Odcudzenie sa so synom - som sklamaná
Neviem, kde som urobila chybu, ale viem, že som ju spravila. Pripadá mi to, ako keby sme boli cudzí ľudia. Vôbec sa nezapaja do života v rodine, rieši len priateľku a svoje veci. Nevieme sa normálne rozprávať, hneď sa začneme hádať. Mám len jeho, viac detí sme nemali. Dala som mu všetko... A toto je odmena. Vôbec ma nerešpektuje, keď prídem do miestnosti, hneď ide preč, nepomôže mi s ničím. Najhoršie je, že som už rezignovala a nemám ani snahu to nejako napraviť. Aj moje city k nemu sa zmenili, je medzi nami obrovská priepasť. So slzami v očiach spomínam na chvíle, keď bol menší a stále bol na mne nalepený a všetko sme robili spolu. Maminky, čo s tým? Som veľmi sklamaná a bezradná.
Tak sa potom nestazuj ani necuduj,že ti s*re na hlavu. Toto by som netolerovala ani omylom. A už vôbec nie ako matka toho dievčaťa.
@luccija že nemám deti neznamená, že som nemala. Nedotkla si sa ma a stojím si za názorom, že nie je v poriadku žiť život štýlom "stále spomínam na to, ako sme boli na seba nalepení a ako sme všetko robili spolu" alebo "premýšľam, že si adoptujem malé dievčatko, aby ma ľúbilo". Toto nie je v poriadku a to je jasné každému, aj tomu kto nemá či nemal deti.
Chce byť dospelý? tak sa k nemu aj chovaj ako k dospelému a nerob mu "mamičku". Jemu to dopne ak nebude mať full servis.
@ivkazba keď to takto čítam, tak mi to pripadá, že som riadne psycho 😀 ale ono to nie je také psychopaticke ako to vyzerá. Hovorím, to len v zachvatoch sebaľútosti ma to napadne občas. Neznamená to že to aj reálne urobím.
@anita6666 tak toto je na samostatnú diskusiu. To nechápem ani ja.
Toto robi moj brat.....nabavi sa s nikym a odide z miestnosti...ale len kvoli tomu, ze vzdy mu vsetko samo spadlo a este stale pada z neba same....
@anetkaadamko bude to asi aj náš prípad...
Nie si psycho 😉 aj píšem vyššie, že ťa chápem. A ani nikde nepíšem nič zlé voči tebe. Písala som odporúčania, že zameraj sa na seba, venuj sa niečomu. Padli tu návrhy ako joga, psík. A potom to čo píše @sashabb že skús sa správať ako k dospelému, ak sa tak cíti, nech sa tak aj správa. Neurobiť mu full servis, lebo veď tebe ho tiež nikto nerobí. Možno tak skôr pochopí, že dospelosť znamená nejakú zodpovednosť.
@ivkazba ďakujem, som vďačná za každú dobre mienenu radu, aj za tie ostrejšie. 🙂
Ja ked som nahnevana, tak mi moja mama povie: neboj sa, ked odide z domu, bude ti to chybat, uvidis... 😊
Adoptuj si dievčatko prestanes tak riešiť syna. Ps budeme čakať spolu 😄😃😂
Nebude pes zakopaný v tomto? "Mám len jeho, viac detí sme nemali. Dala som mu všetko..." Že jednoducho nastal čas, že potrebuje svoj priestor a bojí sa, že mu ho nedáš, možno už prišlo k takým situáciám aj, keď píšeš, že "Nevieme sa normálne rozprávať, hneď sa začneme hádať. " Mne to príde ako strach, že nebude rešpektovaný. Niečo sa tam už zrejme stalo medzi vami skôr, asi aj viackrát, ale ja by som skúsila ísť na to tak, že prejaviť mu dôveru a dať priestor. Dorástol do toho, že má priateľku, je to teraz citlivé obdobie, žije tým. Ono sa to časom zase zmení.
Aj toto svedčí o tom, že on sa posunul, dospel a ty si zostala v minulosti a on sa len bráni: " So slzami v očiach spomínam na chvíle, keď bol menší a stále bol na mne nalepený a všetko sme robili spolu."
Ja som už v 15 radšej bývalá na internáte ako s rodičmi, potom som bola na VŠ a poton som odišla do Anglicka, a keď som sa vrátila vydržala som to u rodičov až mesiac.. Potom som sa odsťahovala.... Tým chcem povedať, že mať dievča nieje ničoho zárukou.... Nie všetci sú odkázaní na full servis,možno ak nebude oprate rád si operie, rád si sám navarí 🤷♀️tebe vadí, že mu dávaš ten full servise a máš od neho nevďačnosť? No a dala si mu priestor na sebarealizáciu ? Nech si sám perie, uvarí uprace....ak sa mu skončia školské časy vypýtať nájom 🤷♀️dieťaťu môžeš dať život a krídla do života, potom musí už letieť samé....ak ich budeš strihať nevzlietne...
Nie si psycho. Úplne normálne túžiš po tom, aby ti tvoj syn, aj keď je dospelý prejavoval nejakým spôsobom náklonnosť, blízkosť a zdravý rešpekt. Nedaj sa u zdeptať niektorými príspevkami. Ale teraz ty skús, hoci nasilu, vniesť do vášho vzťahu viac formality a menej emócii, stiahnuť sa a keď je inteligentný tak postupne pochopí, že ste jeho rodina a ste jeho najbližší, samozrejme, on si teraz myslí, že frajerka je No1.
Kriza stredneho veku a syndrom prazdneho hniezda sa to vola 🙂
Mam syna, čoskoro 18r.a tiež teda už má tak nepotrebuje, nevykecava sa so mnou tak ako kedysi, snažim sa ho" nedusit", byť tu pre neho keď chce rozprávať, keď nechce, nechávam ho tak, často si spomínam na to aka som bola ja v jeho veku. Tiež som už nepotrebovala byť s rodičmi, chcela som mať taký svoj pokoj, nemala som potrebu sa im zdoverovat a tráviť s nimi čas. Všetko sa to začalo meniť neskôr, nepamätam kedy, ale prišlo obdobie, keď som k nim začala viac chodievat, rozprávať sa a zdoverovat, tráviť s nimi viac času. Neboj, pride to. Máj pre toto obdobie pochopenie, a venuj sa sama sebe. A ano, mam 5r.šidielko doma, ktoré chce byť stále na mne nalepene, a ja si to uzivam, lebo viem, že to raz pominie.
Samozrejme ze jeho tvoja pozornost obtazuje, pretoze to naznacuje ze on sa o seba nevie postarat. Ze potrebuje mamicku aby ho pocicikala ked ma bobatko. On si prave v tomto veku potrebuje dokazat, ze je velky chlap ktory zvladne kruty svet okolo neho. Ze sa postara o seba a j zenu ktoru ma rad. Sranda je, ze to iste si potrebujes dokazat to iste. Ze tvoja vychova bola dobra a ze si vychovala muza. Nie nejaku trasoritku, ktora pri prvom neuspechu utecie za maminkou. To by ta isto sklamalo.
znies strasne zufalo a upato, keby mi takto mama chodila za zadkom tiez idem prec, mam 16r dceru a mame rovnocennejsi vztah ako ty so synom. vie si oprat, navarit uz aj gazdovat s peniazmi, a nie nejak cielene, len tym ze ja nie som taka obskakovacna mama jej ine nezostalo. Si mi neoprala... vazne? zaplatila "som ti" elektriku oper si... a naucila sa a som si ista ze keby zle bolo tak same vygazduju s 9r sestrou tyzden.
Ze ti nepomoze neopyta sa.... kde zijes? ty si skakala mame za suknou ze ides pomahat? lebo ja si pamatam ze som sa zasila kde som sa mohla.
Ze slecna chodi na navstevy nevidim ako problem, aspon viete kto je co je, ale mlademu by som vysvetlila razne ze na caj/kavu je OK, ale trtkumbal doma nebude. Bodka.
@katkati Ahoj, Ako sa podla teba ziskava "zdravy respekt" ?
A preč si myslíš, že sa na Teba hnevá? Preco? Iste sa na casom napraví, dieta stale bude potrebovat mamu. On si to este neuvedomuje, neboj. Len nieco vo vztahu chyba. Treba dobreho psychologa, najst dovody jeho spravania.
Neuraz sa, ale príde mi, že si zúfalá, lebo syn prirodzene dospieva. 18 ročný chalan už ti nebudev(ani nemá) sedieť pri sukni, isteže úcta áno, ale už nie je ti viazaný detskou poslušnosť ou. Nie je to majetok, má nárok na vlastny život a teraz už je čas na to, aby sa postupne od vás odstrihol. Možno cíti, že ty ho"dusis"laskou, tak ti radšej ani ne zdvihne telefón, aby nepočul výčitky. Správa sa normálne, pokiaľ nechoď domov nejako opitý, či nerobí bordel, nie je na obtiaž jeho frajerka tam a podobne, jednoducho ho musíš už nechať vyrásť z detskej izby. Nebude problém to, že sa nevieš vyrovnať, že raz proste odíde a ostaneš len s mužom? Ale ak neprestrihnes pupocnu šnúru, môžeš mu veľmi pokaziť život (alebo ju prestrihne on sám) a ty sa u trápis "nevdacnym synom". Veď sa pozri na to tak, že konečne mate čas s mužom na seba, na svoje záujmy, koníčky. Nechaj syna "vybehnúť z hniezda"
takéto vykrikovačky boli aj u nás , že už sa teší kedy vypadne z domu , no nech sa páči , hneď kľudne aj zajtra. Zostal ako obarený . Keď som sa ho po pol roku pýtala či podnájmi zrušili , tak len povedal ale mama. Problém je podľa mňa v tvojom prístupe, trápiš sa nad vecami , ktoré by si mala hodiť za hlavu a prestať riešiť. Občas mu neoprať, občas mu nenavariť , venovať sa sebe , mužovi . Jeho odchod z domu ber ako tvoj úspech , že si vychovala samostatného človeka schopného sa samostatne živiť. Aj mne syn občas povie že sa teší kedy už odíde, na to mu poviem že aj ja a že keď neodíde včas a sám , tak odíde neskôr a s mojou pomocou 🙂
aj ked mam este len maleho syna, viem si predstavit ako sa citis. urcite si mala predstavu, ze vztahy so synom uz v tkm. dospelackom veku budu absolutne insie. ako si pisala, syn ma priatelku, co takto to skusit cez nu - ked bude u vas, zavolat ju do kuchyne na kavu, pokecat ako ide zivot, zblizit sa viac / nenasilne/ mozno nie hned ale casom sa moze syn pridat. ak tomuto stavu predchadzali nejake spory, mozu sa takto pomalicky pomaly napravit. priatelka by bola akoby spojitko vdaka ktorému by ste si k sebe nasli cestu.
@staskadexter Mal by byť prirodzený "zdravý rešpekt", keď má starostlivú mamu, ktorá mu inak neubližuje. On niečo vyžaduje od mamy a má rešpektovať, že mama niečo očakáva od neho.
Prestrihnite pupočnú šnúru... Syn je uz dospelý a ked zacne pracovať určite sa bude chcieť osamostatniť,je to úplne prirodzeny proces... Chyba je vo vás , v tom ze ste moc naviazaná nanho a nežijete svoj život. Moze to byť veľmi na škodu ak to takto ostane, vy by ste sa mala teraz zamerať na seba a muza a na vás vzťah. Konečne si môžete užívať ,,slobodu,, aj vy... Nechajte syna dýchať a najmä žiadne výčitky... Su neoprávnene.on uz nieje male bábätko tak sa treba zobudiť do reality a posunúť sa ďalej.
A to ze vam nepomáha ,to uz sa malo riešiť davno, zrejme je tak zvyknutý
Koľko máš rokov? Ďalšie dieťa už nemôžeš mať? Možno by vám to prospelo, omladnes. Ja mám 21 ročného, 10 a 5 ročných. Najstarší je už dávno samostatný, navyše skôr introvert, čiže keby som mala len jeho, tak možno ma tiež chytí depka, neviem. Ale tí mladší stále dačo chcú a tak mne to vyhovuje. Alebo si kúp nejaké zvieratko, venuj sa sebe, začni chodiť na VŠ alebo nejaký kurz, dá sa všeličo.
Ale veď ani bežný manžel 'nevidi', že treba pomôcť. Chlapovi treba na rovinu povedať, čo chcem, potrebujem.