Otec je alkoholik

Nepreháňaš. Ja svojho otca alkoholika nenavidím celý život. Neznášala som Vianoce u babky, kde všetci pili a ja keď som tatkovi niečo odvrkla ako pubertiacka, ešte tetky boli ukrivdené ako sa to rozprávam s otcom. Našťastie moja mama mala dosť rozumu a odstrihli sme sa od celej tejto rodiny. Tatka som 15-17 rokov nevidela a dúfam, že ani neuvidím.
Nie si povinná toto trpieť, keby tvoja mama chcela, prišla by sama. Je dospela, svojprávna, sama si zvolila cestu.

@panelacikova neviem, či sa dá uplne skrz maminu...
@kate_cs ďakujem. tiež som vždy neznášala tieto rodinné udalosti. predsvadobný deň mi pokazil tak, že kričal po celej rodine ožratý. Poprosili sme ho s mužom, nech na svadbe nepije. Aj tak pil. Na bratovej svadbe sa opil tak, že ešte na druhý deň ráno vykrikoval v reštike. To som odmietla ísť s ním jedným autom a už bolo zle. Žiaľ moja mamina sa tvári, že rešpektuje, ale nerešpektuje moje rozhodnutie. Vidí len to, že nám otec v nejakých veciach pomohol, manželovi veľa poradil. Posledný rok som sa naozaj snažila, neodmietala som jeho pomoc, brala mu telefón vždy, radila som sa s ním. Nech má pocit, že aj my ho potrebujeme. Lebo jeho pomoc a rady som zo zásady roky odmietala, lebo mi v opitosti vykrikoval všetko, aj to, že mi dávali peniaze, keď študovala na VŠ, tak som si začala zarábať sama a platili mi len ubytko - aj to po istom čase. Ale už si ulial natajňáša aj u nás (doniesol si fľašu, že však pre iné návštevy nech máme , inak doma nemáme alkohol vôbec). Tento víkend si zase vypil, čo mi manžel len tak pomedzi rečou povedal - ja som tam nebola. A ja mám už týždeň nervy z toho, že tam máme ísť.

Moja mama celý život mala otca pijaka. Keď nemal vypite,ok človek. Keď si vypil,nerobil nič zle,ale...rypal,hanbila sa za neho často,atď,babke nadával. A obdivujem ju,vždy sa o neho starala. Varila mu,prala,vydržal často pri štedrovečernom stole len pár minút,ale bol tam.....
Vzdy je na tebe,ako sa k tomu postavis.
My deti,sme ho zbožňovali,lebo keď bol triezvy,bol perfektný rozprávač príbehov,rozprávok....ale čím som staršia,tým si viac uvedomujem,že sme ho mali radi práve kvôli tomu,že mamka sa k nemu napriek všetkému pekne správala.
Často skôr babka bola v stave,že už toho mala dosť a mamaxto tak držala spolu.

Ja som svojho nevidela asi od 17.rokov kedy ma napadol v opilosti a vyhrážal smrťou. To bola stopka pre všetkých. Ani ma nezaujíma, čo je s ním, moje deti ho nepoznajú a nikdy im o ňom nehovorím. Jednoducho pre nás neexistuje. Vybral si svoju cestu a ja svoju beh neho a vecných problémov, scén a trpnutia čo zas bude.

@kate_cs nás chcel všetkých podpáliť, ja som bola vtedy zamknutá v izbe. fyzicky si na mňa nedovolil. Na maminu zopárkrát určite, počuli sme hádky ako deti. Ale ona to neprizná.

Tvoja mama sa s ním mala dávno rozísť. Je to jej chyba, že ostala žiť s alkohlikom

Absolutne neprehanas! Znasala si to cely zivot, pokial si neodisla. Ja mam voci takemu zivotu nulovu toleranciu. Odpustit som dokazala po rokoch a tiez len preto, lebo som odisla z domu. U nas to bol mamin druhy manzel, ktory ked nepil, bol dobry clovek, mala som ho rada, vedel sa o nas v krizovej situaci super postarat ( mama velmi tazko chora).
Zistat dlho s nim bolo rozhodnutie mamy, bolo mi to jedno, je svojoravna. Tera uz nepije, neziju uz roky spolu, nemala by som problem ist s nim na kavu a pokecat.
Ale mat neustale od dedstva alkoholika pred ocami, so vsetkym co to obnasa? Nie!
Divni su ti druhi, nie ty. Netileruj, neskceotuj, mama nie je schopna zrusit zle vzorce spravania sa, ma to zakodovane. Ty si nastastie toto pretrhla. Ked si u vsetkych za ciernuvovcu, nech si taky zuvot ziju oni- s alkoholikom!
Tebe vsetko naj za tvoje rozhodnutie a oeky zivot prajem.

autorka, ja ti rozumiem. my to robíme tak, že ideme na návštevu "na otočku". a to cesta trvá 1,5 hodiny autom. ráno ideme, podvečer sa vraciame. občas (1x za polroka asi) prespíme 1, maximálne 2 noci - aj to kvôli mojej dcére a teda vnučke. ale to je pre mňa hotové utrpenie. on to okamžite chápe tak, že sa ide popoludní a večer piť. nemám problém si dať s ním, ale problém je, že on nemá mieru. ak odmietnem alkohol alebo ho stopnem po prvom či druhom poháriku, tak zmizne do krčmy. a vlastne, zmizne tam tak či tak, takže je to jedno.
mame to už nevyčítam, kedysi som áno, že s ním ostala. teraz nie. už si to vyčíta sama. niekoľko rokov. je dosť ťažko chorá a ten idiot sa jej len vyškiera stále pod parou a má sprosté reči. ešte aj pred nami má sprosté reči (dokonca aj ráno, keď je triezvy), lebo už má úplne osprostené tie mozgové bunky.
a vždy poviem, že by som chápala mamu, ak by bol taký typ, že si vypije a ľahne alebo je zábavný a nikto nemá stres. ale toto nepochopím nikdy. mali sme pokazené celé detstvo. 2 zo 4 súrodencov prepadli alkoholu. aj vďaka nemu. ako deti nás stále vláčil po krčmách. jediné, čo zazlievam mame, hoci som už ticho, je, že dodnes stále vykrikuje ona jemu, ako sa z nich stali takíto ľudia, lebo ich vláčil po krčmách. v podstate to dopustila ona. ona od neho neodišla. prispela k tomu, že sme mali zlé detstvo. viem, že v súčasnosti to už nesmierne ľutuje, už s tým však nič nenarobí. sú spolu 56 rokov. mala by dostať nobelovu cenu svojím spôsobom...

Žiaľ, mame nepomôžeš. Odišli sme so sestrou obidve v 18 ké z rovnakého dôvodu. Mama sa nikdy nestazovala, ale trpela. Zomrela 42ročná. A otcovi nebolo pomoci. Prepil sa..možno ho aj žralo svedomie, piť nechcel prestať.