Odpustiť či opustiť?

Ahoj.
Viem že takýchto diskusií je tu neúrekom, len nemám najmenšiu energiu nejakú hľadať, tak snáď ma nikto nevyhodí za to, že začnem ešte jednu. S priateľom alebo bývalým priateľom alebo ako ho nazvať, poznáme sa od trinástich rokov, teraz obaja máme 22 , sme/boli sme oficiálne spolu dva a pol roka. Ešte spolu nebývame, bábo tiež nemáme, čiže jeto zatiaľ len čisto ,,frajerský" vzťah Doteraz bolo dá sa povedať šetko bolo super, sem-tam hádka, no vždy sme sa udobrili, nikdy som nemala pochybnosti o tom, že by ma neľúbil, alebo že by ma podvádzal..no ale predsa len... Trošku sme sa chytili v utorok, s kamarátom sa opil a nakoniec ho viezla domov ,,kamarátka". S trochou donútenia sa nakoniec priznal k tomu, že sa s ňou vyspal. Viem, že nie som ani prvá ani posledná...Neustále mi opakuje ako ho to mrzí, ako mu to je ľúto...vraj s ňou byť nechce, no kamarátka mi ,,nabonzovala" vraj či nemá na tú dotyčnú číslo, že jej chce dať peniaze aspoň za benzín a tiež že tá slečna s ním nič mať nechce, vraj to bol omyl a nechce aby sa stretávali. Neviem čo si mám o tom myslieť.
Toto bol môj druhý vážny vzťah,prvý sa neskončil kvôli nevere, takže ani neviem ako sa mám zachovať, či odpustiť alebo opustiť. Je mi jasné, že na takéto niečo sa zabudnúť nedá...neviem ani či od tejto diskusie očakávam súcit, alebo útechu, rady, ľútosť...viem že som ešte mladá, život musí ísť ďalej, ale momentálne neviem ako. Má niektorá s takoutu situáciou skúsenosť?

P.S. Dámy, ktoré majú potrebu písať odveci, nech sa idú radšej venovať deťom! Dnes na to fakt nie je vhodný deň.