Pasivita rodičov v detstve: Ako to ovplyvňuje nás aj naše deti?

@jankadanka654321 Určite by si tvoje zmiznutie nevšimli po týždni....droguješ? To teatrálne zatracovanie rodičov mi nejde do hlavy....Robili, čo mohli, oni nemôžu za to, že dnes každá matka "skáče na fit lopte 6hodín" aby uspala svoje dieťa....Premotivované mamičky nevedia, čo je skutočný život, len sa oháňajú "zdravotným stavom"!!!Takže tieto maminečky potom očakávajú, že ich nevesty budú milovať, aj ked vychovali zo svojich detí "mamine cecky"🙈

Som ročník ‘75, väčšinu môjho života rodičia netušili kde som, lebo kedysi nežili rodičia v neustálom strese, čo sa stane, ak dieťa vyjde z domu a nebudú ho môcť sledovať na appke. Doma sme oznámili, že ideme von a kedy asi prídeme a rodičia nemali šancu zistiť kde práve sme. Chodili sme sa korčuľovať bez dozoru dospelých na zamrznutú rieku, chodili sme plávať na zapravu, hrávať sa v stohoch slamy, chodili sme na bicykloch po okolí, vrátane vzdialených dedín. Nemuseli sme sa každých 5 minút hlásiť či žijeme a kde sme. O tom, že sme chodili sami peši do a zo školy ani nehovorím. V pohode sme všetci prežili. Rodičia mali svoju robotu a svoje starosti a my deti sme sa zabavili samé, keď sme mali porobené úlohy a splnené povinnosti doma. Boli sme oveľa samostatnejši a života schopnejší.

@jankadanka654321 poznam, poznam, a tiez som 86tka...zeby to bolo tym ? 🤔

@sisaka. Presne tak.....

Možno práve preto nemali ďalšie deti, lebo sa v tom nenašli. Moji rodičia mali veľa práce, ale nemôžem povedať, že by nevedeli kde sme. Ak sme sa vytratili 2x, do pol hodiny nás otec našiel aj s následným dôraznym dohovorom. Čiže my sme žili v bubline bezpečnosti hrávali sme sa na ulici pred, alebo za domom a rodičia (hoc sme o tom nevedeli) sledovali čo robíme, či sme tam. Z tvojho opisu mi príde, že mali nejaké problémy keď boli tak veľmi nezúčastnení a duchom neprítomní. Pre dieťa je dôležité, aby rodičia boli prítomní v čase a priestore hoc by sa len so záujmom pozerali ako sa hrá. Vytvára to v dieťati pocit bezpečia a spoluúčasti rodičov na jeho živote.

@jankadanka654321 veľmi podobné u nás, aj podobný ročník

dnešné matky zas až moc preháňajú s výchovou dieťaťa... a to už nehovorím o tých rôznych vození dieťaťa na krúžky, vyplnení každého volného času dieťaťu.
my sme sa hrávali samé na ulici, veľa sme sa bicyklovali, hrali s loptou - dnešné deti ani von nevidíš.

@deti95060810 Ani sa nečudujem. Svet sa zmenil. Len takto pred 4,5 rokmi bolo u nás poloprázdne parkovisko a za tento krátky čas je problém zaparkovať toľko áut pribudlo. Kedysi som zvykla bicyklovať z mesta do okolitých obcí (nielen ja) dnes už mám strach a cyklistu tam zazriem veľmi výnimočne. Či si to priznáme, alebo nie, aj kvôli internetu, autám, dobe aká je sú deti oveľa viac ohrozené ako sme boli my kedysi. Také časy, aby deti mohli kľudne behať po uliciach a hrať sa spolu sa už asi nevrátia.

V tej dobe tak fungovala vacsina rodin. Rodicia sa nevenovali detom v takej miere ako dnes. Bolo bezne, aby 6 rocne deti chodili same von aj do skoly. Dnes vidis na ihrisku 6 rocne dieta same? Ak ano, tak riadne ohovaracky kde ma rodicov. Som rocnik 84, tiez som bola vychovavana v podobnom duchu.

@jankadanka654321 aj moj muz ma takych rodicov 🤷🏼‍♀️ otec fajn clovek dobrak, ale tiez trosku mimo a totalne pod papucou a matka narcistka, kt robila doma generala. Vsade doteraz vyhlasuje ako syna miluje (na jej druhe dieta zas nema dobreho slova, lebo podedilo viac menej jej povahu 🙈😂), ale ked sa bavime o detstve, tak v podstate svoje deti velmi neriesila len seba, svoje veci, svoje pohodlie, vecer party potom chrapala do obeda, pracovat sa jej velmi nechcelo atd. Zidne citanie kniziek, hranie sa s detmi, ucenie lyzovania/korculovania/bicykel, robenie nejakeho programu, rozpravanie sa o pocitoch, nejaky hlbsi zaujem alebo podpora pri dospievani, so skolou…
Podla mna je fajn, ze si si zvedomila, co vo vasom vztahu nebolo ok a snazis sa to zmenit. To je velky a narocny krok neopakovat vzorce na kt je clovek zvyknuty z detstva.

@miroslava21 my byvame v uzavretom vnutrobloku s viacerymi dvormi medzi domami a deti tu behaju same tak od 3 rokov a podla toho kde su, vzdy nejaky sused vykukne, ci su ok a “netecie krv”. Dcera ma za chvilu 5 a kebyze nebyvame ako byvame, tak tiez ju nepustim samu aj napriek tomu, ze je na svoj vek je velmi sikovna a trafi domov aj zo skolky aj vie akym cislom elektricky ma ist atd, cize ja jej doverujem, ale ked vidim len to napriklad ako ludia jazdia ako blazni a na poslednej ceste pri dome nie je semafor a vela inych drobnosti…jednoducho doba je ina ako pred 30 rokmi, ked som sa narodila ja.
Ja mam skoro 32 a vobec nie som vychovana v tom duchu, mama sa somnou hravala, citala mi, robila program (babkove divadlo, bibiana a vselico), mala absolutny zaujem a vyrastol zo mna uplne normalny samostatny jedinec, kt vie nadvazovat vztahy, rozpravat o pocitoch a pozna svoju hodnotu a viem, ze ma mama miluje a preto aj ja viem milovat svoje deti a mat aj partnera.

Áno, poznám. Slecna je ročník ročník 2005.

Nechcem to tak povedať, ale bola proste iná doba. Ľudia sa toľko nestrachovali a ani nebolo toľko nástrah. Ja za také detstvo ďakujem, lebo ma naučilo totálnej sebestačnosti.

@jankadanka654321 viedli ta k samostatnosti....

@sisaka suhlasim. Ja som rocnik 1970 a mala som slobodu, o akej sa mojim detom ani nesnivalo. Klucik na krku a domov ked sa zotmie. Prezila som kopec situacii, z ktorych mam dodnes zimomriavky, ale nic sa nestalo. Ucilo nas to samostatnosti a zodpovednosti. Faktom ale je, ze cudzi dospeli nemali problem zasiahnut, ak sa im daco nezdalo, co dnes uz nie je samozrejmost.

@sisaka presne tak a ešte doplním že keď sme šli viacerí ak sa niekomu niečo stalo ďalší bežal po pomoc a nie to rýchlo natáčal na telefón a vešal kade tade po nete aby boli like

Som ročník 82 a áno v 6 rokoch som dostala kľúč na krk a chodila domov, v 10sne chodili sami na kúpalisko, priehradu, v zime sa korculovatv škole bol učiteľ autorita a decká chodili samé do školy, dnes nosia matky deťom tašky do školy a čakajú kým sa prežijú a ešte im aj vadí že nesmú do školy, alebo dobre že by učiteľku neupaluli na hranici lebo si dovolila povedať že dieťa nemá nosiť hrajúci náramok do školy a pod. Rodičia detí sledujú na každom kroku a ak sa každých 5minut nehlási tak konecna.. rovnako ako sused nemal problém nas vyhresit keď sme robili sprostosti. V dnešnej dobe by už mal pomaly právnika na krku čo si to dovolil vôbec niečo dieťaťu povedat

Moja mamina je ročník 72, a u nich to takto bolo. Ostala na ňu a jej sestru mama sama, veľa boli sami doma, rodina na opačnej strane Slovenska.
Mamina mi to sle takto negatívne nikdy neodpisovala, práveže spomína v dobrom ako sa deti z celého sídliska stretli, chodili po celom meste sami ako 7-8-9-10 roční. Keď sa niečo stalo, jeden z nich rýchlo utekal pre pomoc. Ze cele dni prežila vonku, len kľúčik na šnúrke, fľaša vody.
Ked som bola malá ja, tiež sme mali voľnosť ale nie až takú, ako mala moja mama. Tiež sme boli partia zo sídliska, no také ze sme išli sami do mesta, ďalej od bytu, to nehrozilo. V takom veku myslím.
A teraz, keď vychovávame ďalšiu generáciu (nejdem písať o sebe, lebo mam dieťa ešte malé) ale moja sestra, ma 9r, toho sa samého boji púšťať von, lebo deti si dovoľujú o 100x viac ako kedysi, minule prišiel malý s pleskancom cez tvár, lebu mu slahli konarom. Samozrejme, že to išla riešiť a dočkala sa toho, že skupinka (8-12r) deti sa jej vysmiala do tváre, či cche aj ona.

Som rocnik 79 a vyrastala som v BA … od ca 7-8 rokov kluc na krk a uzivat slobodu. Rozsvietili sa lampy a ideme domov … obcas aj nie, ale minimalne zacal niektory rodic vrieskat z okna. Bolo to super detstvo … zahrali sme sa, pobili, povyvadzali … ale nikomu sa nic nestalo a nakolko MHD bola do 10 rokov za darmo, tak sme sa vozili po celej BA - nie nasi rodicia to nevedeli, asi by sme von uz nesli. Kamaratstva trvaju do dnes. Nemala som dojem, ze by sa nestarali … uzivala sme slobodu. Mozno sa mylim. Ale kedysi sa ludia na seba viac pozerali a necumeli do mobilov a starali sa o druheho. Takisto mali vsetci velke h… takze cela doba / spolocnost bola uplne inac nastavena

@jankadanka654321 a máš teraz ťažké srdce na rodičov? Máš z toho nejaké traumy? Ja som ročník 1974 a nie, nepoznám to. Mala som mladých rodičov, mali 21 a 23 rokov keď som sa narodila, ale venovali sa a zaujímali sa v rámci možností. Otec viac, mama bola sebestrednejší typ, ale otec to zmákol aj za ňu.
Ja som bola odjakživa introvert, čiže tlupové správanie nepoznám, ale chodila som s kamarátkami po sídlisku, nič sme nevyvádzali. Dokonca si pamätám, ako sme s kamoškou samé chodievali do parných kúpeľov na rehabilitácie, nikto nás nevozil, samé sme sa postarali o to, aby sme sa busom dopravili tam, kam sme mali. Ďalej som prejavila záujem chodiť na zušku výtvarnú, rodičia že ok, zaplatili, chodila som, ale nejak extra to neprežívali. Mám skôr pocit, že to rodičovstvo kedysi rodičia brali tak s ľahkosťou, nejako extra to neprežívali.
Ja keď čítam dnešné témy aj tu na modrom koni, z výberu kočíka pre decko sa robí strašná veda, z oblečenia sa robí strašná veda, mám pocit, že dnešní rodičia zasa príliš prežívajú každú kravinu, ktorú netreba a k rozhodnutiu či k bodkovým šatočkám ružové alebo biele pančušky potrebujú celé plénum iných matiek na modrom koni. Toto zas my, čo sme vychovávali deti bez "internetov" nepoznáme. Spoliehali sme sa na vlastný úsudok, lebo veď nebudem sa pýtať takéto kraviny niekoho, ale rozhodnem sa sama.

@jankadanka654321 tiež som ročník 86, a tiež mám len taký chladný vztah s rodičmi, otec sa nestaral vôbec a mama sa aj snažila ale bolo na ňu toho asi veľa. Dodnes mi napríklad chyba, že mi nikdy nepovedali že ma ľúbia, alebo že aký som mala deň, aký mám nazor na niečo… Ja som si všimla že akoby nevedeli prejaviť svoje pocity, radosť, smútok, všetko v sebe dusili… Teraz keď vychovávam svoje deti a to porovnám tak mi je to veľmi ľúto,

@sisaka ja som ročník 72, žili sme podobne. Tiež na biku do okolitých dedín. No úprimne, pri dnešnej premávke, keby mi syn oznámil, že ide na biku do susednej obce po hlavnej ceste, tak by som nadšená nebola. Ja sama som to skúsila pred rokom a nikdy viac. Dnešná premávka je horor

@mandarinka555 autorka reálne pocitovala nezáujem rodičov, teraz ako dospelá si uvedomuje, že vzťah srdečný nemajú a ty sa jej spýtas, či droguje?
Vážne??
Ako si vôbec dovolíš bagatelizovať pocity neznámeho človeka takýmto spôsobom?
Prečo sem miešas iných ľudí, zlyhávajúcich vo výchove iným spôsobom? Myslíš, že to autorke pomôže?
Človek, ktorý len splodín dieťa, osati ho, dá mu strechu nad hlavou a najesť, nie je dobrý rodič.
Dieťa totižto má aj emočne potreby, nie len materiálne.

Jo jo, ja som bola od 6tich rokov tiez von na ulici s detmi a mama o nas nevedela, ked som minule pustila mojho takmer 7 rocneho na 20 minut na ihrisko,co mame pod balkonom a mama to zistila, tak bola zhrozena a poriadne sa rozculila, ci si neuvedomujem,ako sa doba zmenila.No zmenila,ale aj v tejto potrebuju deti zit slobodne ako sa da.Ale k veci, mala som rodicov, ktori o nas nevedeli kde sme, co robime, ale vzdy vzdy sa o nas zaujimali a vsetko s nami prezivali a plati to chvala Bohu doteraz.

Ja som tiez rocnik 86 a s rodicmi mam uplne iny vztah. Nepamatam si sice, ze by sa s nami rodicia vyslovene hrali (napr. s legom, ako ja so synom) ale venovali sa nam. Chodili sme na vylety, hrali karty, naucili nas lyzovat, plavat, bicyklovat, rozpravali sa s nami.
Mali sme ako deti tiez urcitu mieru volnosti - na chate, na dedine u starkych sme sa s partiou prehanali od rano do vecera, max sa domov prisli najest. Ale tiez mi rodicia nedovilili pobehovat po Kosiciach samej len tak. Bolo u nas pravidlo, ze musim informovat kam idem, do kedy sa zdrzim a s kym.
A podla toho, ako spominaju moji rodicia na svoje detstvo, tak mali tiez pozornost svojich rodicov.

@jankadanka654321 spytaj sa ich ake mali detstvo. a pochopis ich postoje. nemyslim, ze by sa o Teba nestarali alebo nezaujimali sa, lebo by Ta nemali radi. porozpravaj sa s nimi a daj vediet

@jankadanka654321 ja som o dosť staršia ako ty, rodičia sa blizia k 70-tke a vzťah máme naozaj srdečný.
Toto nie je o roku narodenia, ani dobe.. to je o ľuďoch..
Nikdy som nedostala kľúčik na krk (aj keď vtedy by sa mi to páčilo), rodičia vždy chceli vedieť, kde som a kedy prídem, vždy som mala pocit, že sa zaujímajú.. fungovali sme na dohodách - kam, s kým, dokedy.. toto bolo dopredu dohodnuté.
Veľký rozdiel vidim v tom, že my sme bežne chodili do vedľajšieho mestecka peši/ na biku. Teraz? Sama by som tak už nesla , nie to dieťa.. premávka je tam príšerná, teraz to hranici s pokusom o samovraždu..
Napadá mi ešte, že moji rodičia su obaja z patologických rodín. Myslím, že sa "rozhodli", že ich rodina bude iná.. 🙂

@jankadanka654321 mama často spomína,že ma nechala v ohradke a šla nakŕmiť zvieratá,alebo vybehla po niečo do záhrady."Behali" sme po dedine,až do zvonenia kostolných zvonov.Ze sme do neďalekej horúčky chodili na lesné plody,alebo stavať bunkre bola normálna vec bez dospelých.Ale mali sme aj povinnosti,až potom zábava.No skús niečo z toho v tejto dobe.Ta neďaleká horúčka je plná medveďov,cez dedinu lietajú auta ako na pretekoch,dieta pomaly nepozna dieťa z druhého konca,a skús im dať domáce práce,tak zavolajú na teba sociálku😂

Som rocnik 76. Bolo to u nás obdobne. A vlastne asi všade...na krúžky sme chodili samé, do jaslí ako ročné ak nie polročné, atď.
Dnes sa to ozaj preháňa, matkynby za deti najradšej aj dychali a sledovali ich na každom kroku.