Odkedy manžel postavil dom, stal sa z neho akoby patriarcha
Ahojte,
ani neviem, kde mam poriadne zacat. S manzelom sa pozname uz skoro pat rokov, z toho 3 budeme manzelia a mame 10 mesacnu krasnu zdravu dcerku. Ked sme sa zobrali, zacali sme stavat na rodinnom pozemku, ktory sme si odkupili, lebo natahovacky ohladom dedicstva a penazi by v nasej rodine sposobili neskor velke problemy. Potom sme zarobili na dieta a 6 mesiacov pred stahovanim sa nam narodila nasa princezna. Ako otec je uzasny, aj ked sme stavali dom a byvali este na byte, tak som v nom pocitovala velku oporu. Byvala som s malou kazdy den od rana do vecera sama, na druhom poschodi bez vytahu, kocik som mavala zlozeny v aute pred bytovkou, lebo by ho susedia inak asi ukradli. Hlavne preto som sa tesila do domu, ktory sme stavali vedla nasich starkovcov, kde sa neskor po smrti babicky nastahovala aj moja mamina. Dom staval prevazne svokor s manzelom, z mojej rodiny velmi nemal kto, lebo nasi su rozvedeni, chodil obcas aj moj otec, ale skor sporadicky, no aj to si vazim. Brata mam laveho na roboty, je IT, tak ten si radsej da vsetko spravit 🙂 Aby som sa dostala k pointe, pokial sme len stavali, vsetko bolo v poriadku. Koncom minuleho roka sme sa konecne nastahovali, posledny mesiac bol narocny, no drzala ma predstava, ze to uz bude vsetko lahsie, nebudeme musiet tolko varit pre brigadnikov, budem to mat lahsie s malou a pod. Po nastahovani prisla prva velka hadka, zacali sa vytahovat peniaze, ze som si vybrala najdrahsiu kuchynu, ze som vyberala najdrahsi gauc.. pri vybere bol vzdy aj manzel, ktory, kedze kupoval aj tehly, beton, sadrokarton a ine veci, drzal potom kasu aj v tychto veciach, lebo mne v tehotenstve byvalo zle skoro celych 9 mesiacov a ku koncu mi hrozil predcasny porod, takze vedel, aky je financny strop a kolko do kazdej veci mozeme maximalne dat. S tou kuchynou mal pravdu len v tom, ze sme boli len v dvoch predajniach a z tych sme aj vybrali. Ako velmi som sa tesila pred tehotenstvom na zariadovanie, tak v tehotenstve som bola uplne mimo, prezivala som zo dna na den, prvych 5 mesiacov som doslova prespala, tak si viete predstavit, ake bolo pre mna chodenie po kuchynskych studiach po navrate z prace. To sme sa obchadzali skoro dva tyzdne, lebo ma tym prekvapil, a hlavne tym, ze zacal vytahovat, ze mi bude davat menej penazi, aby som vedela, ako sa setri. Pocas pracovania som zarabala naozaj slusne, priemerom som sa manzelovi skoro vyrovnala. Problem bol v tom, ze on zacal po strednej hned pracovat a popri praci si robil VS a ja som chodila na VS az potom zacala pracovat, takze logicky som do domu dala menej. Potom prisiel cas pokoja, opsravedlnil sa mi a potom to znova zacalo odznova. Vycitky, preco som vybrala najdrahsiu kuchynu, potom ze sa o neho nestaram, neperiem, nevarim.. moj manzel je masozrut, kazdy den musi mat maso a aj ked mne to uz lezie krkom, snazim sa mu vzdy vyhoviet. Dokonca aj kolace peciem, co je pre mna uplne spanielska dedina. Vcera ma zasa obvinil z toho, ze je pokazeny na zachode wc system (uzamykanie dveri otocenim dolava) a ze to tam vobec nemalo byt, tam mal byt obycajny kluc a ked som sa spytala, ci aj za to mozem ja, tak ze ano, lebo ja som to chcela. Uz ani neviem, ako mu mam vysvetlit, ze sme stavali spolu, boli sme a sme jeden tim. Peniaze nedava mne, ale svojej rodine, ja si za to nekupujem ani oblecenie, ani nikam nechodim, jedine tak na zrmzlinu, kupujem veci len dcerke a samozrejme stravu a drogeriu. Hovori mi, ze on mi postavil dom a nebude tu pucovat zachody ani stat pri hrncoch. Tak mu vzdy poviem, ze nepostavil dom mne, ale svojej rodine, predovsetkym vsak detom, aby sme mali kde byvat. Najnovsie mu prekaza, ze on vobec nechcel stavat, ze to som chcela ja a nechcel ist byvat ani sem, kde sme teraz. To je sice pravda, ale ked tato tema bola aktualna, tak sa rozhodol sam. Mohol mi vtedy povedat definitivne nie a hladali by sme inu alternativu. Jednoducho spravil kompromis a neviem, ci mu mam za to postavit slavobranu a dakovat mu do konca zivota. Trva to sice len 5 mesiacov, no zacinam stracat motivaciu a hlavne radost z toho, co mame. Vela rodin zije ovela horsie, my dokonca nemame ani velky uver, ked zacnem pracovat, tak ho splatime raz-dva. Ani neviem, kde sa to v nom vsetko berie. Rozviest sa nechcem, i ked mi uz raz povedal, ze od nas odide, ked od neho budem este raz chciet, aby stal pri hrncoch, lebo on mi postravil dom. Od rodiny sa osamostatnil uz davno, byval 5 rokov sam, kedy si aj varil, aj upratoval, tak nerozumiem, preco je v tom teraz taky problem. Rozumiem, ze ho to stalo vela energie, fyzickych aj psychickych sil, no namiesto toho, aby sme sa tesili tomu, co mame, tak stale hlada to, co sme mohli mat. Potesim sa, ak sa najde niekto, kto si presiel/prechadza rovnakych problemom, potesim sa kazdej rade. Prosim len o prispevky naozaj k teme, nepotrebujem citat rady typu "naco si si ho brala, ked..". Mam sto chuti podelit sa o moje pocity napriklad s jeho rodinou, lebo niekedy mam pocit, ze potrebuje nakopnut alebo poriadne otvorit oci, aby pochopil, ze ma vsetko, manzelku, dieta, dom. Co by ini za to dali.
Dakujem 🙂
Ja si myslim ze je to o povahe, konkretne o zatazeni na urc.veci, peniaze, ktora sa prejavila prave teraz.Moja babka bola cely zivot doma, kedze v minulosti boli zeny v domacnnosti povacsine, pracoval len dedko, mali dve deti, jednoizbovy dom, ale nikdy som od neho nepocula aby jej bol vycital, ze ja pracujem ty nie, vsetko co zarobil daval jej a ona s tym hospodarila. Odporucala by som ti precitat si knihu Do piatku bude vas manzel iny, je tam presne takato tema, situacia, kde manzel vycita manzelke financie ze zle hospodari,zatial co ona sa snazi co najlepsie. V skratke , psycholog kt.knihu napisal a zaobera sa rodinnou psychologiou dava priklad, aby manzelka dala vsetky peniaze manzelovi, nech on nakupuje, vari, zabezpecuje celu domacnost, a nakoniec ked si to manzel vyskusa pride na to ze mala pravdu a ze to on nejak neodhadol. Tak skus to tak mozno zaberie..
@malticka a co sa tyka toho vyletu, tak to nie je jednoduche. Ti ktori stavali mi daju za pravdu, ze koniec zoberie najviac penazi akeby som mu navrhla takyto vikend, tak viem, ze by sam do toho nesiel. Jeho otec nie je na spagate, nie vzdy sa mu da prist, a volnych vikendov nemame vela. Ked skolaudujeme, bude to lahsie, to sme si hovorili, ze niekam urcite pojdeme. Teraz tie oeniaze ale potrebujeme na dom. A dom mi urcite nie je prednejsi, ale kazdy z nas niekde predtym byvala treba skolaudovat, kym sa z nas nestanu bezdomovci, teda sa nepreda byt, v kt sme byvali.
@thinka001 moja babicka s dedkom zili presne tak isto, babicka bola doma, dedko vsetko daval jej a takto fungovali vyse krasnych 60 rokov. Ale vtedy bola asi ina doba, ine priority, neviem, preco sa teraz spravame inak. Manzel spravi obcas nakup aj sam, ked ide z roboty, ale to viem, ze na ceny nepozera. Skusala som aj to, aby robil nakupy on, ale nechodi domov kazdy den rovnako, takze vela som kupovala aj ja. To by padlo na urodnu podu asi v pripade, keby to robil stale., ale potom neviem, z coho by som obcas varila🙂
@thinka001 toto presne raz urobila moja mama. tiez jej otec zacal vycitat, ze vela mina, ze rozflaka vela penazi a zarobi malo. tak mu jedneho pekneho dna dala do ruky tasku a poslala ho do obchodu, ze oddnes nakupujes ty. prvy tyzden nic, druhy tyzden sme v ramci setrenia jedli len rozky s maslom bez salamy a syru a ked na treti tyzden mama zahlasila, ze otcovi prestava prat monterky, lebo nekupil prach na pranie, tak rezignoval a viac jej nepovedal ani pol slova. 😀
tak potom je napisane aj overene 🙂
hm asi to je dnes ako je ze je velmi hmotna doba zalozena hlavne na peniazoch, ludia chcu vsetko a hned, vela sa rozhadzuje, chyba skromnost..
Ja by som ho nechala tak ako pisala aj ladywitch26 na cas kedy si to neuvedomi, mesiac, dve, keby sa pytal ze preco su suche rozky na veceru, tak by som povedala predsa si nakupoval ty ti to asi bude stacit..Na chlapov treba ist psychologicky, obcas byt dopredu aj 100krokov ale oplati sa a ta kniha co som pisala to su presne priklady zo zivota kde to zvykne skripat a co robit aby to fungovalo..
@tilda nie, ze zrusim, len viem, ze odist nemozem, aj keby som velmi chcela a ten pobyt teraz naozaj nie je realny. vnutorne som rozmyslala nad vsetkymi alternativami, skutocne. Keby som nemala male dieta, tak sa zbalim a na par dni odidem niekam, aj by bolo kam, no dieta je uz zodpovednost, neda sa to len tak. Jeho rodicia budu prerabat, a planuje im ist pomoct, tak som ho poslala, nech ide aj na dva tyzdne. Je to realne tento mesiac, tak dufam, ze pojde.
hm tak u nich je to nie o hovoreni ale o skutkoch co nezazije nepochopi..odporucam, ked si precitas tu a podari sa ti ju uplatnit v praxi, je tu este jedna o manzelstve, napisalu ju Nika a Sila Lee : O manzelstve, a su to manzelia ktorí vychovavaju viac deti,a nazberanim skusenosti z manzelstva sa rozhodli napist knihu ako zit v manzelstve, ako riesit vztahy, deti, vsetko o rodine..tiez velmi dobra kniha, cerpaju z nej aj katecheti ktori pripravuju snubencov na manzelstvi, robia sa podla nej manzelske vecery..
@malticka mne to pripadá, že je Tvoj muž vlastne situáciou zaskočený a sklamaný, že si to takto nepredstavoval, že to všetko stálo príliš veľa peňazí, že to všetko bolo drahé a že to tak vlastne celé ani nechcel, a že sa v mnohých veciach vlastne prispôsobil aj keď vnútorne s tým nesúhlasil. Pripadá mi to ako správanie sa šetrného človeka, ktorý minul veľa peňazí a mohol minuť oveľa menej. A myslím, že žiadne "vytrestanie" manžela nepomôže. K tej drahej kuchyni - ja by som nekúpila drahú kuchyňu len preto, že nemôžem z akýchkoľvek dôvodov vyberať. Uskromnila by som sa aj pri dvojplotenke a kúpila neskôr, keď budem môcť. Nenastavila si vyšší štandard, ktorý on vlastne nechce? A nie sú to aj obavy z jeho strany, či ten štandard bude vedieť pokryť? Nechcem útočiť, môžem sa mýliť, mne to len tak pripadá. Držím palce.
a ešte k tej realitke, mňa napadlo, že tam pozeral preto, aby porovnával cenu, resp. o čo lacnejšie by Vás to mohlo výjsť, keby...
@1andrea111 dakujem za nazor, urcite mas pravdu, ze je to obranny mechanizmus, ci nas dokaze uzivit, kym som na materskej. Ja nemam velke naroky, samozrejme ako kazda zena sa potesim, ked sa kupi nieco do domacnosti, ale nepotrebujem mat nabytok na mieru a podobne. Ked som este pracovala, kazdy mesiac som si nieco kupila, co mi spravilo radost, parfem, topanky, kabelka.. Odkedy mame dieta mam ine priority a vsetky moje potreby a nepotreby sli nejak tak spontanne do uzadia, to urcite citi kazda mamina, ze by dala svojmu dietatu aj posledne. Urcite mas pravdu aj v tom, ze si to takto nepredstavoval, ale koho poznam, kto staval, tiez mal iny rozpocet a ine predstavy. Snazim sa mu byt oporou a to iste som donedavna citila aj ja od neho. Ak by sme ale kupovali byt, zaplatili by sme rovnako, mozno i viac. Vyhoda pri stavbe bola ta, ze sme peniaze davali postupne, pri kupe bytu by sme sa zadlzili viac. Ale urcite je nespokjny, to nsa nom vidim.
@1andrea111 a este k tej kuchyni, my sme na nu realne mali a tiez sme zvazovali aj moznost, ktoru si spomenula, ze kupime lacnejsie a neskor sa dokupi. Ale obaja sme vedeli, ze neskor budu ine vydavky. Draha bola aj preto, lebo je uckova, takze jej bolo aj tak vela. Tiez to bolo rozhodnutie oboch, co viac ma mrzi, zesa teraz kvoli tomu hadame.
@lilitela ale mozeme pokojne aj ku vam 🙂 vzdy ich volam na vikendy, ked sa ide nieco robit, no jeho mamina pracuje v obchode a tyzden dovolenky jej teraz nikto neda. Prisla k nam na tyzden, ked sa narodila mala, lebo moja mamina z roboty nemohla, ale teraz budu prerabat kupelnu, tak bude potrebovat dovolenku tam. Len neviem, ci by to pomohlo, lebo ked sme my u nich, tak manzel sedi s vylozenymi nohami na gauci a mama ho obskakuje a dohovara mu, aby mi viac pomahal 🙂 to asi kazdy chlap rad robi, ked sa ocitne doma. urcite by sa tak nespraval, to je jasne, vacsinou si taketo vycitky davame, ked sme sami.
@lilitela vcera som trosku rozmyslala, ako to cele vyriesit a mozno mu skusim napisat e-mail. Je to trosku "detinske" pisat e-mail vlastnemu manzelovi, no vcera som si spomenula, ze nam to uz raz pomohlo, ked sme este neboli svoji. Moze si ho pokojne precitat dva-trikrat, nebudeme si pri tom vyhadzovat na oci davne veci, prevracat ocami a pod., lebo v poslednej dobe nam vzdy debata skoncila hadkou. V podstate by som mohla napisat aj list, ale e-mail je praktickejsi 🙂 Vcera bol do vecera v praci, dnes je s nami do vecera doma, tak som bola zvedava, ako sa bude spravat. Ja som prisla vecer s malou z prechadzky a ked videl, ze som v pohode, tak je v pohode aj on. Ale teda, nerozpravame sa, len o pocasi a malej 😢 Citim, ze to potrebujem vyriesit, aj ked on ma niekedy ten nazor, ze casom sa niektore veci pohnu dalej a vyriesia same. V tomto pripade to ale asi nepojde, ked sa stale tocime okolo toho isteho.
@janinah mamka ho vzdy obskakovala, doma si tak naucila aj muza, ale ked moj manzel odisiel za pracou na zapad, tak byval skoro 5 rokov sam na ubytovni a staral sa sam o seba. Ked sme zacinali sami dvaja, tak som ani raz nevyniesla kos alebo umyla, ci pozametala dlazku. velakrat som sa ho pytala, kde sa to teda stratilo. Ani mi poriadne na to nevedel odpovedat. No jeho mamka je uprimna aspon v tom, ze mi vzdy povie, ze spravila chybu ona, lebo pokracovala v tom, co zacala svokrova mama a nech taku istu nerobim ja. Vzdy ho povzbudzovala, aby mi pomahal, aj ked niekedy povie nieco, co ma zarazi, vzdy to mysli v dobrom. Aj ked sa do nas stara viac, ako by som chcela. A povedzme si narovinu, ktora mama svojho syna neobskakuje, ked pride z casu na cas na navstevu 🙂
@malticka
ahoj,
je smutne ako sa tvoj manzel sprava, asi nerozumie slovu "rodina" a zodpovednosti muza v rodine.
Jedinne co ti viem poradit, podla toho ako opisujes jeho, vztah s nim, v ziadnom pripade s nim ani len neplanuj druhe dieta. Nedaj sa zmanipulovat rodinou, kamaratkami, konikom, atd... lebo len ty sama sebe pritazis. To nie je clovek pre zivot, pre vzajomne zdielanie sa.
Medzi manzelmi musi byt dovera, harmonia, poznanie, laska, ucta.... tvoj manzel vsak priniesol si do rodiny nevhodne vzorce spravania sa. Takze s nim ziadne druhe dieta!
toto lahke nemas, nasmerovane to mate teda velmi zle, ale vidim este potencial na zmenu tohto stavu.
chce to ale aj trochu zmenu postoja z tvojej strany. hlavne okamzite stiahnut tie trne, co uz vystrkujes, lebo nimi situaciu zhorsujes (aj ked sa citis pravom nasrdena, kam to u vas mieri).
mne pride, ze on ten dom sice chcel tak napoly, ale urobil to hlavne kvôli tebe (lebo ta ma rad, zalezalo mu na tvojich snoch a tuzbach - to malo urcite dost vplyv na to, aby sa priklonil na stranu: ano, postavme ho). a kedze z jeho strany islo aj o "obetu", chcel by teraz za to uznanie (asi ako ty za varenie masa kazdy den, hoci ho nemusis a pecenie kolacov, co tiez nie je tvoja parketa ako pises - tiez mam dojem, ze to beries ako"obetu" voci nemu).
to uznanie mozno by nemuselo byt velke (ziadne slavobrany a cerveny koberec az do domu), ale malo by byt. mal by ho od teba citit.
a ak sa mu ho nedostava, citi sa oklamany a nakoniec to dostanete do stavu, ze bude argument "postavil som ti dom" na vsetko, kde sa bude od teba ocakavat nieco.
tvoj muz je zrejme typ, ktorého motiváciou je chvala, chvala, chvala. dava mu to sebavedomie, spokojnost a chut robit viac.
tak chval, chval, chval. nemusis priamo jeho, pochval pred znamymi, rodinou, co pre teba robi, aky dobry, sikovny manzel, atd. kludne sa aj postazuj, ale nikdy to nenechaj len pri tom. vzdy si najdi prilezitost pobvedat: ALE on hento a toto pre nas robi ... malo by to byt citit z tvojho postoja celkovo.
(ono, lahko sa kritizuje. a vsimam si, ze dobre veci, co pre nas muzi robia, akosi bezne vôbec nespomíname, nechválime. bud ich prijímame automaticky, alebo sa bojime zakriknut. zato, ked je zle, vieme zhavit mobil ku kamoske aj hodinu.)
su muzi s ktorými chvala urobi zazraky. a dokaze ich to aj zmenit. nie uplne samozrejme (to by si mu musela prenastavit DNA), ale dost na to, aby nenastala u vas nerovnovaha, ze ty zvyskom zivota budes splacat argument "ja som ti postavil dom, tak...".
proste to nejaky cas skus (chvala nemusi byt priama, rozne naznaky vedia tiez urobit svoje). a uvidis, ci to pomaha.
zazraky do troch dni necakaj. daj si limit trebárs mesiac- dva (tym este vôbec nic nestratis - nehovoriac o tom, ze si MD a zrejme sa do utekania z manzelstva nehrnies). ale daj si pevne predsavzatie, ze nebudes reagovat na jeho vycitky o dome. v duchu si ich predstav a priprav si, ako zareagovat na ne, aby to vyznelo zmierlivo a milo. aby si nebola zaskocena svojimi zlymi pocitmi, lebo samozrejme, ked sa v tebe dvihne hnev, tazko sa budes usmievat. porozmyslaj, ako mu prejavit uznanie, aby to nevyznelo falosne a nasilu - to by si isto vsimol a nic nedosiahnes.
a s chutou do toho.
na rozvod je totiz u teba casu dost, kedze dieta mate male, si bez stáleho poriadneho prijmu a po odchode z domu asi je bez vlastnej strechy nad hlavou.
@moonlight1210 napisala si to velmi pekne, naozaj. Rozvodom sa teraz ohana kazdy, tou cestou urcite ist nechcem. Budem musiet potlacit svoj hnev a sklamanie, a budem si to musiet asi "nacvicit", lebo na vycitku sa mi tazko reaguje pokojne a s usmevom. Aj teraz pred piatimi minutami zaznela vycitka, co mi riadne zdvihlo adrenalin, no neodpovedala som mu na to. Dnes som vybavila aj ten wc system, on sa obaval, ze to nevyreklamuju, lebo sme neplatili za robotu a ked som mu oznamila, ze nam to dodaju nove, tak sa netvaril ani prekvapene. Ide o to, ze najskor asi on bude musiet prestat chodi ako taka osa a ja potom mozem aj tu vycitku povazovat za konstruktivnu kritiku a nieco si z nej zobrat a napravit to. A ako uplne prve sa budeme musiet prestat na seba hnevat. Och, dnes som zistila, ze to bude mozno tazsie, ako som si myslela ☹
skus taktiku:,, ja len ako ty povies muz moj,, a on si postupne uvedomi, ze nema na koho valat vsetky tie chyby...vydrz to, zadostucienie sa urcite urcite dostavi. zriekni sa vsetkeho..a pokus sa stat pri tych hrncoch stale stale a hlavne vtedy ked je on poblizku.
@malticka jasne, vzdy je to velmi tazke. hlavne, ked sa obe strany citia opravnene nahnevane.
dobre to poznam.
zahod za hlavu veci ako - on bude musiet najprv, atd.
je uz teraz jasne, ze sam od seba neprestane. to by nikam neviedlo.
postavit si hrdo hlavu a cakat (pripadne odist k mame a mysliet si, ze sa bude dusit vo vlastnej stave), kedy on pochopi a prizna si - tak je len v 0.01% pripadov a najcastejsie v romanoch od tradicnych autoriek.
v realite sa najskôr dockas milenky (lebo ona ho vedela "lepsie pochopit") a súdneho pojednavania o vyzivne a BSM.
je to tak, ze ty budes musiet zatat zuby a ignorovat jeho osie dobiedzanie, odlamovat hrot vycitkam a kritike pokojnym reagovanim, zhlboka dychat, radsej si hryzt jazyk a ozvat sa, az ked prestanes vidiet po nejakej vycitke na cerveno. trpezlivo si opakovat - "och, ako by som ho teraz schuti umlatila panvicou, ale nesmiem, dychat a nereagovat. daj si cas a odstup a potom sa usmej."
necakat hned uznania a tak. skor spociatku akesi to medvedie funenie, ze no tak si mala pravdu, a co (ak vôbec).
no a bude to hupacka - chvilu sa bude zdat, ze uz je to dobre, potom to padne. ale tie zhupnutia budu coraz miernejsie.
vysledky prichadzaju postupne. ide o take navodenie neutocnej atmosfery. aj on sa prestane bat postupne brat svoje chyby pred tebou. ak nejaku podotknes, tak nedojde k obhajovaniu a hadke. dostanete sa z toho stavu, ze priznat si chybu je porazka v boji.
a je to vzdy v rukach toho z manzelov, ktory prv dospeje k tomuto poznaniu, ako sa to da napravit. takze teraz konkretne v tvojich.
povedz si rovno - co mozes stratit? ved ak toto nevyjde, tak by ta to pobabrane manzelstvo cakalo aj tak, nie? ze aspon skusis - mozes len ziskat.
@blue_eyes nemozem sa zbalit a odist len tak. Mame desatmesacne dieta, ktore este nechodi. A odist bez neho nemozem, taka matka roka nie som🙂