Otec mi vyčíta, prečo doma
Ahojte..Zaživam taku zvláštnu situaciu s rodičmi hlavne s otcom..Mam 21 momentálne som nezamestnaná ale už čoskoro nastupujem do práce..Otec mi vlastne skoro každý deň vyčíta že som vkuse doma aj keď to nieje pravda,lebo vyjdem si aj do mesta na par hodin,alebo vybavit lekarov a riešila som aj pracu.. Samozrejme podielam sa na domacich pracach,chodim na nakupy a všetko čo treba.A otcovi pomôžem so vsetkym čo potrebuje,o čo ma poprosi.Ale aj tak mam pocit akoby ani nechcel aby som tu bola.On pracuje na turnusy domov chodi tak raz do mesiaca na nejakych 8 dni..Mala som nejake vztahove problemy a nemala som jeden den vobec naladu z izby vyjst ale v podstate len rypal,že som vkuse zavreta.. Myslíte,že tymi všetkými rečami mi vlastne naznačuje že sa mam odsťahovať a doma ma už nechce?(samozrejme najneskôr v maji sa sťahujem,len potrebujem poriešiť ešte podnajom a planujem odist tak aby rodičia nevedeli kedy.odidem).. aky je váš pohľad nato?
Stručné zhrnutie
- Otec pracuje na turnusy a chodí domov približne raz do mesiaca na asi 8 dní, čo podľa diskusie zvyšuje napätie, keď je 21‑ročná dcéra často doma.
- Odporúčané praktické kroky pri osamostatňovaní sú zabezpečiť zamestnanie alebo brigádu, našetriť kauciu/depozit na podnájom a oznámiť rodičom konkrétny dátum sťahovania namiesto odchodu potichu.
- Ako sociálne riešenia sa v diskusii navrhovali priami rozhovory s otcom o očakávaniach a preukázanie zodpovednosti (práca, pomoc v domácnosti), alebo odsťahovanie sa s cieľom zlepšiť vzťahy.
Q: Ako oznámiť rodičom, že sa chystám odsťahovať?
A: Diskusia odporúča priami rozhovor a oznámenie presného dátumu (v príklade sa spomínalo plánované sťahovanie v máji), pričom potichý odchod väčšina komentujúcich označila za nevhodný.
Q: Majú rodičia povinnosť prispieť na depozit (kauciu) pri osamostatnení?
A: Väčšina príspevkov tvrdila, že rodičia nie sú povinní prispieť; niektorí radili našetriť si vlastnú kauciu, pričom autorka v diskusii uviedla, že kauciu už má.
Q: Čo robiť, ak otec opakovane vyčíta, že som stále doma?
A: Diskusia odporúča otvorený rozhovor o očakávaniach, preukázanie zodpovednosti (nástup do práce, pomoc v domácnosti) a zváženie osamostatnenia ako riešenia napätia.
Q: Je vhodné ísť do podnájmu bez toho, aby rodičia vedeli, a odísť potichu?
A: Väčšina komentárov považovala potichý, neohlásený odchod za "pomstu" alebo nezrelé riešenie a odporúčala oznámiť sťahovanie a poďakovať rodičom.
Q: Kedy hľadať prácu alebo brigádu pred odsťahovaním?
A: Komentujúci radili nastúpiť do práce alebo aspoň brigády čo najskôr; v téme sa spomínal nástup do práce „budúci týždeň“ ako príklad praktického kroku pred sťahovaním.
Q: Môže odsťahovanie zlepšiť rodinné vzťahy?
A: Viacerí diskutujúci tvrdili, že samostatné bývanie často znižuje napätie a môže vzťahy zlepšiť, zatiaľ čo iní upozorňovali, že odlúčenie môže zhoršiť komunikáciu, ak sa nevyjasnia očakávania.
Závery z diskusie
Zhoda
- Je lepšie oznámiť rodičom plánované sťahovanie priamo a s presným dátumom, než odísť potichu.
- Pred osamostatnením je doporučené zabezpečiť zamestnanie alebo brigádu a našetriť kauciu/depozit na podnájom.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci považujú za prirodzené, že rodičia majú finančne pomôcť s depozitom, zatiaľ čo väčšina tvrdí, že rodičia nie sú povinní prispieť.
- Niektorí interpretujú otcove pripomienky ako túžbu, aby dcéra odišla, zatiaľ čo iní vidia kritiku skôr ako obavu o socializáciu a povzbudenie k väčšej aktivite.
Otvorené otázky
- Znamenajú opakované výčitky otca jednoznačne, že chce, aby sa dospelé dieťa odsťahovalo?
- Do akej miery finančne prispejú rodičia na osamostatnenie, ak vôbec?
- Zlepší sa rodinný vzťah po odsťahovaní, ak sa nezmenia komunikácia a očakávania?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
kaucia, depozit, podnájom, brigáda, turnusy, sťahovanie potichu, rozhovor s rodičmi, osamostatnenie
Miesta a osoby
žiadne
Ahoj, nezachytila som nikde dôvod tvojho postoja k rodičom. Oni ti nejako vážne ubližovali alebo o čo ide? Len o nejaký ,,postpubertálny vzdor"? Ak je to, čo píšeš jediným problémom tak môj názor je, že človek by mal začať najprv od seba, skúsiť porozmýšľať , čo môžeš zmeniť k lepšiemu. Rodičia ti nechcú zle, veď kto ťa miluje viac ako tí ktorí ti dali život a vychovali ťa. Uvidíš ako sa ti uľaví, keď sa porozprávate a oznámiš im, že sa chceš osamostatniť. Budú na teba pyšní. Hlavu hore, nebuď zaťatá a hor sa do života. Bude to ťažké, ako každý začiatok, ale zároveň krásne. A pre tie mamy, ktoré písali, že by nepomohli vlastnému dieťaťu žiaľ nemám pochopenie. Je skutočne ťažká doba, byty sú veľmi drahé a podnájmy tiež. Keď mi moja dcéra raz povie, že sa chce osamostatniť, budem ju v tom podporovať a pomôžem jej vo všetkých smeroch ako len budem môcť. Tak ako mne pomohli moji rodičia. Pretože je to moje dieťa a bude ním vždy, či má 4 alebo 21. Či čo sa mám tváriť, že vieš čo moja, už som ti dala všetko, čo bolo mojou povinnosťou a teraz čau, rob si čo chceš? Nie, nie, to mi rozum neberie. Moji rodičia pomáhajú doteraz ako môžu a som im za to nesmierne vďačná. Samozrejme aj ja s manželom pomáhame im. Daj a bude ti dané. Dobré vzťahy s rodinou, láska a podpora sú to najhodnotnejšie, čo človek môže mať. Držím ti palce.