unavy a citila si sa nestastna a vycicana, si este 6 krat nedrzala muzovi, aby sa citil ako samec a nesiel za nejakou inou a pod. potom, po rokoch, si uvedomis, ze si zbytocne stratila cas a seba. preto, ak mozes, zmen to hned tak, aby si bola aj ty spokojna. bohuzial, zivot cloveka nauci, ze ma zacat byt aj sebec.
@simca06022011 😀 😀 no ja mam chut sa pred nimi niekedy zavriet, na balkon, do zachoda, kdekolvek.
@bubelko nič v zlom, ale prečo si myslíš že to nehovorí? 😀 verím že aj 1000x im to povie. a dieťa si aj tak robí po svojom..čo keď nezaberajú príkazy, zákazy,a nie jednoducho neplatí? biť ich? ani to nie je najlepší nápad.
asi len každý deň bojovať a nejako to prežiť lež budú väčšie.
Nie vsetky zeny su stvorene na 3rocnu matersku dovolenku. Ak sa na to necitis, sup deti do jasli a do prace, niekedy staci aj polovicny uvazok na pocit realizacie. Zijem v NL, kde su deti v jasliach bezne od 3 mesiacov, a nehrozi aby nejaka holandanka sedela 3 roky doma. Aj kvoli tomu, ze sa potrebuju realizovat aj inac. Zalezi od povahy cloveka. Ja som zatial rada doma, ale neviem si to predstavit bez obcasnych dobrovolnych prac a realizacie sa mimo deti a domova v ramci hobby. Vsetko mame tak, ako si sami zariadime. Bud k sebe uprimna, a ak ta to uz nebavi, chod do prace ;)
Ahoj, ja som doma 5 rokov a ešte rok budem.Starší syn má 5 a chodí do škôlky, mladší mal teraz nedávno 2 roky. Jasné,že by som klamala, že je u nás stále kľud a deti sa stále pekne hrajú, niekedy je to u nás ako v cirkuse. Ja nepoznám, čo je to pomoc s deťmi od svokry, ani od svojej mamy.Dnes sú už starí rodičia iní, ako bývali kedysi.Majú svoje aktivity, už akýsi svoj svet a pokoj s pohodlím.Mne pomôže iba manžel ,naučili sme sa, že už sa nám nevyplatí nad niečím fňukať, čakať pomoc od iných, je síce v práci od 7 do 18, ale potom sa vždy s deťmi hrá, venuje sa im cez víkendy, proste mám šťastie na starostlivého otca, manžela.Ja som však doma celkom rada, jasné, že je pre mňa super už len výlet do potravín ,či supermarketu, ale máme s malým režim, kedy papáme, varíme ideme von, a podobne. Skús ozaj niekoho zapojiť, muža, kamošku, lebo mne sa potvrdilo,, že niekedy Ti viac pomôžu cudzí ,ako vlastná rodina. Tak sa drž, choďte sa von prejsť, nadýchaj sa a možno to pomôže
@bobsent Moje deti su zive a temperamentne a tvrdohlave, ze sa ludia zvyknu cudovat, ako sa mohli take narodit vsetky styri. Syn ma na ADHD aj papiere. Nedokazem sice dosiahnut, aby boli ticho a neskakali a nevystrajali, ale dokazem dosiahnut, aby ma nechali v klude najest (idu skakat a hucat vedla), aby muza nechali vyspat ked pride rano zo sluzobky (skacu a hucia na inom poschodi) aj aby sa podielali na praci v domacnosti a zahrade (to casto hucim a dupem ja 🙂 ). Dokonca nam ani neskacu do reci, ked mame s muzom chvilku na rozhovor (skacu si do reci navzajom). Zive decko naozaj MUSI skakat, ale NEMUSI ti skakat po hlave.
@sitting ja chodim "vesat pradlo" 🙂)
@bobsent z toho, co pise mi neprislo, ze povedala nie. a nepisem nikde, ze ich bit. neviem, ale ja ked poviem detom, nie, nie som preliezka, tak mozno to skusia 2. a 3. krat, ale ked im to zopakujem uz 4.x a postavim sa a idem prec, tak to pochopia.
taktize pochopia, ze ked su zavrete dvere na wc, tak to asi znamena, ze neist dnu. hlavne tie väcsie.
a su veci, ktore sa velkom nezlepsia a nie som zastanca toho, ze prezit a cakat az budu väcsie. lebo male deti, male problemy, väcsie deti, väcsie problemy, kazde obdobie ma svoje uskalia a v kazdom obdobi dietatu stanovujem hranice a nemusim ani zdvihnut ruku ci hlas...mam dve deti, jedno je kludnejsie, to druhe za to kaskader bez pudu sebazachovy. ale tak ako ked oni povedia, nie a respektujem to, tak respektuju aj oni, nie, teraz sa s tebou hrat nebudem, lebo mam nieco na praci. musis pockat...
a to som s detmi doma vyse 7 rokov...
@sitting ak sa nechce obuvat v skolke, povedz jej to raz, max.dvakrat a dost. Je to veeeelka skuska nervov, my sme tak boli v satni aj takmer hodinu. Oprela som sa o parapet a cakala na milostivu. Vnutri som skoro vybuchla, ale zatala som sa. Povedala som jej, ze cakam, a ak sa neobuje, ostavame tu, mne to nevadi, mam kopu casu. A pozerala som do blba so zalozenymi rukami.
@sitting ved prave, su prekvapeni, ze ZRAZU mas nejake poziadavky..treba ich mat priebezne🙂. inak pravo v klude sa najest alebo sa raz za cas poriadne vyspat ma snad naozaj aj matka, nie? 😉. to musi akceptovat muz aj deti (od isteho veku).
mozno by to chcelo jeden dlhy uprimny rozhovor s manzelom. bud nech sa zapoji doma viac on, alebo najdite iny sposob, ako si mozes aspon raz za tyzden vyhradit cas pre seba (babka, opatrovatelka). v neposlednom rade by ste asi mali travit aj nejaky cas len sami dvaja..ja viem..aj u nas je to bieda, odkedy mame deti, ale moznosti velmi neboli. az tento rok sa to malinko zlepsilo, ale aj za to sme vdacni. tak snad by sa aj u vas dalo zmenit par veci k lepsiemu.
inak tvoje pocity som ja mala uz po roku, takze fakt klobuk dole. si priklad zeny, ktora vie potlacit svoje potreby v prospech rodiny - a to je sice obdivuhodne, ale len dovtedy, kym to aj tebe neublizuje..a zrejme sa to prave "lame". nenechaj to tak, tiez si zasluzis trosku svojho "sebeckeho" stastia 😉. lebo ak nebudes spokojna ty, nebude ani tvoja rodina (vlastna skusenost - velmi smutna, ale dala mi vela)
@sitting bozeeee, tak toto presne poznam!!! ja som na rodicovskej 2,5 roka, ale uz predtym som prve cele tehu bola doma a rok predtym som koncila vysku, takze som bola viac doma ako v robote... a tiez mi to pekne kape na mozgy z toho! uuplne presne si opisala moje dni. muz na sluzobkach, ja v jednom kole, kazda noc 5 krat vstavat, od 6 rana ficim do pol deviatej, jedna babka pracujuca (mam mladu mamu) a druha babka sice byva blizko, ale radsej z prace bezi k svojej rodine mimo nase mesto... niekedy to zvladam s prehladom, kazdy ma obdivuje 😎 , inokedy mam chut sa rozplakat od unavy, nervov, stresu, kricat do vankusa, ujst a nevratit sa. niekedy lutujem ze nemam psa, s ktorym by som sla von, bez toho aby som musela rozpravat, kricat, riesit kto pojde na hojdacku prvy a na ako dlho, proste vycistit si hlavu. minule som bola bez deti, kocara, muza v obchode... boze ta lahkost! to bolo jak pre niekoho rande, akurat ze sam so sebou! ked mi svagrina s prepacenim zadrbala (to neviem inak ani nazvat) ze: sak co, cely den sa len hrate, mas vlastne take predlzene prazdniny po skole (!!!!!!!!!!!!!), som na nu kukla ze jasneee, nakupovat, varit, prat, upratovat a vychovavat mi chodi jedna mila pani a ja si zatial pokukam s detmi knizky a staviame z kociek veze.... nechapala som, ako toto moze niekto povedat... teda moze: niekto kto nema deti a stara sa len o psa... ta ponorka je o to horsia, ked clovek zije v malom byte, kde najmensi neporiadok dokaze vyvolat klaustrofobicky pocit. ja mam rada upratane a je mi do placu, ze najskor budem mat upratane tak naozaj asi az o x rokov ☹ tesim sa na ten pocit, ked upracem a vylozim si nohy v obyvacke, vo vyluxovanom byte, dam si kafe, ktore mi nikto nevyleje a zapnem si v telke iny program ako jim jam... inak pekna tema bola ze na co sa tesime ked deti vyrastu :D pobavila... u nas svieti slnko, tak ma to dnes dobilo energiou, ale neboj, tiez mam dni pyzamo, kedy je pre mna tazke aj sa ist umyt (a to som si nikdy nemyslela ze budem ozaj taka matka na materskej, pri druhom dietati sa to uz neda vyhnut sa tomu...) musime to vydrzat. aj cez slzy unavy, zufalstva. niekedy je to velmi tazke 😢
@denduska toto v skolke robim aj ja.. nechce sa ani obliekat ani nic.. postavim sa a cakam.. rodicia kukaju ako keby som bola nenormalna, lebo vsetci deti obliekaju.. ale moja sa vie obliect sama a iba robi truc.. tak kludne, poreve si, pohadze sa o zem, povrieska.. ked je velmi zle vyberiem sa pozerat si nastenky... 🙂 U nas je problem dvojitej vychovy, mala si potom ku mne dovoluje vsetko mozne aj nemozne... a nepomoze jej pekne povedat. Nazorne jej musim ukazat ze to tak nejde.. ale je to na nervy :/
@bubelko jasné, nepíšem že si ich kázala biť.
ale je to presne o tom ako hovoríš- stačí ti povedať jednoducho pár krát nie. alebo zdvihnúť hlas.ale sú mamini,kt. robia to isté čo ty, rovnakými slovami, rovnakými metódami a to nefunguje..
dvere na wc darmo zatvorí,keď sa jej bude dobíjať, klučku mykať, revať, no skús sa vytoto 😀 100x som vysvetlila nie, nesmieš,maminka kaká, na wc sa druhým nechodí, aj som nakričala-0bodov.až vekom sa to zlepšuje. odpútať pozornosť,ako všade radia-bez úspechu.
ja sa nad stanovením hraníc už iba pobavím.ako? ako presne? mne tiež dávnejšie jedna povedala-ale to musíš povedať,že nesmieš!
povedala som, nič.
tak reku a ty to ako robíš, tie hranice? a ona že no takto isto poviem ako ty,len poslúchne. 😀
ja na to .tak poraď,keď neposluche, čo by si robila?
ticho. a potom že nevie.
verím, že zakladateľka témy tiež deti neučila vyčíňať,načo by to robila?
ale to sa ťažko vysvetľuje,treba zažiť.
no ale nič v zlom-aby si sa neurazila.
mam dvojcata a viem, o com pises. Ty si ale ta, ktora si musi pomoct. Manzel MUSI sa zapojit do starostlivosti o deti, proste mu nedaj inu sancu. Dalej si zozen pomoc, ci uz u to stari rodicia alebo kamaratka. Aj keby Ti len nejaka studentka prisla postrazit na dve hodky deti, aby si si oddychla. Ked je manzel furt v robote, nech Ti tu pomoc zaplati. Proste, dako to musis vymysliet. Isla som do prace, ked mali dvojcata 21 mesiacov. Isli k opatrovatelke. V podstate dostanes rodicak a zaroven plat, tak ten rodicak mozes obetovat na opatrovatelku. Proste, su rozne alternativy, hlavne zacni byt kreativna. A zajdi si k pychologovi, nic na tom nie je. Urcite pomoze aj k detskemu, ze ako komunikovat s detmi....nikdy nevies, kto Ti tu spravnu radu situ na Tvoju situaciu.
@bubelko jasne, ze hovorim nie, najprv to bolo len slovne a asi 30x po sebe, no zistila som, ze slovne nestaci, pri starsej treba konat, ked nepocuva na prvykrat, bud rovno aktivitu zrusit, alebo zasiahnut , samozrejme aj s vysvetlovanim, ze preco. no je to stale dokola a hned sa zduje, robi cirkus. niekedy su take dni, ze nonstop, tak som z toho znechutena. ze stale len zakazovat, prikazovat, napominat a divat sa na tu zdutu tvar.
@denduska ja by som rada kukala do blba a cakala, no mam tam tu mladsiu dceru, ktora bud uz vresti v kociku, ak to dlho trva, alebo je mimo kocika a musim ju tam nahanat a drzat, co by behala do zachoda, davala do ust dieloky stavebnice, liezla na stol, behala s noznicami v ruke, vytahovala cudzie skrinky atd. doma ak ju necham, tak chodi hola a neoblecie sa alebo sa neobuje a proste nejdeme von, ale nepouci sa.
@bobsent no budes sa divit, ale nemala som problem zamknut dvere a nechat ich, nech sa dobijaju... no tak to skusili par krat... a potom uz pochopili, ze napriek dobijaniu, zavrete dvere su zavrete dvere... neskor nebolo treba zamykat.
a to, ze neposluchne - no tak neposluchne, nabuduce neposluchnem ja...
ako pisem, mam dve deti. jedno je kaskader... niektore veci si musi zazit - pad z preliezky, zo stromu, z kolobezky a pod... taktiez rozbity stol, kupanie vo wc...a hej, zakazy nefunguju, ale v danom momente je mu uplne jedno, ze som povedala, nebude vecernicek...ale jeho reakcia, ked ten vecernicek naozaj nie je, ta uz je potom uplne ina. tam uz to zrazu je, preco ja nemozem a brat moze? no preco? preto a pre toto...
taktiez - neupratane hracky a vrece...prvy moment, je mi jedno. ale ked potom par krat hladal poziarnicke auto a to bolo "upratane vo vreci v pivnici", tak mu doslo, ze aha, mama asi nehovori len tak do luftu...
ono problem je ostat dosledny, veci, ktore slubujem aj splnit - ci pozitivne alebo negativne... a od toho sa odvija vsetko...
ani ja nie som 100% dosledna a vidim, ake to ma dosledky... ale nie som robot a tiez sa obcas seknem - ci v reakcii alebo slube.
plus dalsia vec - kde su otcovia tychto zivych deti? nemyslim, pocas doby kym su v praci, ale vecer? vikend? preco nemoze zakladatelka jeden vecer do tyzdna vypadnut - napr. cvicit, malovat, strikovat, alebo len tak sa zavriet do spalne?
a este bola som nanho sama rozvedena,uver ,pladba za byt inkaso ,dve prace..ale vedeli sme sa trosku zorganizovat do kritickeho veku ,ale potom som uz nepotrebovala tolko pracovat pracovala som len v jednej praci super viac casu na pubertiaka ,ved sa nemam coho bat ved je dobre vychovany -hura problem za problemom ,nebolo to nic co by sa nedalo vyriesit ,ale uz to nebol moj mali Marosko