Ostali by ste alebo sa rozišli?
Ahojte baby, potrebujem vediet nezavisly nazor na moju situaciu: S partnerom sme spolu asi 4 roky, zijeme v zahranici, ale na SK je to na skok. On je cudzinec a zijeme v jeho rodnom meste. Je to fajn chlap, sikovny, vzdelany, slusne zaraba, sem-tam mi aj pomoze v domacnosti alebo sa aspon spyta, ci nieco netreba. Aj mi povie, ze ma lubi alebo ze dobre vyzeram, problem je, ze sa podla toho vobec nesprava a ja neviem, ci ma zmysel s nim zostat.
1. Travi so mnou strasne malo casu, citim sa v tomto vztahu sama. Bezne je cely den v robote, po praci bud musi nieco pomoct rodicom, s niekym sa stretnut, ist na pivo ci ist hrat futbal a pod. Velakrat ho cely den nevidim, pride domov o 21.00, osprchuje sa a ide spat. Ked je doma, tak len pozera telku, proste nic nerobime spolu, sme ako dvaja spolubyvajuci. Velakrat som sa mu na to stazovala, ale on len mykol plecom, povedal, ze nemame nic spolocne. Ale ani nikdy neurobil nic k tomu, aby sme nieco spolocne mali. Ked navrhnem nieco ja, vidim, ako to robi s nevolou alebo sa snazi z toho vykluckovat. Proste velmi ma zranuje, ze on nema vobec potrebu so mnou travit cas.
2. Chce byvat v dome, co patri jeho rodine. Boli by sme tam sami, ale je to 100 metrov od jeho rodicov, co sa mne az tak nepaci, lebo o blizkom spoluziti so svokrovcami som nikdy nepocula nic dobre. Navyse s jeho rodinou sa len tolerujeme a vela spolocneho teda nemame.
3. Dalsia vec je, ze tato krajina nie je uplne idealne miesto na zivot pre mna, aj ked za predpokladu fungujuceho vztahu by som to tu zvladla. Lenze kedze nas vztah je taky aky je, neviem, ci sa to oplati.
Budem mat 30 rokov a mam obrovsku dilemu, ci sa oplati v tomto vztahu pokracovat, lebo aj napriek hadkam nevidim ziadne zasadne zlepsenie a nechcem zit cely zivo v nestastnom vztahu. Na druhej strane viem, ze ziadny vztah nie je dokonaly, vsade je nieco a vzhladom na vek sa velmi obavam, ci si este niekoho niekedy najdem, resp., ci existuju aj normalni chlapi na tomto svete. Proste neviem, co je spravne, kde je ta spravna miera kompromisu.
Co si myslite vy?
Stručné zhrnutie
- Pár, ktorý spolu žije štyri roky a má partnerku okolo 30 rokov, často rieši dilemu medzi zotrvaním v zahraničí pri partnerovej rodine (dom 100 metrov od jeho rodičov) a rozchodom z dôvodu, že partner trávi s ňou veľmi málo času.
- Diskutované riešenia zahŕňali vážny rozhovor, konzultáciu s psychológom, dočasný odchod na skúšku (napr. zostať mesiac na Slovensku), dohodu o pravidlách trávenia času a ukončenie vzťahu pred plánovaním detí.
- V diskusii prevládal názor, že ak chýba snaha partnera a spoločné záujmy aj po opakovaných rozhovoroch, odporúčané riešenie je rozchod skôr než vstup do manželstva alebo rodičovstva.
Q: Ako viesť vážny rozhovor o tom, že partner trávi s vami málo času?
A: Diskutujúce odporúčali zorganizovať vážny rozhovor a zároveň vyhľadať psychológa; psychológ v diskusii konkretizoval nízku mieru spoločného času a označil partnerovo správanie za sebecké.
Q: Ako overiť, či je partnerova pasivita dočasná alebo trvalá?
A: V diskusii navrhovali praktický test: dočasný odchod na niekoľko týždňov až mesiac (napr. zostať mesiac na Slovensku) a sledovať, či partner prejaví iniciatívu, alebo dohodnúť pravidlo, že čas strávený s kamarátmi sa vyrovná rovnakým časom venovaným partnerke.
Q: Má zmysel zostať vo vzťahu len preto, že partner dobre zarába?
A: Väčšina diskutujúcich uviedla, že dobrý príjem nie je dostatočný dôvod zostať, ak chýba emocionálna starostlivosť a spoločné záujmy; konkrétna formulácia v diskusii bola „dobre zarába“ nie je dostatočné, ak partner „na teba sere“.
Q: Čo robiť, ak partner odmieta zmeny a nechce viac iniciovať spoločný čas?
A: Možnosti opísané v diskusii sú tri: dohodnúť kompromisy a jasné pravidlá (spoločné aktivity, rovnaký čas), vyhľadať párovú terapiu alebo psychológa, alebo ukončiť vzťah predtým, než prídu deti.
Q: Pomôže konzultácia u psychológa pri rozhodovaní zostať alebo odísť?
A: V diskusii psychológ potvrdil nízku mieru spoločného času a sebecnosť partnera; viacero príspevkov odporučilo psychológa ako krokom pred konečným rozhodnutím o rozchode.
Q: Ako prekonať strach, že po rozchode už nenájdem nového partnera vo veku 30 rokov?
A: Viaceré príspevky pripomínali konkrétne príklady: rozchod v 30 a nový vzťah do 32 rokov alebo rozvod v 33 a nové šťastie; záver bol, že 30 rokov nie je neskoro a existujú reálne príklady neskorších šťastných vzťahov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Ak partner opakovane neprejavuje snahu tráviť spoločný čas a po rozhovoroch nenastane trvalé zlepšenie, väčšina odporúča ukončiť vzťah skôr než mať deti.
- Psychológ v diskusii hodnotil situáciu ako nízku mieru spoločného času a sebecnosť partnera, čo považovali viaceré respondentky za rozhodujúce.
Sporné názory
- Niektoré účastníčky tvrdili, že rozdiely v povahách (introvert vs. extrovert) sú zvládnuteľné kompromismi a toleranciou, zatiaľ čo iné trvali na tom, že absencia snahy partnera je dôvodom na rozchod.
Otvorené otázky
- Dá sa dlhodobo zachrániť vzťah, ak sú rozdiely v záujmoch a partner po opakovaných rozhovoroch stále pasívny?
- Je prijateľné zostať v partnerskej krajine pri blízkej rodine partnera (dom 100 metrov od jeho rodičov), keď je s tým spojené pociťovanie izolácie?
Spomenuté značky a firmy
Modrý koník
Spomenuté produkty a metódy
psychológ, dočasný odchod na mesiac, dohoda o pravidle rovnakého trávenia času, párová terapia, materská dovolenka, Tajomstvo, wellness, Nordic walking
Miesta a osoby
Slovensko
@nives13 ja to na tvojom mieste rozpustím. Každý ďalší deň je len strata času. Spolu môžu žiť rôzni ľudia, ale musia chcieť byť spolu. Áno, každý by mal žiť aj svoj vlastný život, ísť s priateľmi, ísť za športom... Ale ak toho času počas dňa neostáva veľa, prioritou by mal byť partner (či neskôr rodina) Rodina je základ. Dnes je taký trend "zachovávať si slobodu" za každú cenu a potom tie vzťahy tak aj končia. Vzťah potrebuje komunikáciu, spoločné chvíle, zážitky... Inak je to naozaj len také spoločné bývanie...
A tvoj strach, či si niekoho nájdeš? Takto chceš prežiť zvyšok života? Mám kamoša, ktorý sa rozviedol po 19 tich rokoch, ako 45 ročný. Bol otvorený ďalšiemu vzťahu, aktívny. Za pár mesiacov sa dal dokopy so starou známou, slobodnou 40 tničkou , s ktorou už býva 🙂 Trávia spolu všetok voľný čas. Cestujú, bicyklujú... Prešiel toľko, čo s bývalou nezažil za celé tie roky 🙂
Ty si si veľmi pekne už vlastne odpovedala sama v tvojom úvodnom príspevku, si rozumné dievča..Je to len tvoje rozhodutie, či chceš byť v živote šťastná..poznám páry, ktoré neskôr ako v 30 rokoch našli svoju polovičku..môžeš ešte nájsť niekoho, kto bude šťastný, že s tebou môže tráviť čas..A vek 30 rokov vôbec nie je veľa, máš celý život pred sebou..
@swimka1 Dakujem za povzbudive slova. Poznam teoriu Tajomstvo, nahodou som sa k nej dostala cez leto, pocas mojej najväcsej depky, este sa k tomu vratim. Aj ked momentalne sa citim tak zle, ze mam pocit, ze uz mi nic nepomoze.
Medzitym sme s priatelom mali viacero rozhovorov, dohodli sme sa na rozchode :( Vcera mi povedal, ze si uvedomil, ze sa mi nevenoval, ze bola chyba, ze si zil svoj zivot a nebral na mna vobec ohlad. Len nerozumiem, preco tak neskoro...
Vycital mi, ze som sa malo prisposobila jeho krajine, to je pravda, ale dovodom toho bola moja narastajuca frustracia z jeho spravania. Proste nemala som motivaciu, stale som mala pocit, ze ja len davam a on berie.... Uplne ma to energeticky vystavilo.
Kazdy sme si uznali svoje chyby, ale je uz prilis neskoro, mame v sebe tolko pochybnosti, ze je to uz tazke zachranit, navyse priatel povedal, ze sa uz rozhodol. Obava sa totiz, ze by to napriek vsetkemu v buducnosti nefungovalo.
Citim sa hrozne, citim sa hlupo, citim sa neschopna, ze vsetci ostatni ziju v pokojnom manzelstve, len ja nie som toho schopna... Neviem, kde mam vziat nadej, ze raz budem stastna, ze raz stretnem niekoho, komu na mne bude zalezat...
Kazdopadne Vam dakujem za vsetky nazory a mile slova.
@montemotherone Presne tak, vztah sa buduje spolocne travenymi chvilami... Ja nechcem nic extra naozaj, ale to, ze sme nic nerobili spolu, bolo hrozne. Napr. uplne by mi stacili, ze v nedelu doobeda, ked ja varim obed, by on sedel v kuchyni a rozpraval sa so mnou. Ale on nie - aj ten jediny den, ked bol doma, stravil nepritomnym pozeranim do telky.
@nives13 takéto jednoduché chvíle sú tie najdôležitejšie. My sme s mužom mali za našich 20 rokov kadejaké krízy, a jediné čo nás drží pokope je, že všetko "žijeme" spolu. Občas zájde s kamošom na pivo, ale to naozaj občas. Čím toho máme viac, tým viac venujeme voľný čas rodine. Mne občas chýba kamoška na kávičku, ale na druhej strane, s mojím mužom sa bavíme úplne o všetkom, a dnes už môžem povedať, že je aj môj priateľ 🙂 Ja som bola vždy akčný a športový typ, on naopak. Nechcel lyžovať, tak nelyžuje, ale sme tam vždy spolu. Pomôže nás všetkých nasúkať do výstroja a on si už potom oddychuje na pivku 🙂 a všetci sme spokojní. Minule ma dokonca prekvapil, keď som nahlas uvažovala, že sa dám na pravidelný Nordic walking aspoň 2x do týždňa a on sa ponúkol že by sme mohli aj spolu. Veľmi ma to potešilo. Nebolo to tak hneď na začiatku, ale zdá sa že 20 rokov sa oplatilo čakať 😂
Musite mat spolocne aktivity...inak si pre neho len prepac za vyraz upratovacka kucharka a este to tretie..."matrac" pekne povedane...nie rovnocenna partnerka...tolko moj nazor...my s muzom stale niekam chodime,hory,divadlo,kino,nakupy akehokolvek druhu,stretka a navstevy spolocnych znamych a kamosov,rozne male vylety...bez toho si nas vztah neviem predstavit...dlhsie nikam nejdeme a uz to obaja citime ze sme jak taki "domasedi"
Autorke chcem este toto - musim povedat, ze si prispevok velmi pekne napisala, myslim, ze si si velmi rozumne zhrnula vsetky pre a proti.Aj tu v dikusii sa mi to tam javilo. A tiez si zda sa urobila vsetko pre to, aby ste si to spolu vysvetlili. Verim ti ten strach z neznama, velky krok sa odstahovat - zelam ti, aby to v tebe tak nejak dozrelo, ze si ok s tym, ze uz sa nemozes dalej vzdavat svojho stastie. A ze s odvahou ten krok urobis! Neviem, ci veris na anjelov alebo poznas napriklad teoriu Tajomstvo - nieco z toho by ti mohlo dodat taku psychicku silu. A verim, ze o nejaky ten cas sa mozno sem vratis a napises nam, ze uz si stastna! Za seba, radsej teraz to poriesit, ako ked uz si vydata a mas deti, sama to mam doma raz hore, raz dole, ale uz sa neda len tak ist prec.