Odcudzovanie a sprosté pripomienky, šikana v škole, rodine a okolí: Ako ste to zvládli?
Dnes sme mali takú debatu, ako ľudia nevedia komunikovať, majú sprosté poznámky a pripomienky na hocičo. Vzhľad, vzdelanie, chorobu, rodinný stav, proste všetko. S čím ste sa stretli vy v detstve, rannej dospelosti a neskôr. Ako ste to prežívali, alebo vedeli neskôr filtrovať? Ja som sa v rodine aj v škole vždy stretol s poznámkami, aký som vysoký, manželka zas posmešky,že je ryšavá, spolužiakovi sa smiali že je čaptavý. Aj dnes v dospelosti si všímam, že ľudia majú veľmi sprosté poznámky. Napríklad v rodine jednej tete povedali, s rakovinou pri invalidnom dôchodku, že ako jej jej dobre, ráno vstane a má zarobené 🤦♀️ Tak sme sa s manželkou rozprávali, že to snáď už nie je pravda, akí sú ľudia zlí a bez kúska hraníc. S čím ste sa stretli vy?
Stručné zhrnutie
- Sociálne siete a platformy ako Facebook zvyšujú vulgaritu, hejtovanie a bezohľadné komentovanie v reálnom živote a v školách.
- Odporúčané stratégie na zvládanie posmeškov zahŕňajú ignoráciu, asertívnu reakciu a nácvik pripravených odpovedí, ktoré rodičia používajú v praxi (napr. "ona je akurat, zato on má malý mozog").
- Staršia generácia často komunikuje "bez filtra" a bezohľadné poznámky v rodine a škole sú bežné, preto diskusia odporúča vybudovať hranice, intervenovať dospelými a učiť deti asertívne spôsoby správania.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zastaviť šikanu a posmešky v škole?
A: Škola by mala okamžite zasiahnuť formou rozhovorov s aktérmi, zaviesť pravidlá proti šikane a podporiť asertívne nácviky pre obe strany; rodičia odporúčajú, aby dospelí verejne zasiahli, keď počujú posmešky medzi deťmi.
Q: Ako naučiť dieťa reagovať na posmešky od rovesníkov?
A: Rodičia v diskusii odporúčajú nácvik krátkych odpovedí a asertivitu, konkrétny príklad použitej reakcie je "ona je akurat, zato on má malý mozog"; tiež odporúčajú učiť deti, kedy vyhľadať dospelého.
Q: Je lepšie ignorovať urážky alebo odpovedať?
A: V diskusii sú dve bežné stratégie: ignorácia a prístup "Múdrejší ustúpi" pre provokátorov, alebo pri opakovanom útoku asertívna spätná väzba a konfrontácia s cieľom ukončiť správanie.
Q: Ako reagovať na online hejty a vulgaritu na Facebooku?
A: Odporúča sa použitie blokovania a nahlásenia príspevkov na Facebooku, zníženie expozície voči toxickému obsahu a rozvíjanie kritického pohľadu u detí na obsah od influencerov.
Q: Ako riešiť posmešky od starších členov rodiny?
A: Rodičia a dospelí môžu použiť asertívne hranice a pripravené odpovede, pričom niektorí odporúčajú aj vynechanie konfliktu podľa príslovia "Múdrejší ustúpi" v rodinných situáciách.
Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc po dlhodobej šikane?
A: Ak posmešky výrazne zhoršujú psychiku dieťaťa alebo dospelého, diskusia spomína konzultáciu s odborníkom na duševné zdravie; v téme zaznelo, že "šikanér nikdy nie je zdravá osobnosť" ako psycho-sociálne upozornenie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Sociálne siete a anonymita zvyšujú agresívne a vulgárne komentovanie.
- Ignorácia a asertivita sú bežne odporúčané stratégie pri osobných útokoch a posmeškoch.
- Rodičia by mali učiť deti pripraveným odpovediam a zasahovať, keď sa deťom ubližuje.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú ignorovať provokatérov ("Múdrejší ustúpi"), zatiaľ čo iní trvajú na asertívnej konfrontácii a spätnom nápore odpovedí.
Otvorené otázky
- Ako má škola systematicky postupovať pri opakovanej šikane, aby to nezostalo len pri individuálnych zásahoch?
- Aké dlhodobé kroky znižujú vplyv influencerov a online priestoru na medziľudské agresívne správanie?
Spomenuté značky a firmy
Facebook, MK
Spomenuté produkty a metódy
ignorácia, asertivita, nácvik odpovedí (príklad: "ona je akurat, zato on má malý mozog"), zrkadlo (vtipná odpoveď: "treba si kúpiť zrkadlo, nie ďalekohľad"), zasahovanie dospelých pri posmeškoch, sarkazmus, online hejty, šikana
Miesta a osoby
žiadne
@biba_18 decko v citlivom veku to môže prežívať inak ako ty, životom ošľahaná päťdesiatnička. Možno tebe sa nevysmievali, nikto nemal poznámky, tak to nedokážeš pochopiť. Nie každý má rovnakú psychickú odolnosť a nie na všetko sa dá použiť všeobecná rada, veď si to nevšímaj. Niekedy blbá poznámka zabolí, niekoho rodičia nenaučia ako v tom chodiť. Tak láskavo nepopieraj niekomu jeho pocity a nenazývaj to fňukaním, keď to niekto stále vidí a chce o tom diskutovať. Keď nechceš, choď neempaticky inde karhať dospelých ľudí aby nefňukali, keď si myslíš, že tvoj postoj je správny. Je to diskusia, ľudia si môžu diskutovať o čom chcú, aj o traumách z detstva, ty môžeš ísť diskutovať o vianočných koláčoch alebo šatách na promócie, ak ťa táto téma nezaujíma.
@anonym_95279a takže čo mi hovorili keď som bola citlivé dieťa? že som malá, že som dievča a nie chlapec, že neviem hodiť ďaleko loptičku, že mám okuliare, vysmievali sa mi z mena, keď som bola staršia že nemám kozy, potom že mám veľký zadok, potom že nie som pekná... v podstate samé hlúposti ... 😒
Osobne si myslim, ze treba riesit posmievanie, ak sa to deje teraz.
detstvo ci mladost nezmenime, ale teraz si mozme povedat, ze budeme jednat a odpovedat asertivnejsie.
Deti aj dospeli, ak to nechcu znasat iba mlcanim, mozu sa naucit prihodne nie drze odpovede. Niektori ludia si ani neuvedomuju, ze ich poznamky nie su ani vtipne ani originalne a ani uprimne...iba jednoducho sproste.
Moja dcera ked bola mala, tak ju bratranec, vzdy ked boli mimo dospelych, natahoval aka je ona malicka, ze je krpata atd. Naucila som ju par prihodnych odpovedi, a sklapol.
Povedaa mu, ze ona je akurat, zato on ma maly mozog.
Ked sa to stane od dospelej osoby , tak sa tiez da najst nejaka odpoved. Niektori ludia su taki, ze ani to nemyslia zle, len akosi nevedia cim zacat, tak ich uputa nejaky vyzor, alebo sa tesia obrazne, ze aj niekto iny ma nejake "nedostatky" . ako raz povedal jeden psycholog: Sikaner nikdy nie je zdrava osobnost. Nikdy.
s tym treba pracovat, ak niekto na tebe skusa vedome posmesky, asi sam je nejaky zakomplexovany, inak by to nemal za potreby. Alebo niektori ludia su taki nejapni, ci ako to mam povedat, nevedia respektovat hranice, ci byt ohladuplni, vo svojej rodine si hovorili zmosta doprosta, v niektorych rodinach sa hovori viac vulgarne ci prostoreko a povazuju to za normalne.
Inak , ja som vypozorovala, ze uz samotna pripravenost na asertivitu, ludom staci aby s rypanim prestali. Ti rypaci akoby presne tusili, kde si to mozu dovoit.
Ked clovek zdolnie, akosi to postupne vymizne.
@anonym_95279a odkiaľ ty vieš čo sa dialo mne? a prečo som ošľahaná 50-nička? ako som aj písala - sú to rodičia, ktorí majú dieťa viesť cez tieto nástrahy ... ako prevedieš dieťa cez to že sa mu niekto vysmieva že je okuliarnik, keď ako dospelá fňukáš (pardon, pripomínaš si to dookola) nad tým že ti niekto pred 30 rokmi povedal že si ryšavec? ako sa to dá? skutočne ma to zaujíma ... ja mám za to, že sa to dá len vtedy ak ty svoje traumy zabudneš v zmysle že ich spracuješ a posunieš sa ... a vtedy pomôžeš svojim deťom ...
ale áno, máš pravdu, táto diskusia nie je o riešeniach - ale o pestovaní si toho pocitu... lebo takéto poznámky boli stále - a aj budú ... s tým neurobíš nič. absolutne nič ... 😒
@biba_18 ja som tiež ako decko všeličo počúvala, aj v dospelosti a mám to dávno spracované a nejak sa v tom nerochním. Ale autor diskusie si chce podebatovať o tom, kto komu čo nevhodné povedal aké sprostosti v detstve, puberte a dospelosti. Ja na diskusii o debilných poznámkach neempatických ľudí či detí nevidím nič zlé ani fňukajúce. Jeden chce podiskutovať o nejakej celebrite, iný chce podebatovať o nevhodnom správaní učiteľky, niekto sem dá fotku na posúdenie, či má ešte schudnúť a niekto sem dá diskusiu o tom, či aj iní počúvajú debilné poznámky (v minulosti a teraz) a ako ich zvládli.
@biba_18 decko v citlivom veku to môže prežívať inak ako ty, životom ošľahaná päťdesiatnička. Možno tebe sa nevysmievali, nikto nemal poznámky, tak to nedokážeš pochopiť. Nie každý má rovnakú psychickú odolnosť a nie na všetko sa dá použiť všeobecná rada, veď si to nevšímaj. Niekedy blbá poznámka zabolí, niekoho rodičia nenaučia ako v tom chodiť. Tak láskavo nepopieraj niekomu jeho pocity a nenazývaj to fňukaním, keď to niekto stále vidí a chce o tom diskutovať. Keď nechceš, choď neempaticky inde karhať dospelých ľudí aby nefňukali, keď si myslíš, že tvoj postoj je správny. Je to diskusia, ľudia si môžu diskutovať o čom chcú, aj o traumách z detstva, ty môžeš ísť diskutovať o vianočných koláčoch alebo šatách na promócie, ak ťa táto téma nezaujíma.
@anonym_95279a odkiaľ ty vieš čo sa dialo mne? a prečo som ošľahaná 50-nička? ako som aj písala - sú to rodičia, ktorí majú dieťa viesť cez tieto nástrahy ... ako prevedieš dieťa cez to že sa mu niekto vysmieva že je okuliarnik, keď ako dospelá fňukáš (pardon, pripomínaš si to dookola) nad tým že ti niekto pred 30 rokmi povedal že si ryšavec? ako sa to dá? skutočne ma to zaujíma ... ja mám za to, že sa to dá len vtedy ak ty svoje traumy zabudneš v zmysle že ich spracuješ a posunieš sa ... a vtedy pomôžeš svojim deťom ...
ale áno, máš pravdu, táto diskusia nie je o riešeniach - ale o pestovaní si toho pocitu... lebo takéto poznámky boli stále - a aj budú ... s tým neurobíš nič. absolutne nič ... 😒