Nízke sebavedomie mi ničí život
Ahojte, bola by som veľmi rada, keby ste sa so mnou podelili o skúsenosti v tomto... Zisťujem, že mám obrovské problémy so sebavedomím, ktoré totálne narúšajú moje vťahy. Pracovné až tak veľmi nie, ale osobné áno. Odkedy si pamätám, vždy som mala problém nájsť si priateľov, lebo odjakživa som si myslela, že všetci o mne rozprávajú a určite to nie je nič dobré. Nevedela som si vytvoriť vlastný kruh známych a riešila som to tak, že som si vždy našla frajera, ktorý bol mojím spojítkom so svetom, avšak dopadlo to tak, že som často zostávala v neperspektívnych vzťahoch len preto, aby som nebola sama.
Momentálne mám 30 rokov, som na prahu rozchodu a mám pocit, že celý môj život je jedna veľká katastrofa. Mám pocit, že nikto ma nemá rád, nie som dosť dobrá, nemám rada oslavy a prítomnosť veľkého počtu ľudí, hľadám útočisko len doma a často sa utiekam do online sveta... Bože, neviem ako z toho von...
@peter2404 suhlas.len sa prosim ta nenechaj diagnostizovat tunajsimi akoze psychologickami.aj medzi vystudovanymi realnymi psychologmi je skutocnych odbornikov ako safranu, nie to este tu.ak nevidis ine vychodisko,najdi si nejakeho podla recenzii.psycholog je totiz profesional,ktory ta nakopne a pomoze ti vidiet veci z ineho uhla pohladu.mozno ti da nove napady,ako riesit svoj subjektivny pocit.nie je to nijaka hanba mat psychologa.tak ako to nie je hanba mat zubara,gynekologa,neurologa ci internistu.sme pod natlakom medii,reklam,socialnych sieti,tych pro forma dokonalych zivotov,mame tendenciu sa porovnavat s druhymi.nie kazdy to hodi za hlavu a robi po svojom,povedala by som,ze vacsina sa nechava deprimovat a robi a tieto veci hoci za zatvorenymi dverami. znacne ovplyvnuju ich myslenie.ibaze ist za psychologom je podla vacsiny zahanbujuce,tak ludia to vnimaju ako tabu.
@lenkakravcova to nebola chvala, to je fakt. a my ziadnu z nasich kamosiek nenutime mat milenca, nuz ale ked ho nejaka ma a chodi s nim po vikendoch alebo sluzobkach tak jasne ze sa bavime na tom "ze o nich nikto nevie" pricom vsetci v praci vieme... vy na babskom veceri kde ziadna ani len nechce pocut slova dieta/syn/dcera/plienky/soplik/a ine sa bavite o com? mna zivot toma cruisa nezaujima, radsej podrbeme susedku. a je mi jasne ze ked tam ja nie som tak nerozoberaju bibliu ale mna 😉 a je mi to fuk. lebo viem ze ak by som niektorej o polnoci zavolala ze potrebujem odvoz do nemocnice alebo priviezt liek lekarne, tak to urobia. o tomto by to podla mna malo byt...
@nikki20 prestaň používať ako spojítko so svetom neperspektívnych chlapov, to buď radšej naozaj sama so sebou ako píše @saslavka73 . Zbytočne mrháš svojim časom, nič ti to nedáva. Radšej akceptuj seba samú taká aká si. Nemusíš sa hrať na niekoho iného, nemusíš sa pred inými pretvarovať, nemusíš robiť to, čo chcú iní. Už si dosť stará na to, aby si vedela, že nič NEMUSÍŠ, si slobodná, môžeš byť aj trocha divná, aj iná ako všetci ostatní, čo je na tom? Mne manžel hovorí, že som z Gurunu, tiež nie som ako väčšina a mne osobne je tak dobre, cítim sa konečne sama so sebou super...
Ahoj sme dve ja mam nulové sebavedomie manžel mi hovorí ze 50 % úspechu je sebavedomie. Ale nejak s tým bojujem a on ma vo veľkom podporuje vo všetkom
@nikki20 ahoj. Viem, o com hovoris. Presne som to roky citila. Vztahy obdobne.
Nemyslim, ze ti pomoze ist medzi ludi, robit aktivity a tak... To je premahanie. Ani partner ti neda sebavedomie, hocijako super by bol. Naoko to pomoze, pochybnosti o sebe zostanu. Mozes robit pekne veci pre inych, ale aebe sa nezavdacis.
Urcite vyhladaj dobreho psychologa. Alebo alternativnu liecbu. Sama to nevyriesis. Este si pamatam ten zvazujuci strach, ako idem po ulici a vsetci o mne urcite hovoria, aka som hrozna, skareda, nahovno. A navonok usmievave ziena bez problemov. Ja som roky chodila na rodinne konstelacie (kuk google).
Prvy clovek v tvojom zivote co ta ma lubit, si ty. Od toho sa odvija vsetko. Sebavedomie, vztahy, ucta k sebe.
Stale mam malo blizkych kamaratov, ale to je fakt, neurcuje to moju hodnotu. Ak ma ludia ohovaraju, to je ich pohlad, ved nech si pokecaju. Ja viem kto som. A som dost dobra. Nie dokonala a nie podla cudzich predstav. Normalna lasky hodna priemerna osoba. Nie uzasna ani vynimocna, ako som si myslela ze musim byt, aby ma ludia mali radi :D
Ak si naozaj presvedcena o tom, ze si rovnako dobra ako hocikto iny, z toho kludu ta nikto nicim nevyhodi.
Zo zaciatku mi pomahala aj vedoma praca - do zrkadla si povedat lubim ta. A opakovat kym tomu nezacnes aspon trochu verit.
Pohladkaj sa. Ruku, nohu, tvar. Uvedom si svoje telo. Lebo to ma tazke, ak ho nelubis. Nemusi byt dokonale, ale je tvoje. Rozmaznaj sa trochu.
V niektorych situaciach sa skus sama seba spytat: ako by teraz reagoval niekto, kto miluje sam seba, kto si uvedomuje, aky je dolezity? A skus ci by tak reagovat slo 🙂 ak nie aspon si uvedomuj ten rozdiel. Zatial, kym to nepojde vyslovit.
Plus ja som si musela vyriesit detstvo, rozdiel v realite a ocakavani. Som velmi citliva a vyrastala som v chladnejsom prostredi, lubena, ale skratka inak a urobila som si z toho blok.
Zvladnes to. Len si najdi pomoc.
Mas uzasnu vyhodu, este nemas rodinu. Mozes to napravit a s tym pride aj spravny partner.
Mala som frajera, ked uz som bola v pohode a ked som mu raz povedala, ze nie je stredom mojho sveta, ze ja som a on moze byt po mojom boku v tom strede...tak sa so mnou rozisiel.. :D
Drzim palce 🙂
Viete čo pred hodinou som cestovala vyše hodinu v áute a celý čas rozmýšľala o mne o ľuďoch.Cely život sa to somnou vlečie,ja som typ ktorý nepotrebuje s každým pletkovat, ohovárať neznášam to,nikdy nevydržím zo ženami komunikovať lebo vždy,vždy ide o ohováranie niekoho kto to nepočuje.Na kavičky nechodím,nepotrebujem to,mám deti, muža,seba áno aj sebe sa venujem.Menila som niekoľko miesta a všade sú také svine,že nehorázne veci som sa doznala o mne.Uvazovala som či chyba vo mne,či nie som príliš nedostupná,ale keď si spomeniem na všetky tie reči,nezmysly,nie som na vine ja ale oni.Nezapadam do ich charakteru a som rada,že nemám v sebe takú sviňu ako oni.Skor si vážim ľudí ,ktorý vedia byť ticho a nerozpravat bludy a kritiku o výzore iných.
Ďakujem Vám všetkým za názory, zvažujem toho psychológa, resp. asi by som potrebovala nejakú hĺbkovú psychoanalýzu, či je so mnou všetko v poriadku...
@nikki20 Čo by nebolo.........
@jana_eyre Zaujimavy postreh. Ked som bola mladsia, vzdy som si o sebe myslela, ze som extrovert. Ja vseobecne nemam az taky problem postavit sa pred ludi a rozpravat, mala som aj pracu, kde som robila rozne skolenia pred 30-40 ludmi a bola som s tym ok. Ale pri mam problem nadväzovat kontakty s ludmi, ktorych nepoznam, stale viac si myslim, ze som introvert...
No a to je tiez problem - moj aktualny partner, s ktorym mame vaznu krizu, je extrovert, ma rad spolocnost, ludi... Casto sa hadame kvoli tomu, ze ja chcem odist z oslavy alebo z hocikadial skor ako on a potom je vzdy jeden z nas z toho otraveny. No s introvertnejsim clovekom by mi bolo asi lepsie.
@nikki20 no introverti vedia mat extrovertne crty.. vedia sa premoct a robit veci co.na introverta nesedia.. rozdiel je vsak v tom, ze extroverta tie cinnosti naplnia energiou, introvertovi to energiu maximalne odcerpa a musi ju nacerpat vecer doma v tichu..
aj ja som mala extroverta priatela.. bolo to dost tazke, nikdy sme sa nevedeli pochopit, ja som proste nechapala preco potrebuje ku stastiu tolko ludi, kde berie energiu s kazdym hovorit, kym mne stacilo byt s nim a s par kamaratkami.. na tom aj vsetko stroskotalo (nastastie.. potom prisiel moj muz 😉 )
drzim palce, nech vsetko dopadne dobre..
@nikki20 ja si myslím z toho čo píšeš tiež, že si skôr introvert a ešte Ti mamina možno podarovala niečo zo svojich génov "submisívnosti" alebo "vtlačila tú pečať" takou výchovou. Nepíšeš nič o svojom otcovi. Podľa mňa, ak Ti nevychádzajú vzťahy, tak to zväčša býva kvôli rodičovským vzorom, výchove, potlačení osobnosti možno. Možno práve preto sa bojíš "nie kritizovať" ale hodnotiť a byť hodnotená, lebo nevieš v skutočnosti ohodnotiť sama seba.
Píšeš, že máš celkom dobrú prácu, ovládaš jazyky..... Sakra, žena, toto už je polovica úspechu v živote!!! 😉 Opakuj si to denne ako mantru. Rob veci, ktoré Ti robia a robili radosť v minulosti aj teraz a "opakuj si ten pocit vždy v hlave" a nauč sa k nemu vrátiť keď máš depku zo sveta a ľudí. Proste si spomenúť čo Ti vyhovalo a robilo dobre a začať s tým....nech je to hocičo (okrem internetu a virtuálneho sveta)...trebárs aj behanie osamote po lese a plávanie v jazierku medzi kačicami, to je jedno 😉
No a neperspektívne vzťahy kľudne porieš s psychológom. Netreba sa za to hanbiť. Ja som svoje problémy (s manželom) tak riešila keď som nevedela sama ako ďalej. Už som to tu viackrát opakovala, že všetci riešime telo a na dušu zabúdame.
Držím Ti veľmi palce aby si vyšla z ulity aspoň keď svieti slnko 😉🌞
@nikki20 a ešte: píšeš že nemáš rada oslavy a prítomnosť veľkého počtu ľudí - na to sa vykašli, to veľa ľudí nemusí a žijú s tým (podľa mňa je to skôr nejaká sociofóbia). Ale čo určite musíš riešiť je že sa nemáš rada a máš pocit že nikto nemá rád Teba. Kto iný Ťa má mať rád ak Ty nie samu seba v prvom rade? A ešte mi prezraď potom keď máš z ľudí taký "strach" ako si sa dopracovala a kde k priateľom, partnerským vzťahom. Na internete?
@nikki20 Tvoj pocit že Ťa nikto nemá rád musíš riešiť, lebo práve tým si sama vlastne bojkotuješ vzťahy. Kým to nevyriešiš, tak každý Tvoj partner sa bude cítiť nepotrebný pri Tebe, lebo bude mať pocit, že Ti nemá vlastne čo ponúknuť, lebo sama nemáš ujasnenú svoju hodnotu a to prečo by Ťa mal niekto chcieť....Ty ho nebudeš vedieť ohodnotiť, pochváliť a posunúť pretože vzťah je Akcia-Reakcia - nedostane od Teba spätnú väzbu - a bude sa cítiť vo vzťahu sám, tak radšej odíde....
Podľa mna si jednoducho introvert, ale máš problém sa s tým vyrovnať a snažíš sa spravat extrovertne, čo v tebe len vzbudzuje pocit, že si divná. V 30tke by si to už mala chápať, že povahu jednoducho neprerobíš a je najvyšší čas začať sa spravat prirodzene. Neboj sa nie si jediná na svete, nás introvertov je stále dosť. Tiež nemusím veľké akcie, oslavy, neznášam “small talk” s cudzími ludmi o ničom, mne to úplne odčerpáva energiu a nebavi ma to. Radsej si sadnem s kamoskou na čaj, či sa stretneme mala skupinka 2-3 pary, či par kolegov z roboty a zabavím sa, ako sa ísť niekde premáhať na veľkú akciu, lebo všetci predsa chodia a nejak to pretrpím s so zamrznutym úsmevom....Ja už mám po 40 a mám úplne na háku, čo si o mne ľudia myslia, ak niekomu nevyhovuje moja introvertna povaha nenútim ho robiť mi spoločnosť, ver mi da da sa s tým žiť úplne v pohode, hlavne si nájdi partnera, ktorý ta nebude nútiť s ním chodiť na akcie, ktoré sú ti proti srsti
@zuzanka.zuzu znieš ako odvážna drzaňa čo má fakt v paži čo si o nej ľudia myslia a robí si po svojom. Mám takúto kamošku a mňa takýto realistický pohľad na svet a sarkazmus neraz udržal pri živote. A tou poslednou vetou si to "zabila" 😂😂😂
@nikki20 no ja mám podobný problém presne myslím si o sebe ze som hrozný človek vyzorovo i ked okolie ma vníma inak tiež idem mať 30rokov a som singlee akosi sa bojím do niečoho ist inak nemám problém ani s komunikáciou s druhými som ukecana len to moje sebavedomie nizke;(takže sme dve nie si sama co ma takéto pocity;((a uz sa toho asi nezbavím možno ma raz nejaký chlap zmení ak ma daky bude chciet😯
@romiada
Pýtala si sa na otca - ja mám rozvedených rodičov, ale rozviedli sa až keď som bola dospelá, je však pravda, že nikdy nemali šťastné manželstvo, hádky boli na dennom poriadku.
Čo sa týka ostatných vecí - no áno, ja mám prácu, vzdelanie, viem jazyky. Finančne som na tom relatívne dobre (nie som žiadny milionár, ale nemusím rátať každé euro), aj som čo to precestovala. Ale môj problém je, že mne toto vôbec nepríde, ako úspech, ja vidím len to, že niektoré moje kamošky už v mojom veku mali dom, manžela a dieťa a keďže ja to nemám, cítim sa menejcenne, že som zlyhala atď... A mám pocit, že nikoho už nič iné nezaujíma, len kedy sa aj ja konečne vydám, kedy bude dieťa a pod. Nikoho nezaujíma moja práca alebo to, kde som bola na dovolenke.
Ja som vždy na seba bola veľmi prísna a ja proste nedokážem vidieť tie pozitívne veci, vidím, len to čo som nedosiahla...
@romiada
Aby som tie oslavy uviedla na pravu mieru - ja sa rada bavim a diskutujem s ludmi, ale skor v mensom kruhu a s ludmi, ktorych poznam alebo ktori mi sadnu. Rada idem na pivo ci na kavu, ale vsetko len tak komorne. Chvilu mi trva, kym nadviazem kontakt, musim si kazdeho najprv trochu premerat, veci ako small talk ma dost vycerpavaju...
No a nemam rada bary a diskoteky (z uzavretych priestorov plnych opitych ludi mam fobiu), z celofiremnych teambuildingov som sa zväcsa vytratila o polnoci, aj ked kolegyne tam zostavali aj do stvrtej rano...
@dharmasanata to je normalna momentka z oravy 🙂
@nikki20 Ahoj. Vzdy ked sa v spolocnosti ludi zacnes citit neisto, nesvoja, neprijemne a domyslat si co si o tebe asi myslia ako pred nimi vyzeras, alebo ako na nich posobis..Tak sa v momente STOPNI a zamysli sa ci niekoho z tych ludi trapi co si o nich myslis ty. Nie, netrapi a prave preto sa ti zda ze maju viac sebavedomia ako ty. Nikoho netrapi co mas na sebe, ako vyzeras, alebo co si prave vypustila z ust(samozrejme pokial si nikoho neurazila) .. Jediny clovek ktory nad tym rozmysla si ty..Snaz sa samu seba tolko nesledovat a cas sustred viac na druhych a nie na seba a zbytocne sa netrap. Tiez nie som spolocnensky typ ako ty, a v spolocnosti ludi som vacsinou trpela, ale uz to tak neprezivam. Socialnu fobiu zahod do kosa a sustred sa na tie dobre veci😊😘
v prvom rade ak mas podozrenie na nejaku psychicku poruchu suvisiacu s nizkym sebavedomim chod za psychologom, nenechaj sa diagnostikovat a vysetrovat modrymi kobylkami. nepochybujem ze ti ponuknu celu paletu moznosti ktore budu pasovat na teba, samozrejme maju to vycitane z netu...
zaroven sa vyhni nutkaniu si citat clanky a napasovavat svoje domienky o sebe samej na to co citas ("aha toto pasuje presne na mna"). samu seba vysetrit nemozes, to je uloha pre kvalifikovaneho odbornika..