Obmedzenie kontaktu detí so svokrou: Je to správne rozhodnutie?

Baby, potrebujem názor, či som ja v práve alebo nie, nakoľko to co sa u nás dialo vyústilo z mojej strany na odstrihnutie svokry od detí, teda nie celkom odstrihnutie ale na značne obmedzenie kontaktu.
Podl môjho názoru ma ona nejakú poruchu osobnosti, alebo o ja viem co ešte lebo s takým správaním som s ešte nestretla ale muž to berie ok, že však taká je stále.
Prvá red flag pre mňa bolo ze keď sme ešte nemali deti, dosť často rozprávala o tom ako už nechce žiť, ako dopadne ako jej rodičia co spáchali sebevraždu, raz keď ešte muž chodil na strednú tak mu volala ze sa predavkovala liekmi, že sa chcela zabiť a ze co ma teraz robiť. Ale po tomto pokuse nenavstevovala psychiatra vôbec.
Druhá red flag ze neustále vyvoláva konflikty, najmä so svokrom, a potom sa rozplače prečo do nej kričia alebo ju kritizujú a utečie preč keď sa ten druhy ohradil.
Keď svokor raz opravoval pokazenú TV co chcela pozerať, všetci boli ticho a ona sa rozrevala že ju všetci obviňujú z toho, utiekla a vrátila sa s pocitom plným blaženosti, že vzala svokrovi TV z jeho izby, že ani on nebude pozerať.
Keď som ja dačo od nej odmietla vziať, že nechcem (napríklad jest práve vtedy) nepotrebujem, nechcem aby mi kupovala oblečenie, rozrevala sa ze som nevdacna, ked som nechcela mäso na obed alebo cukor do čaju tak mi to aj tak dala ze mam zjesť, vypiť. U nich muž a vlastne všetci u nich už sa snažia robiť tak aby ona nerevala, čiže jej furt vyhoveju. Ja som tak nebola náučná, a príde mi to ako citové vydieranie, a už sa pri mne nerozreve, ale potom mužovi môjmu vyčíta moje správanie a ten mi dohovara, ale už aj to prestal, lebo som sa s ním len vadila kvôli tomu. plakala.