Pamätáte si svoje detstvo?

Ja mam vela spomienk … na spolocne varenie nie .. ale par z jasli, skolku som mala fantasticku … velmi vela spomienok, dni s babkami a Nase “hadky” pri pexese a spolocenskych hrach. Niektore spomienky su aj po 40 rokoch uplne zive. Vselico 🤷🏻‍♀️nemali ste nejake problemy doma? Mozog je uzasny dokaze potlacit neprijemne veci tak ze uplne vymazes casti zivota alebo ludi- selektivna pamat.

Ja si pamatam podla mna na relativne vela veci...zvlastne vsak je, ze mam obcas pocit, ze som nejako vytesnila viecej toho pozitivneho a nejako prevladaju tie negativnejsie spomienky 🫤. Pritom nemam pocit, ze by som mala nejake otrasne detstvo, skor naopak. Je ale pravdou, ze nasi rodicia sa nam velmi "emocne" nevenovali, takze si osobne myslim, ze je to aj preto.

ako čo si chceš pamatať z dovoleniek ak nie útržky? pokiaľ to nebolo niečo mimoriadne ... veď ani ako dospelá si nepamatáš všetko ... je to pre mozog prirodzené, prepisuje sa a tým šetrí miesto ...
btw, aj spomienky ktoré máš už nie sú prvotné originálne spomienky - sú to spomienky na spomienky - tým mozog šetrí miesto na nové spomienky ... a teda je viac ako pravdepodobné, že tie spomienky sú aj riadne skreslené ...

Ty asi nemas s rodicmi velmi dobry vztah… ja si tiez kopu veci neviem vybavit, ale pri rozhovoroch alebo fotkach sa na vela veci rozpamatam. Takze spomienky su, nie su premazane, len su hlbsie

Ja som mala perfektne detstvo a teda moc si z neho nepamätám. Prvé spomienky mam od tých piatich rokov. Skôr ani nie.

@autorka ahoj, cloveka to chapem, moze zneistit, kde su tie jeho spomienky. Minule tu pisala nejaka pani, ze nema ani jednu fotku, ze asi nestala rodicom za to. Tusim tak nejak smerovala diskusia. Nesledovala som to, no su psychologicke smery, ktore dost pracuju so spomienkami a ono je to ako s kreslenim, ludia na prvu dobru povedia neviem kreslit....lebo od zakladky nekreslili a sme krajina, kde sa vypichuju skor minusy ako plusy, teda nechce sa zosmiesnit, tak cesta povedat neviem to, zhodit to cele hned je rychlejsia a lahsia. Spomienky su rovnaka vec, v tom, ze clovek ich nijak nepouzival ...mozno neboli ani ze wow, ani ze katastrofa, lebo to si mozog zapamata skor - potrebuje, pretoze sa potrebujes nabuduce ochranit pri rovnakej hrozbe, ale take tie dni, ktore plynu a boli ok, zrazu nie je odkial "tahat" a tak si nepamatas. Ale co je podobne ako s kreslenim - ak by bola podpora, napr. na terapii ale aj doma v rozhovoroch nad fotkami, s rodicmi nad tym ake to bolo ....tak by si zistila kolko toho nakoniec vies a kolko z pamati vytiahnes, ono to tam kdesi je, len to nepotrebujes, nepouzivas a mozog potrebuje setrit energiu aj priestor, teda to je v kolonke - nepotrebujem, cim castejsie by si sa vracala k tomu, ze ake boli moje prve dni v skole, kto so mnou siel....aky to bol alebo nebol sviatok...ako sa slavili moje a teraz narodeniny, alebo prve kroky....alebo cokolvek....kde som travila leto, aka bola nasa prva dovolenka...alebo bars aj pribeh mojho narodenia. No pospominala by si si. Ci uz na terapii alebo doma, skus, nic za to nedas. Zaujimave je na tom to, ze to riesis, tusis dovod, ktory ta k tomu vedie? Ze mas tendenciu si to porovnat s inymi, co maju vedia oni a ze tam mas ako spomienky teraz "naladene" tie, kde si skor s vrstovnikmi, bolo by zaujimave sledovat co aktualne riesis, ze su pre teba prave vrstovnici a vek okolo 13-14 tak dolezity...

ja si pamatam velmi velmi vela.dobreho aj zleho., ale hlavne dobreho.

Ja mám spomienky na detstvo od 6 rokov ako som chodila do škôlky.Predtym čo bolo na nič si nespomínam.Potom na školu,na babku ako sa o mňa starala hrala sa so mnou.Neskor na kamarátky ako sme sa hravali vonku na ulici skákali gumu.Pametam si všetko do detailov ako keby to bolo včera.

Prečo to tak rozpitvávaš? Máš dosť spomienok, pokiaľ sa v tvojom živote nedialo nič mimoriadne dobré alebo zlé nemáš si to prečo pamätať do detailov. Mozog sa toho zbavil lebo to nebolo dôležité.

Ja si pamatam toho dost aj zo skoreho detstva. Okrem spomienok si pamatam vone a pocity a atmosferu niektorych chvil.

@0silvia0 ja to mám podobne 🙂 prvú spomienku by som povedala, že ešte ako bábätko - pozitívna spomienka

Tak zase, vieš si dopodrobna spomenúť napríklad na dovolenky ktoré prebehli v dospelosti pred 10timi rokmi?alebo 20timi?

Pred 20timi rokmi som bola na prvej dovolenke vtedy s partnerom, teraz už manželom.. pamätám si niečo, útržky, ale samozrejme nie všetko.. čím ďalej dozadu sú udalosti, tým viac mozog vytesnuje nepodstatné spomienky.. oni niekde sú uložené, ale v podvedomí.. veď všetko si pamätať - to by sa človek zbláznil z toľkých obrazov v hlave..

Tak si pamätám aj svoje detstvo - niečo samozrejme áno, ale nie je toho veľa.. pamätám si útržky z jednej konkrétnej dovolenky, vraj som mala vtedy 2-3r.. a to sú také útržky, ako stojím pri bazéne s otcom v hnedých plavkách po bratovi, alebo ako sa mama prezlieka v chatke do plaviek, zatiaľ čo ja stojím pri chladničke.. alebo ako sa kúpem s bratom vo vani a zájde mi mydlo do očí, bolo také malé zelené.. neviem prečo zrovna toto si pamätám, boli sme tam dva týždne, zážitkov určite viac..

Tak je to s celým životom.. pamätám si náročné situácie ktoré vomne zanechali veľké emócie.. pamätám si aj nepodstatnosti, ale rozhodne nie všetko...

Napríklad si pamätám aky strach som kedy mala, ako som zažila nejaké znechutenie.. pamätám si aj veľké obavy.. alebo napríklad z dna keď som sa zobudila do rána keď môj otec dostal mozgovú porážku si pamätám obývačku plnú papierov z EKG.. ako som nerozumela že tam bola sanitka pre otca a prečo je mama tak uplakaná.. na detstvo nemám nejako extra veľa dobrých spomienok, ale podľa mňa preto, lebo tie pozitívne sú zatienené zlými... Bohužiaľ tak funguje ľudský mozog, z dôvodu pudu prežitia si pamätá hlavne to zle..

Pamätám si celkom dosť, od veku 3-4 r., škôlku, školu atď. Mám krásne spomienky, ale najživšie spomienky sú práve tie negatívne alebo smutné, tie si viem pripomenúť doteraz a presne viem ako som sa vtedy cítila. Takisto niektoré chute, vône a melódie sa mi veľmi spájajú s rôznymi spomienkami, pozitívnymi aj negatívnymi.

@denkabemommy a co si pamatas ako babatko? Ja mam najskorsiu spomienku ako 2rocna

ja si z detstva pamatam zopar veci, niektore mozno len z pocutia a rozpravania inych, takze asi ani nie su vlastne spomienky, len "prisvojene"
Aj z vyletov mam len take spomienky, ktore vidim na tych par fotkach, kt. mam z detstva.

Tie vlastne su skor take, kt. ze si pamatam situaciu (vacsinou nieco negativne) a z coho zvysiel nejaky dosledok, kt. formoval moj zivot a rozhodonutia a presvedcenia

Ja si pamatam dost vela veci z detstva. Podla mna su to udalosti, ktore ma vtedy emocne zasiahli, bud pozitivne alebo negativne. Prva spomienka asi ako som sedela na nocniku a tlieskali mi. Potom si pamatam ako ma strasne bolelo brucho a nasi so mnou boli u lekara. Pamatam, ako sa pred nasim domom stala autohavaria - najprv som si myslela, ze sa mi to snivalo, ale pri rozhovore s mamou sme dosli k tomu, ze to bola ta havaria, ktora sa realne stala a mama povedala, ze to si snad nemozem pamatat, lebo som bola strasne mala, mala som mozno 2 roky. Inak si pamatam skolku velmi jasne, ucitelky, niektore zazitky zo skolky, pamatam si prvy den v skole, viem, co som mala obecene, s kym a v akej lavici som sedela...

Pamatam si, ale nechcem si pamatat...najradsej by som zabudla na vsetko

Ja som mala veľmi smutné detstvo. Najskoršia spomienka je možno keď som mala 7 rokov, predtým si nepamätám nič. Potom len jeden útržok okolo prvého svätého prijímania a potom už len ako mamu zobrali na psychiatriu a vrátila sa zrúda.. Na to si paradoxne spomínam, ale najradšej by som na to zabudla.. No ja si myslím, že mám celkovo problém s pamäťou.. No keď vidím fotky, alebo aj niektoré vône a hudba mi dokážu spomienky prinavrátiť.

Pamatam si vsetko. Aj ked som bola batola, aj ked som zacinala chodit, vsetko. Niektore veci dost detailne. Vzdy rodina nechapala ked som si spomenula na nieco.

@mimusha3 ludia so silnou traumou si vraj nepamätajú vôbec na prvé roky života..

Ja som mala pekne detstvo a pamätám si toho naozaj veľa, niektoré aj úplne náhodné, ničím nezaujímavé udalosti a dni. Veľmi rada sa k tomu vraciam a už mi párkrát aj napadlo, že dúfam že na tie veci nikdy nezabudnem. Možno ak budem mať niekedy chuť, tak si tie veci zapíšem, nech sa k tomu môžem o pár desiatok rokov vrátiť.

Ja dom Pani Vytesnila. Čo som nezabudla, som zabudnúť chcela. ;D Len vďaka fotkám si pamätám a tiež seba terapii… Moje detstvo bolo otrasne. 🙂

@0silvia0 Tipujem, že je to z obdobia do 1r.. a v tv šla panoráma na stv2, hrala som sa s kocami na zemi, usporiadanie miestnosti bolo iné ako v dobe, kedy som bola už staršia, čo si normálne pamätám. A raz som sa mamy na to pytala, nakreslila som to aj, tak to súhlasilo s realitou

Pretože mozog tak postupne "selektuje"zážitky, nahradza ich novými. Nikdy sú nebudeš pamätať úplne všetko,a hlavne nie z útleho detstva.
Ja napríklad si tiež pamätám z raného detstva len také útržky, niekedy ani neviem,či je to ozaj moja spomienka,alebo o tom viem už len z rozprávania a prijala som to ako"vlastný"zážitok. Tak od 6 rokov už môžem povedať,že sú to naozaj moje "súvislejšie"spomienky.

nepamätám si nič ani zo strednej,nie ešte detstvo😀
Len pár útržkov.
ja si nepamätám,ani čo bolo predvčerom😂

Ja mám prvé spomienky asi zo 4 alebo 5 rokov. Z liečenia sú všetky tieto spomienky...aký veľký zážitok to musel pre mňa byť. Z toho obdobia si fakt pamätám len toto a je to asi zo päť, šesť spomienok. Potom už z prvej triedy mám spomienky...

Cim som starsia, tak tym viac sa mi vynaraju spomienky z detstva, aj take, na ktore by som si pred nejakym casom vobec nespomenula. Aj pozitivne, aj negativne. Ale napriklad prechadzky a kazdotyzdenne vylety s rodicmi si ja absolutne nepamatam (aj ked tvrdia, ze sme stale niekde boli). Ale vynimocne vylety si bez ohladu na vek pamatam...

Ako dieta som brala vsetko doslovne.. verila som ze po redbule budem naozaj vedieť lietat. Nastastie som si ho v detstve nikdy nekúpila. Ked jedna pani povedala tento caj je v tej flasi 100 rokov mne to neslo do hlavy ci ked kamaratka povedala ze rozprávku Digimon si pozrie raz za rok som tomu pochopila ze naozaj si to tak pozrie.
. A mnohe ine.😁 A velmi sa mi pacila rozpravka to rozpravkova jazda a vymýšľala som tym postavam vlastne dobrodruzstva.. diktovala som to mame a ona pisala... Je mi luto ze som si to neodlozila.. potom som napísala dalsie rozpravky a tie som si uz odlozila. Len som milionkrat zmenila mena postav.

Ja si pamätám od škôlky a veľa spomienok keď som bkla malá,aj staršia ,hlavne prvý stupeň, prvý den v škole a dosť spomienok s toho obdobia.