Odmietnutie spoločného bývania
V novom vzťahu som odmietla ísť bývať po 6 mesiacoch k priateľovi, robí z toho dusno. Bývam sama a užívam si to, len nedávno som skončila školu a on ma svoj dom pár ulíc od môjho bytu a nechce pochopiť, že mi vyhovuje žiť samej a nechcem sa sťahovať ku nemu. Viem si predstaviť spoločne bývanie časom, ale ešte si chcem vychutnať samotu. Argumentuje, že by mi bolo výhodnejšie bývať u neho, že zbytočne si platím za byt, a odmieta sa na to pozrieť z môjho pohladu, vôbec ma nechape. Čo odporúčate robiť?
@really8 ale no, čo je na tom negatívne? Konečne si chce užiť slobodu, peniaze, samostatne bývanie. Autorka nepovedala, že nikdy. Pio roka je podľa mňa kratky cas. Predpokladám, že jej partner si už užil slobodu, postavil dom a teraz očakáva, že každa padne na kolená. Ak má o ňu seriózny záujem bude jej pocity akceptovať a počká.
Žena ma čakať, kým ju muž popýta o ruka a opačne to neplatí ? Žena nemá nárok na slobodné spoznávania ?
Jabsi myslím, že dnes sa veľmi rýchlo hrnie do spoločného bývania...a veľmi by ma zaujímalo co si potom ten pravý pomyslí....moja "Janka" žila so štyroma chlapmi predo mnou....lebo skúšala a nevyšlo.
Nechápem čo jej tu píšete že na čo ho má a že ho nemiluje a neviem čo. Vy ste mali v živote koľko priateľov? To s každým ste po 6mes išli hneď bývať?? Ani nevieme kde ju to ťahá. Či je to nový dom ktorý kúpil postavil alebo nejaký starší po rodičoch? Ak tam treba robiť prerábať atď aj do budúcnosti by bolo lepšie pre ňu porozmýšľať aby sa nestahovala k nemu ale aby mali spoločné. Raz keď sa tam zabyva on už potom ťažko bude chcieť odtiaľ odísť a riešiť s ňou spoločné bývanie
Ja si pri takýchto otázkach vždy spomeniem na radu, ktorú mi dával jeden bývalý, už nebohý kolega a ktorá ma ešte nikdy v živote nesklamala a vždy sa osvedčila:
"Tak zrob, žeby ci bulo dobre!"
Takže, autorka, odpoveď na Tvoju otázku zo zadania témy: riaď sa vlastným rozumom a citmi.
Rady tu sú vždy aj tak 50/50.
Ja ti v tomto uplene fandím . Nikdy som to nezažila , ale viem si úplne predstaviť doštudovať a žiť len a len podľa svojich predstáv . Keď ti to takto vyhovuje , nenechaj sa do spoločného bývania dotlačiť . Možno váš vzťah prežije , možno ho to pochová a potom to nebol ten správny partner na život .
Ja som s byvalim chodila 3 roky a nebývala som s ním. S terajším sme začali spolu bývať asi okolo toho pol roka ale bola korona tak preto, inak by sme nešli spolu tak rýchlo bývať. Ale ja som pred tým bývala sama asi 3 roky.
Ja som s jedným chodila 5 rokov a na spoločné bývanie neprišlo, pretože sme mali rozdielne názory na bývanie aj na miesto bývania, s terajším spolu bývame v podstate od prvého dňa a vyhovuje nám to. Čiže je úplne v poriadku, že chceš zatiaľ bývať sama. Je tk úplne normálne 😉 hlavne spolu komunikujte
Ze na cloveka ktory ta po polroku do niecoho tlaci, si davaj pozor
Pozor aby to nebol nejaký psychopat po pol roku. Snáď vieš všetko o jeho finančnej situácii a trošku o tom ako funguje v domácnosti - či má upratané, čo robí celé dni a pod.
Mňa tiež lákal po krátkom čase do spoločného bývania podobnými rečami (psychopat láska na zdanlivý pocit bezpečia). V mojom prípade by to dopadlo veľmi zle , keby som na to pristúpila a to som zo začiatku bola z toho potešená, ale časom sa začali ukazovať jeho povahové črty.
Pol rok je krátka doba podľa mňa a zároveň si myslím, že je úplne v poriadku sa spoznávať s tým, že máš svoje bezpečné miesto, keby sa to zvrtlo.
Ešte Ti poradím, aby si si všímala jeho návyky, či sa s nimi časom dokážeš stotožniť, resp. si budeš vedieť predstaviť spolunažívanie do budúcna.
Vôbec by som to po pol roku nebrala ako urážku, veď sa ešte len spoznávate a potrebný čas spolu trávite. Poznám i veriacich, ktorí spolu začnú bývať až po svatbe, ale tam sú tie hodnoty trošku inak nastavené, ako v svetskej spoločnosti.
Keď si u neho, ako sa správa? Je všetko v poriadku, robíte veci spoločne alebo čaká na teba co urobíš? Ja nevidím nič zlé na tom, že chces mať vlastný byt a svoje súkromie, mať sa kam vrátiť. Nie ste ešte manželia, ste len pár ....možno by som skúsila u neho bývať a uvidíš, či ti to vyhovuje. Samozrejme byt by som si zatiaľ nechala, toľko je tu tém, že žena nakoniec zostane ako posledná chudera "uväznena" v domácnosti, ktorá nieje jej. Za mňa je tvoje rozhodnutie správne....a to som už stará škola 🙂
Zena uzivaj si samotu ked mas na nu chut, jedneho dna ak sa rozhodnes zalozit si rodinu uz sa samoty len tak rychlo nedockas 😀😀
Treba si stat len za svojím rozhodnutím a určite je správne ak ťa ľúbi pochopí.Netreba sa nikam ponáhľať a len sa treba spoznávať. Kým ma človek svoje bývanie nieje nad to . Nikto ťa nemôže vyhodiť ak prídu nezhody máš sa kam vrátiť a pod. Ak to nechápe je to len jeho problém.
@123profil321 ano, kazdy ako to citi. Ale po tyzdni mat chut sa k niekomu nastahovat?:D akoze ja som s mojim manzelom randila dobre 2-3 mesiace, az kym sa to prehĺbilo do nejakeho intenzívnejšie vztahu, to bolo az tak 8-10 mesiacov. A nelutujem absolutne. Za mna ak zacnu dvaja ludia skoro spolu byvat, strati sa to caro spoznavania a randenia. To, ked sa musi muz snazit, aby si ta ziskal. Ono, uz ked krochnite pred telkou po dvoch mesiacoch, tak tam uz nie je nejaka realizacia snahy z muzskej strany. Ja som zrejme v tomto konzervativna, ale mpj jemny odstuo vzdy zabral a ti muzi boli vzdy velmi zalubeni a fakt spravili aj to posledne. A nemyslim si, zeby sa tak snazili, keby som im prisla do bytu po mesiaci, co je este extremne kratka doba a je to pre mna cudzi clovek 🙂
@romi0310 súhlasím a mne by vadilo to, že ja mám opustiť svoje bývanie a ísť k nemu....to je JEHO a vždy bude. Prečo nejde bývať k nej? Je mi jasné, že spoločné bývanie, spoločné podielanie sa na domácnosti, náklady, všetko....autorka tam isto nebude ako na dovolenke all inclusive. A stále to je JEHO. Ak spoločné bývanie, tak aj jeden aj druhý opustí svoje a kúpia si niečo spoločné. To už samozrejme píšem ako možnosť ale pre mňa by to bolo reálnejšie ako ísť byvať k frajerovi....a keď spoločné bývanie náhodou nevyjde, vždy sa ma kam vrátiť, ak bude vidieť, že je to super, tiež vie zostať natrvalo
@romi0310 tak, ja som išla do spoločného bývania po 2 mesiacoch. A nemala som pocit, že by sa menej snažil. Krachli to na tom, keď som si uvedomila, že začína mať iné názory a očakávania od budúcnosti.
Ale je pravda, že ak budem mať ešte vzťah, určite pôjdem na niektoré veci pomalšie. Budem opatrná, aby som sa vyhla bolesti pri rozchode
@mischy00 pre mňa je toto tiež také... ťažko prijateľné. Odísť do jeho. Tiež by som bola radšej obaja opustiť svoje a založiť si svoje.... Mať to naše spoločné...
@romi0310 inak, ale my sme prvý mesiac strávili hodinovými rozhovormi, takže som nemala pocit, že je to cudzí človek. Len, on časom zmenil názory a pohľady...
@123profil321 rozhovory a spoločne bývanie sú 2 veci....a ako som písala, keď bývanie, tak v spoločnom, nie ze ja budem niekde na návšteve a robiť zadarmo servis. Spoločne zariadiť, dohodnut sa na fungovaní a podobne, nie ze mu bude vadiť akýkoľvek zásah do jeho domu/ bytu, všetko treba konzultovať a musí súhlasiť. Ja by som sa tam necítila uplne ako doma.
tak 6 mesiacov je podla malo ze uz chce hned bývať naco tak rychlo
Máš pravdu. Trvaj na svojom. V prvom rade, musíš mať dobrý vzťah sama so sebou až na druhom miest sú iní. 6 mesiacov je krátka doba naspoločné bývanie, aj keď každý to má inak. Tiež by som si vyjasnila platenie, účty a organizáciu domácnosti, predtým, ako sa človek rozhodne bývať spolu s partnerom. Veľa mužov si to nejako tak prirodzene zatiadi tak, že sa napokon partnerka zadarmíko stará doma o všetko. Preto treba k tomu pristupovať až po dôkladnom vyjasnení si týchto záležitostí. Musíš, ale počítať s tým, že mužská ješitnosť býva sakra precitlivená.
Anonym Tipujem správne že je tam vekový rozdiel? Ty okolo 25 čo si chce proste užiť vlastné pohodlie a on 35 a viac čo už túži po rodine, možno už aj žil s viacerými ženami? A on proste skrz vek a že už zažil spoločné bývanie nechce mrhať čas a vie, že práve spoločné bývanie často ukáže, či dokážete spolu fungovať. A zase na teba čo nemáš s tým skúsenosti je to veľmi rýchlo. Proste rozdielny pohľad na to kedy spôsobený rozdielnym vekom a rozdielnymi životnými skúsenosťami.
Ja ta uplne chapem. Si mlada, uzivaj si este randenie. Ked budete spolu byvat, uz to az taka romantika nebude. Pridu domace prace, riesenie financii...Mna tiez kedysi priatel tlacil do spolocneho byvania. Mala som vlastny byt, bola som spokojna. Nakoniec ma aj dotlacil. Niekedy si myslim, ze to chcel preto, lebo vobec nevie varit. Ale uz som si celkom zvykla. Ale x-krat ma napadlo, hlavne pri hadke, ze ja som spolocne byvanie nechcela. Nenechaj sa k tomu dotlacit, ak to tak necitis. Keby si raz riesila, ze chces svadbu a jemu sa do toho nechce, zase by ti tu pisali, ze je to tvoja chyba, lebo s nim byvas, ma vsetok luxus, starostlivost, tak naco by si ta bral.😃
Urob tak ako sama citis ze je spravne.Na nikoho sa nepozeraj.
@pribinak a ty ich poznaď, keď sa tak vyjadrujes ?