Parter sa odmieta podieľať na starostlivosti o syna
Dobrý deň , rada by som vás poprosila o názor a pripadne o radu k situacii ktorú už sama nedokážem zvládnuť.Žijeme s parnerom a synom (skoro 3 roky) spolu 2 roky .je veľa problémov ktore mame ale cez jeden sa proste nedokážem preniesť a to tym že sa nevenuje synovi vobec.Najprv som si myslela že je to len koli tomu že malý je proste príliš maličký a partner sa s ním nudí , aj neskor som to pripisovala tomu že často ako živnostík dlho robieval a potom potreboval aj njaky oddych a nestíha sa venovať a zaroveň zarabať a udrživať aj vsťahy s kamaratmi ale teraz cez sviatky ma to velmi mrzelo .Bol doma 3 tyždne a stale von s kamarátmi .Sem tam bol aj s nami ale to hlavne koli tomu keď sme potrebovali nakúpiť , alebo na poštu , do lekárne ale nikdy žiadna spoločná zábava .A teraz k tej vážnejšej časti .Ja som na tom zdravotne zle ,mám istu reumaticku chorobu ktorá nedávno vsplanula .Nemožem vela chodiť(prechádzky vobec) , nič poriadne dvíhať , nemožem byt v chlade ...Keby mám to zdravie tak ja s mojím synom beham kade tade , na výlety ,zabaviť sa .Aj som skusila s ním íst na prechadzku ale po nej sa mi stav zhoršil(silná bolest) a zas som musela byť v klude .Stále som doma už 3 mesiace aj so synom .Je mi ho velmi luto , doma sa síce vyhrame , stale sa snažím vymysleit nieco iné , njaku inu zabavu ale peniaze tiež moc nemáme takže je to tažké.Uptrímne som cakala ze ked sa vrátim z nemocnice (bola som hospitalizovaná 3 týždne )
tak sa mu bude venovať aspoň trochu , pojde s ním sem tam von ale mýlila som sa .Často ma nechaval večer doma samu aj keď som mala bolesti .Aj keď som mu vzdy kludne povedla že teraz tu pomoc potrebujem odišiel radšej von než by mi mal aspon pomoct syna osprchovať .Mala som koli tomu aj dosť zly psychický stav jendna vec je že som mladá na taketo problémi (20) ,lebo naozaj nieje nič moc byt doma stale , sama a este sa koli bolesti nemoct plnohodnotne venovať synovy na ktorom vidno že by všetko možne chcel .Ďalšia vec je že moj syn sa narodil s genetyckou poruchou koli ktorej musel mat dlho stomický vývod takže aj napreik tomu že má skoro 3 roky nemože byť umiestnený do školky ale musí byť doma dlhšie kym sa nenaučí používat správne konečník .Tým padom mu nieje dopriate ani to aby si mohol nájst kamarátov a hral sa medzi detmi aj ked by som si koli školke v prípade že by mohol íst hned musela vybavovať njaky polovičný invalidny .Co sa týka mojej a jeho rodiny tiež si ho nemože nik zobrat , moj otec je v česku a ma ínu rodinu , moja mama nemá zaujem a podla nej ani čas koli práci , jeho rodičia maju velku firmu a ešte 2 deti takže ani oni nemožu.Už naozaj neviem ako ho donutit mi pomoct , rozprávala som sa s parterom o tom že potrebujem aby mi aspon z jeho vlastým synom pomohol ale odpove su to vždy tipu že ja som na materkej , ja sa mám starať , a že on dieťa nechcel atd. a ked mu aj poviem že naozaj nevladzem neverí mi ,povie že mňa nič neboli len si vymýšlam aby som ho doma veznila .nikdy som mu nezakazovala chodit von , ani´nežiadala aby mi pomáhal doma ,a ked som bola zdravá tak ani aby sa s malím hral .Ako to podla vás vyriešiť , čo mám robiť ? dakujem
@daredelilah nebrali ti krv na test antigenu HLA-B27? tym sa vacsinou potvrdi bechterev (aj ked je par zriedkavych pripadov, kedy su priznaky presne ako na tuto chorobu, ale nepotvrdi sa antigen). U mojho to trvalo niekolko rokov, kym prisli na to, čo mu vlastne je, dovtedy do neho lekarka pchala iba lieky od bolesti, až ked si zaplatil vyšetrenie v súkromnom zdrav. centre, tak mu konečne povedali, že je to reumatické ochorenie. Takže keď ti už nasadili kortikoidy, tak si už o krok ďalej. Možno to chce ešte chvíľu čas, kým začnú účinkovať, ale neboj sa u lekára povedať, ak sa nebudeš cítiť lepšie, príp. si pýtaj výmenný lístok do Piešťaň, ak si tam ešte nebola, tam je Národný ústav reum. chôrob. Tým celým sa ťa snažím povzbudiť, lebo si viem naozaj reálne predstaviť, aké je to depresívne, keď má človek také neskutočné bolesti, že ráno má problém vstať z postele, nieto sa ešte celý deň starať o domácnosť a dieťa. Určite je to teraz ťažké, ale je tu nádej, že to nebude tak vždy. K chlapovi sa radšej nevyjadrujem, ja by som mu asi hlavu o stenu otrieskala, keby mi povedal, že si vymýšľam tie bolesti. Radšej by som sa na neho nespoliehala a snažila sa nejako zariadiť aj bez neho, ale na to sa potrebuješ dať dokopy aj zdravotne.
@gwendolyn ano všetko viem , u mňa sa to rieši už od mája a teraz v decemri to znova vsplanulo , antigen mi nepotvrdili a vyzerá to tak že ja budem ten zriedkavý prípad .Urobili mi totižto všetky testy a vysetrenia ktore sa daju , na všetky chronické chroby a nič sa nenašlo len zápal na si zhyboch už 2 krát z ničoho nič viac menej .Myslím že lieky mi zaberaju ale velmi pomali , dakujem i tak velmi pekne za povzbudíve slová .
Ste este deti, prilis mladi na dieta so zdravotnymi problemami a on v 24 je este sebecke decko, co si chce uzivat, mentalne je mladsi ako ty. V tebe sa aspon zobudil materinsky pud, v nom sa neprebudilo nic. Mozno casom dospeje. Aj tak nemas momentalne inu moznost ako cakat, dufat, prehovarat.
@majkeel Osobne sa necitim ako dieťa, a ešte pred rokom som zdravotné problémi nemala žiadne takže sa to fajn zvládalo. Aktuálne je to cele zle lebo nezvládam toľko co n pred tým.
@gwendolyn no ano nepracovala som bohužiaľ.pojdem sa i tak poinformovat ,ja este stale nemám kokretnu diagnozu čo sa týka tychto reumatologickych ochorený , zatial to vypadá na reumatoidnu artrídu , ale boleti mi žačali v si zhyboch podobne ako bechterev.Mala som sakroileitidu potvrdenu , cvičim z fyzioterapeutom ked sa dá , ked nie tak apson si telefonujeme a radí mi , je to o čosi lepšie ako to bolo pred mesiacom ale stale sa bojím sa hýbat vela , stačí že upracem celý byt a už citím že keby si nesadnem v tu chvilu tak sa mi bolesti vrátia ,a tie čo som mala v nemocnici už nechcem nikdy zažiť , bolo n´to naozaj velmi zlé , na vozíku týžden potom ochabnuté svalstvo a strašná stuhnutost , cítilasom sa ako 80 ročná babka a nie ako 20 ročna žena .