Odcudzenie sa so synom - som sklamaná

preco je ale taky zly? preco odchadza z miestnosti ak do nho nepindas? preco je tak negativne naladeny? ok nechce sa vykecavat s mamou, ale nedvihat mame telefon, ignorivat ju a nepomoct? ja by som to riesila razne a direktivne ( ale tolen bluznim, nemam este take velke deti) a keby som chcela byt citlivejsia porozpravala by som sa s frajerkou. ze ma to trapi, ci nevie poradit resp prezradit preco je taky zly k vlastnej mame. tymto ale nehadzaem vinu len na chlapca

Veľmi si sa na syna upla. Ak chceš niekoho, kto ťa bude celý život ľúbiť, kúp si psa. Budeš sa mať o koho starať. Syn je už dospelý, s tým sa musíš zmieriť. Toto je ešte neskorá puberta, vtedy si aj sami sebe potrebujú dokázať, že sú už dospelí. Keď bude trochu starší, zlepší sa to. Môj syn má čoskoro 22 a mám s ním výborný vzťah. Tiež sme si prešli búrlivým obdobím, keď mal 16, 17 rokov. To sme boli ako pes a mačka. Potom sa ukľudnil. Ďalšia zmena bola, keď pre tromi rokmi odišiel na vysokú školu. Keď som mu dva dni po sebe volala, hneď ma zvozil, či mu chcem volať každý deň. Tak som prestala telefonovať. Tiež mi chvíľu trvalo, kým som si zvykla, že je preč z domu. Deti dospievajú a menia sa a my s nimi. Ak si s ním mala predtým dobrý vzťah, malo by sa to vrátiť. Daj tomu čas a nájdi si nejaké koníčky, na ktoré si pri výchove nemala čas. Mne teraz odrastá dcéra, bude mať 13. Tiež mi je ľúto, že už to nie je moje zlaté prítulné dievčatko, ale čo narobím, život je taký. Verím tomu, že po puberte to bude zas fajn, tak ako som synom.

Poviem ti priklad : moji rodicia - nestarajú sa ked sme u nich, mozme spat do obeda ideme na vylet, srandujeme, chodia k nim známy a snimy si velmi dobre rozumieme
- priateľovi rodicia : su hore od 7:00, nalinajkované zivot, nikto nepride a nikam nejdeme, vela tem je u nich tabu,
- tiež snou nerád vola lebo rieši blbosti a vola za somariny lebo sa nudí, keď vola tak riesi take prkotiny že nas to ani nenapadne a vkuse reve že nechce prist domov.. že on je už naš a blbosti...takže ak si taka ista tak sa mu ani nečudujem plus detto ak nemaš rada tu priateľku tak ako mna nemuseli zo začiatku🙂

Preboha. Podľa mňa sa ti stalo to, čo všetkým matkám ktoré sa až nezdravo uply na svoje dieťa a domacnost...

" moje dni sú zrazu také prázdne" a doteraz boli aké? Aké máš koníčky, čomu sa venuješ, čo ťa bavi? Kamošky? Manžel?.... Ak bol tvoj život 20 rokov len dieťa a domácnosť tak je na čase to zmeniť a nájsť si nejaký nový zmysel zivota

Nedvíha telefón..... A co je také mega dôležité že mu musíš volať a nepocka to do večera? Ak mu každú chvíľu voláš so sprostostami typu "kde si, kedy prídeš, s kým si, co budeš chcieť na večeru, je zima daj si čiapku" tak sa ani nedivím že ti to nedvíha. Nedus ho toľko, nechaj ho dospieť. Nemyslíš to zle ale pre mladého človeka je takáto rodicovska kontrola veľmi ponižujúca.

Ak sa vaše rozhovory nesú v podobnom duchu poucovania, napominania a nerešpektovania tak sa ani nediv že odchádza z miestnosti keď prídeš.

"s ničím nepomôže" no tu bohužiaľ platí ze ohybaj ma mamko dokým som ja Janko. Ja niekedy naozaj žasnem ako malo povinnosti a zodpovednosti majú deti (a obzvlášť chlapci) v niektorých rodinách.
Ake povinnosti ma mladý pán doma? Koľkokrát týždenne vám navarí večeru, aké domáce práce sú odmalička iba jeho povinnost (napríklad utieranie riadov, vynášanie smeti, kúrenie v kachliach atď...). Upratuje si sám izbu, perie si oblečenie? Vie vymaľovať stenu, natrieť ci zmontovať poličku? Dokáže spraviť týždenný nákup v obchode keď mu dáte nejakú sumu? Lebo toto sú naozaj veci ktoré postupne treba učiť malých skolakov a v 12 - 14 by to už mali deti ovládať a považovať za normálne ze majú nejakú povinnosť.

Ahoj. Nic si z toho podla mna nerob, my sme 5 surodencov a kazdy jeden v tomto veku sme mali podobne problemy a nazory, cim skor vypadnut od rodicov, prestali sme komunikovat s rodicmi, myslim, ze je to istym sposobom prirodzene. Neznasali sme sa starat o domacnost, lebo ta domacnost nebola podla nasich predstav a rodicia vsetko mali "hlupo" a ked to maju hlupo, nech si to aj sami pracu 😀 . Proste puberta. Clovek dospieva, hlada sa a navyse si v tom veku mysli, ze vo vsetkom ma pravdu, vsetko vie a inych nepocuva. Alebo ked pocuva, mysli si, ze sa aj tak vsetci mylia. Aj iste rebelantstvo, sme istym sposobom vychovavani a mozno nie so vsetkym suhlasime, ale kym sme deti sa podvolujeme. Ale okolo tej dospelosti sa tomu vzoprieme, aby sme ukazali svoje prave ja. Obcas zistime, ze sme sa mylili, obcas ze sice mame pravdu, ale nemusime kvoli tomu zase az tak rebelovat. Chce to cas. Respektuj ho, jeho to casom prejde. Jasne, ze vam teraz nemoze doma rozkazovat, ale snaz sa nerobit si z toho prilis tazku hlavu. Cim viac to budes riesit, tym viac sa bude snazit ukazat ti, ze ta nepotrebuje a ze ide inou cestou, ako chces ty. Poznam zial jeden priklad, kde chalana prilis dusili, vzdy ked vystrcil nos z izby, zacali ho poucovat a vysetrovat a nutili ho byt stale s rodinou a tak. No chalan je uz teda o dost starsi a velmi sa s rodinou nebavi. Nedali mu priestor, tak sa uzavrel do seba a neraz som ho pocula vybuchnut, ze naco by sa stretaval s rodinou, ked vzdy ked sa zjavi, tak ho len vsetci kritizuju alebo navrhuju co by mal robit inak.

Treba si spomenúť na to aké sme všetky boli v tom veku. Úplne chápem keď chce mať osemnásťročný chalan priateľku a netravit čas s mamou ako keď bol malý. Nemôžeš od neho čakať, že len za to, že máš len jedno dieťa, bude ti ono nonstop k dispozícii. Určite ti je za všetko vďačný, ale má svoj život. Svojím prístupom ho určite veľmi znechucujes. Treba ho už brať ako dospelého a nie ako malé dieťa o ktorom môžem vo všetkom rozhodovať. Dieťa nie je náš majetok, ktorý nám má vrátiť to čo sme doňho investovali. Som si istá, že ak popracujes na zmene svojho zmýšľania, môžete mať v budúcnosti veľmi pekný vzťah.

Autorka, to, že nie je pozorný, že neskoci s tým, že ti pomoze, je žiaľ výchovou a to, čo vidí doma(u otca). Nie je to voči tebe výčitka, len aby si pochopila, že nemozes očakávať niečo, čo si ho nenaucila a hnevat sa na neho za to. Pravdepodobne si ho celé roky obskakovala a zabezpečovala full servis.
Ja by som na to išla opacne, že keď doma nepomaha a nemá záujem sa ani s tebou rozprávať, tak bude lepsie, keď pôjdete vlastnou cestou a po maturite si začne hľadať podnájom a ako grant si mu ochotna prvý mesiac zaplatit. Buď sa vráti hneď, alebo si uvedomi, aku istotu má doma.

@suzitok aj nam nasa mamka ked sme mali pubertálne vylevy,povedala ze ..nech sa páči,nedrzim nikoho priviazaného o nohu od stola😃😃

Vidím problém na oboch stranách. Ty mu skáčeš okolo zadku a chlapec si na to zvykol. Tiež by mi v jeho veku liezlo na nervy, keby mama na mne tak nezdravo lipla a viem to aj z vlastnej skúsenosti, lebo som mala s mamou také nepríjemné obdobie, kedy mi bola schopná volať a písať niekoľko krát za deň a vyvrcholilo to tým, že som na jednu noc zmizla z domu ako protest. V tomto by si ho mala asi nechať dýchať, je už dospelý, už to nebude ten malý chlapec, ktorý sa príde k tebe pomojkať a je to aj celkom fajn, lebo je normálne a zdravé ak dáva prednosť vlastnej priateľke. Koľko je takých mužov, čo skrz svoj vzťah aj tak visia na svojej matke - o tom je tu tiež milión tém.
Čo by sa mi ale od vlastného syna / dcéry nepáčilo je to ako sa správa v domácnosti. Mať zábavky je jedná vec, ale dospelosť so sebou prináša aj povinnosti. Nikdy nám mama nepovedala, že očakáva, že prídeme za ňou a pomôžeme jej. Ona nám rovno rozdávala úlohy a postupom rokov sme to mali s bratom tak zautomatizované, že neexistovalo, že by sme v sobotu nepovysávali alebo si medzi sebou nerozdelili kto vynesie smetie, umyje riad atd. Otázku prečo si nevyprala to a tamto sme si nemohli ani dovoliť položiť. Jednoducho je nemysliteľné, že jeden mladý chalan žije u rodičov a nepohne ani brvou a ešte odignoruje vlastnú matku. Ja som bola mnohokrát na mamu hrozne napálená za to aka vedela byť občas sekera ale je to také klišé - som za to fakt rada.
Synovi by som povedala, že ak si chce z mojej domácnosti robiť mamahotel a vodiť si tu frajerku, tak očakávam že do mesiaca si nájde podnájom a prácu a veľmi rýchlo by zmenil spôsob komunikácie.

nečítala som celú diskusiu, len prvé príspevky. Súhlasím s tým, že si sa priveľmi na syna upla, neviem, či máš nejaké koníčky, priateľky, ako si trávila voľný čas, kým bol menší a pod. Ale hlavnú chybu vidím v tom - dala som mu všetko. A čo si žiadala? Zrejme nič. Nenaučila, alebo teda nenaučili ste ho, že aj vy máte svoje potreby a že to, čo dávate jemu, nie je samozrejmosťou. Predpokladám, že aj keby ukázal na akúkoľvek drahú značkovú bundu alebo mobil, tak ho dostane aj keby si ty mala v jednej chodiť päť rokov. Uvedom si, že tvoj syn je dospelý. Aké má doma povinnosti? Zrejme nijaké. Prečo? Tiež mám dospelého syna, jedináčika, o ďalšie dieťa sme prišli. Milujem ho viac ako svoj život, je pre mňa všetkým. Ale od malička mal doma svoje povinnosti. Od 18 rokov si sám perie, sám sa tak rozhodol, možno, aby mi ukázal, že je už dospelý. Súhlasila som, aj keď je to neekonomické. Dnes kým išiel do práce navaril. Navaril aj v nedeľu polievku. O moje auto sa väčšinou stará on, občas partner. Svoju izbu si vymaľoval sám. Upratuje si ju roky úplne sám, aj tam v podstate ani nechodím. Kosenie trávy je len jeho práca. Má aj on samozrejme svoje chyby, tak ako každý, ale od útleho veku sme ho učili, že ho síce milujeme, ale tiež máme svoje potreby. Keďže bol jedináčik a jediné vnúča z oboch strán, keď mal asi sedem rokov, kúpili ste šteniatko, aby nemal pocit, že sa v našej rodine točí svet iba okolo neho. Skúste sa s mužom porozprávať najprv vy dvaja, potom aj so synom a nastoliť u vás nové pravidlá. Neexistuje, že by sa 18 ročný sopľoš so mnou nebavil, že by som mu musela volať z otcovho mobilu, lebo môj nezdvihne. To by som mu ten jeho roztrepala, lebo mu ho platím tiež ja. Môže sa stať, že volám nevhod (priateľka), ale zavolá o chvíľu naspäť. Keď je natoľko dospelý, aby k vám vláčil frajerku, tak sa bude ako dospelý aj správať. Nehnevaj sa, že ti to píšem tak hnusne, ale on sa k tebe preto chová ako k handre, lebo tú handru si zo seba urobila. Príliš si ho ofukovala, nedala mu dýchať.

Ach dievčatá, ďakujem každej jednej z vás a každá máte kus pravdy. Budem si vaše rady opakovať ako mantru a určite si z toho veľa zoberiem. Ďakujem ešte raz, veľmi ste mi pomohli ♥️

Podla mna problem je, ze ty ocakavas za vychovu protihodnotu. Vychovu, vzdelanie, lasku davame detom nezstne. Syn ta ma rad ale potrebuje odstrihnutie pupocnej snury, co ty mu nechces umoznit a on to podvedome citi. Tiez som mala tento problem s mamou. Reagovala som ako tvoj syn...podrazdena na nu, hadky a vela inych negativnych emocii som mala na jej stranu. S otcom som tento problem nemala. Nechal ma volne dychat a akceptoval ma taku aka som. Akceptoval, ze sa somna stava dospely clovek, ktory musi urobit aj chyby a pouci sa na nich. Prirodzene povedal mi nenutenym a nenatlakovym sposobom ked videl, ze robim chyby ale ja som rozhodla, ci pocuvnem jeho nazor alebo chybu v zivote urobim. Ak poucas, vycitas, pleties sa do neho, tlacis na pilu, kontrolujes pripadne ine veci robis odporicam upustit od toho. Dovolit odstrihnut sa syna od teba a nechat ho kracat zivotom, aby prisiel k vlastnym poznaniam. Jedine vytvorenie priestoru na dychanie a akceptovanie ho ako dospeleho (skutocne akceptovanie aj vnutri v srdci) a neocakavanie protihodnot za vychovu tvoje vstahy so synom napravi.

Opýtam sa inak, necitala som všetky príspevky. Ale máš aj nejaké vlastne koníčky, ako si vypĺňať voľný čas? Máš kamarátky? Zájdeš s nimi občas von? Lebo vidieť cely svoj zmysel života v dieťati mi tiež nepríde Ok. To sa potom zblaznis, keď sa odsťahuje, ožení a založí si vlastnú rodinu. Jednoducho si asi zabudla žiť aj svoj vlastný život.

@katkami123 presne...a ak nezmeneni svoj postoj a nezačne žiť aj pre seba, už teraz lutujem potenciálnu nevestu 😀

@makakova
No nevesta má po chlebe 😀 to ešte len bude boj 😂😀

Nečítala som všetko ale tak Ti napíšem, mám tiež 18rocneho syna ale keby mi raz povie že už sa nevie dočkať kedy z domu vypadne, tak hneď otváram dvere nech sa páči, môžeš....
Neexistuje aby ma syn ignoroval keď býva s nami...do pomoci v domácnosti ho trebalo zapájať z detstva..nedviha telefón? Kto platí kredit, paušál? Ak ty prestaň platiť....ak chce práva musí mať aj povinnosti..
Ja som s deťmi sama mám ešte 16.rocnu slečnu ale ja som dosť prísna neskácu mi po hlave zároveň máme dôveru a držíme spolu...inak ako píšu keď vie sa pelesit s priateľkou v detskej nech je macher a nájde im podnájom..lenže v tomto ako sa má správať k mame by mu mal dohovoriť aj otec...a mimochodom ja by som nedovolila aby jeho priateľka u nás spala a už vôbec nie, keď sa takto hnusne k Tebe správa. Sprav si poriadky.