Otec mi vyčíta, prečo doma
Ahojte..Zaživam taku zvláštnu situaciu s rodičmi hlavne s otcom..Mam 21 momentálne som nezamestnaná ale už čoskoro nastupujem do práce..Otec mi vlastne skoro každý deň vyčíta že som vkuse doma aj keď to nieje pravda,lebo vyjdem si aj do mesta na par hodin,alebo vybavit lekarov a riešila som aj pracu.. Samozrejme podielam sa na domacich pracach,chodim na nakupy a všetko čo treba.A otcovi pomôžem so vsetkym čo potrebuje,o čo ma poprosi.Ale aj tak mam pocit akoby ani nechcel aby som tu bola.On pracuje na turnusy domov chodi tak raz do mesiaca na nejakych 8 dni..Mala som nejake vztahove problemy a nemala som jeden den vobec naladu z izby vyjst ale v podstate len rypal,že som vkuse zavreta.. Myslíte,že tymi všetkými rečami mi vlastne naznačuje že sa mam odsťahovať a doma ma už nechce?(samozrejme najneskôr v maji sa sťahujem,len potrebujem poriešiť ešte podnajom a planujem odist tak aby rodičia nevedeli kedy.odidem).. aky je váš pohľad nato?
Ahoj, nezachytila som nikde dôvod tvojho postoja k rodičom. Oni ti nejako vážne ubližovali alebo o čo ide? Len o nejaký ,,postpubertálny vzdor"? Ak je to, čo píšeš jediným problémom tak môj názor je, že človek by mal začať najprv od seba, skúsiť porozmýšľať , čo môžeš zmeniť k lepšiemu. Rodičia ti nechcú zle, veď kto ťa miluje viac ako tí ktorí ti dali život a vychovali ťa. Uvidíš ako sa ti uľaví, keď sa porozprávate a oznámiš im, že sa chceš osamostatniť. Budú na teba pyšní. Hlavu hore, nebuď zaťatá a hor sa do života. Bude to ťažké, ako každý začiatok, ale zároveň krásne. A pre tie mamy, ktoré písali, že by nepomohli vlastnému dieťaťu žiaľ nemám pochopenie. Je skutočne ťažká doba, byty sú veľmi drahé a podnájmy tiež. Keď mi moja dcéra raz povie, že sa chce osamostatniť, budem ju v tom podporovať a pomôžem jej vo všetkých smeroch ako len budem môcť. Tak ako mne pomohli moji rodičia. Pretože je to moje dieťa a bude ním vždy, či má 4 alebo 21. Či čo sa mám tváriť, že vieš čo moja, už som ti dala všetko, čo bolo mojou povinnosťou a teraz čau, rob si čo chceš? Nie, nie, to mi rozum neberie. Moji rodičia pomáhajú doteraz ako môžu a som im za to nesmierne vďačná. Samozrejme aj ja s manželom pomáhame im. Daj a bude ti dané. Dobré vzťahy s rodinou, láska a podpora sú to najhodnotnejšie, čo človek môže mať. Držím ti palce.