Pasivita rodičov v detstve: Ako to ovplyvňuje nás aj naše deti?
Ahojte. Ked tak teraz vychovavam deti, uvedomujem si ze moji rodicia na mna casto nedavali pozor. Casto ma nechavali samu doma uz ako 8r, nechali ma ist hocikam bez toho aby si robili starosti. Musela som ale na slovo posluchat. Moj otec bol totalne mimo on o mne do dnes nevie takmer nic dolezite. Ked som mu hovorila ze idem napr.na zahranicny semester tak regoval ze "aha....pod ideme do Kauflandu". Cize mimoza maximalna.
Mama ma smerovala studiom aby som mala dobre znamky.. ale ked si spomeniem v kolkych nebezpecnych situaciach som bola a nastastie sa mi nic nestalo...absolutne ma nemali pod kontrolou. Podla mna kebyze zmiznem vsimnu si to az po tyzdni. A kedze som tuto pasivitu nepoznala inak, vtedy to bolo pre mna prirodzene, ako dospela a teraz mama nechapem ako moze rodic tolko toho nevediet o dietati ze ho to nezaujima. Alebo ked zistujem u inych znamich aky maju otvoreny vztah s rodicmi a kolko si toho cenneho povedia. Som rocnik '86...stavali sa domy, boli velke zahrady...ale som jedinacik. Myslim ze mali aj tak vela prilezitosti to robit inak...
Preto som sa od nich o zivote nedozvedela takmer nic. Väcsinu som zistila sama s aha efektom :D.
Pride mi to niekedy luto ze preco taka priepast a pasivita ....:(
Poznate to niekto ?
@jankadanka654321 som z generacie husakovych deti a ano, takto sme vyrastali. od prvej triedy kluce na krk a sama peso do skoly, rodicia uz boli davno v praci, ked som odchadzala z domu. po praci mali kopec aktivit - zahrada, stavanie domu... nebol cas robit detom program, ani nad nimi stat a dozerat. vecer mi dali veceru, skontrolovali ulohy, preskusali, ak bolo treba a finito. Volny cas sme travili s kamaratmi, surodencami, pripadne u babiek so sesternicami a bratrancami - opat bez dozoru. Mozno sme nemali az taky doverny vztah s rodicmi, za to sme si ich vazili viac ako dnesne deti. Mam pocit, ze svoje deti akosi viac ofukujeme, cas ukaze, ci to nebolo na skodu.
Ja som ročník 94
Ale mne v dnešnej dobe veľmi chyba to že sa až tak ľudia medzi sebou nestretávajú
U nás stále niekto bol
Boli sme veľká partia deti nasi rodičia navzájom sa kamarátili
Dnes aj keď prideme na ihrisko porozprávas sa s niekým ale chyba mi to žeby sme sa spolu stretávali navštevovali my poklebetili pri káve deti sa pohrali
Mám pár kamarátov čo majú deti ale vidíme sa malo pretože už nežijú v našom meste
@jankadanka654321 áno aj u nás to tak bolo.A určite to nebolo správne. Bola doba kedy nás vypustili von a neriešili. Dnes chvalabohu už vieme ,že splniť dieťaťu základné potreby ako dať jesť,čisto obliecť a dať mu strechu nad hlavou nestačí. Vtedy sa nevedelo,že treba si s dieťaťom budovať nejaký vzťah. Zaujímať sa o to čo prežíva či má naplnené potreby lásky,pozornosti a pocit byť milované bezpodmienečne. Dnes sa to zosmiešňuje starou generáciou,že nič nám nechýbalo ,vtedy tak robil každý. A nie nie sme vôbec zdravá generácia a ani slušne vychovaná. Vidieť však dnes na NAS ako máme problém vo vzťahoch, neveríme si a vzťah s našimi rodičmi je chladný a ešte aj dnes sa im neprizname s mnohými problemami. Samozrejme česť výnimkám. Kritika sa však ťažko prijma,lebo každý sa snaží robiť najlepšie ako vie ale nie vždy je to dostačujúce.
@jankadanka654321 dnesne decka su nesamostatne, ked pocujem ako 10 rocnych vozia do skoly mi sme chodili pekne z dediny na autobus a nic sa nam nikdy nestalo,
Ja som 88, vnimam to inak ako ty. Imponuje mi ta pohodovost minulych casov. Nevravim, ze vsetko bolo idealne, ale dnes je doba helikopterovych rodicov, to je este nezdravsie a nebezpecnejsie pre dieta podla mna.
Ja neviem načo treba riešiť rodičov, co bolo pred skoro 40 rokmi. Vtedy bol iný svet, dnes je všetko úplne iné. Nemôžeme toto porovnávať.
som rocnik 86 a tiez som vyrastala v rodine, kde ta "chemia rodiny" proste chybala - v zmysle: podme si nieco zahrat, objimme sa, povedzme si, ze sa mame radi, pochvalme sa, potesme sa. ale mali sme vzdy tiptop upratane, navarene, nachystane, zabezpecene. ostatne sa neriesilo, uz vobec rodicov nezaujimalo, ako som sa mala v skole, co ma trapi, co ma bavi... k vela veciam ma neviedli, lebo mamina to vzdy vedela najlepsie a ked som aj pomahala, vzdy to bolo zle. az ked som odisla na intrak, neskor potom ked som sa stala mamou a plus niektore facky v zivote mi vlastne len ukazali, ze moji rodicia robili, co vedeli a co bolo vtedy v ich kapacitach. jednoducho, tak boli zas vedeni oni a nad tym, ci to chcu robit inak, sa asi ani nijako nezamyslali. na jednej strane ti rozumiem, ze ti to je luto, na druhej strane: nie je zbytocna strata zivota a casu sa takto "lutovat" po tolkych rokoch? viazat sa stale na minulost? moji rodicia su taki stale, aj voci mojim detom (vlastne jedinym vnukom), ale viem, ze to je maximum, ktore dokazu. nie v zlom. jednoducho tak to je. rodicov nezmenis, kazdy je nejaka povaha a hlavne vtedy bola celkom ina doba ako teraz, ked zas sa riesi doslova kazdy prd deti. idealne je vziat si z toho nejake ponaucenie a ist zlatou strednou cestou 🙂
@jankadanka654321 Zial, poznam. Rodičia angazovani vo vsetkom moznom len nie vychove deti. Komunikovalo sa hlavne o tom co mame urobit v domácnosti a zahrade, kedze oni nestihali.Bolo im jedno ci na to mame dost sily. Vecer sme sa doma sami bali, chodili sme otravovat susedov. Myslim ze im vobec nedochadzalo co by sme potrebovali. Povinnosti sme mali tolko, ze sme nemali cas na ucenie, nastastie sme napriek tomu skolu zvladali. A oni sa potom chvalili priateľom nasim dobrym vysvedcenim.
Velmi mi záležalo aby moje deti vyrastali inak a našťastie, podarilo sa.
@mandarinka555 môžete prosím vás konverzovať bez útokov na autorku? Keď to tvrdí, že to tak bolo, tak by sme mali vychádzať z toho, že to je pravda. A nie hneď, či droguje, a že aké sú dnešné matky (sú aj schopné, aj neschopné)
@jurly dobrý koment, niekedy sa treba ponoriť hlbšie, čo ľudia neradi robia, aspoň väčšina, ktorých poznám, skôr sa o veciach nehovorí a to je podľa mňa toxické. Ako inak sa dá niečo pochopiť, ako rozanalyzovaním, a potom sa môže ísť ďalej? A potom už človek vidí len vzorec a vie rozlúsknuť podobný problém.
@lucia13022023 no keby nejaké deti toto povedali mne, tak by zažili také ródeo, že by pochopili, že sa nemajú so mnou zahrávať. Keď už nemajú prirodzenú schopnosť to odhadnúť, čo môžu a čo nie.
@jankadanka654321
Ja som rocnik 85. Aj u nas to bolo podobne. Isli sme von a prisli sme, ked sa stmievalo. Co sme robili von, rodicia netusili. Ale zato sme mali tolko kamaratov, tolko krasnych zazitkov, dobrodruzstiev...ked to teraz rozpravam svojim detom, pocuvaju s otvorenymi ustami a pytaju sa, preco aj oni nemozu mat taky zivot.
Teraz je to ozaj tazke. Byvame na ulici, kde je vela rodin, ale ulice prazdne, uplne iny svet, ako to byvalo kedysi.
Ano, teraz sa ta vychova a vztahy s detmi posuvaju inym smerom. Na jednej strane je to dobre, ale na druhej su deti ovela drzejsie, neposlusnejsie, ustrachanejsie a maju ovela menej zazitkov s kamaratmi, ako sme mali my. Maju to celkovo aj tazsie touto dobou. Dnes je naozaj tazsie pustit dieta na ulicu a spolahnut sa, ze pri zotmeni dojdu v poriadku domov. Je uplne ina premavka, aj viac hrozieb zo strany cudzích ludi, ako to bolo kedysi. A zial, aj velka lahostajnost okolia, ked sa nieco deje...
@fairestofthemall no neviem co by si robila. Tie deti majú nože, fajčia, neboja sa ani polície. Vlastných rodičov bijú. Chodia v skupinkách po piatich, šiestich.
A aky mas vztah s rodicmi dnes?
Ja poznam tiez ale teda aj horsie u nas bol alkohol aj a vselico ine...
Klasicke socialisticke dieta.😁
@sisaka presne tak, ako píšeš. Prázdniny bola jedna veľká dvojmesačná zurka. Opekali sme slaninu, skákali gumu, švihadlo, bicykel bol pre nás rýchly premiestňovaci prostriedok, život bol menej stresovy v každom ohľade. Bývam cca 100 m od základnej školy. Ráno je tu kolóna áut, keďže všetci vozia aj na dedine deti do školy, poobede znova kolóny, keď vyzdvihujú deti. Nechápem, prečo sa ráno neprejdú peši, hoci aj s rodičmi. Nás bola poobede plná ulica pri rôznych hrách. Teraz ani človiečika nikde. To fakt, keby sa niekto stratil, ani im nikto neporadí, či šiel v ľavo či v pravo, či dole dedinou či hore dedinou. A určite sa nám venovali rodičia, s mamkou sme soboty vypekali kolaciky, s ockom hrabali v záhrade, drevo ukladali na zimu...., učili sa spolu....
Naša mama sa nám venovala, otec len vtedy, keď mu to 'nariadila'. Je pravda, že o neho sa v detstve nikto nezaujímal, zato mamin otec veľmi dbal minimálne na vzdelanie a slušne správanie.
@baximaxi
@baximaxi nikdy nebola rec o pocitoch, zaujmoch, nikdy sme nikde neboli ani len v najblizsom lese len tak. Vzdy len robota robota. Moj otec prezil svoj zivot v garazi a na zahrade. V dome len sa najedol a siel spat. Nemali sme ani rodinu v dedine ziadnu. A som introvert s kamaratmi som zacala chodit von az v puberte len tak sa prejst. Samozrejme pijatika a dennodenne hadky rodicov ma neobisli. Hanbila som sa aj nejaku kamosku pozvat na spolocne ucenie alebo hranie lebo nasi sa vkuse hadali ako besne psy. Stacila hodina odkedy prisli z prace a aj sklo sa rozbijalo. Otec pravidelne naliaty...bala som sa co moze spravit, mala som obrovsky pocit menejcennosti v kolektive. Po rokoch prestal s pitim ale to uz som bola na strednej a bola samostatna nepotrebovala som ho a nikdy som k nemu nemala väzbu skor odpor. Ked ochorel nevedela som ani prejavit emociu lutosti, hrala som to.
Skoda ze sa nasi nerozviedli pred vela rokmi, bolo by to asi lepsie pre vsetkych. Ale bolo to nanutene spoluzitie kvoli majetku a neviem ani kvoli comu.
@mandarinka555 draha moja ja ani zdaleka nie som premotivovana matka, ani ziadna bio eko raw...snazim sa im dat aj to co som nemala ja po emocnej stranke. Teraz ked ich vychovavam, nastavaju momenty ked mi pride luto ze skoda ze som s rodicmi nemohla zazit pekne chvile aj ja. Sebareflexia, mam aj traumy to nebudem rozoberat a jatrit stare rany. Ak si mala stastne dectvo tak ti srdecne gratulujem. Nemusis utocit nepoznas ani zdaleka moju situaciu tak nemas pravo ani sudit.
@kittykat22 na skolu som si zarabala sama aj na zahr.semester komplet. Platili mi ano prvy rok ubytko, stravu cestovne zvysok ja sama. Oblecenie som mala, aj vlastnu izbu aj vela jedla 🙂 toto je v poriadku ide o inu temu
@baximaxi ja mam do dnes problem prejavit emocie k cudzim ludom alebo pribuznym. aj ked su mili. ale pracujem na tom. Je tam blok v spravani ci chcem alebo nechcem. Nastastie manzel je nastaveny spravne, emocne vyrovnany a z casti mi pomohlo spoluzitie s nim aby aj pri vychove sme robili spravne kroky. Je to vyzva ak bol clovek programovany inak.
@vilma7 ano ale pozri kolko ludi z tej nasej generacie potrebuje teraz psychologov. Je to prva generacia ktora moze otvorene si dovolit hovorit o svojom dusevnom zdravi a traumach ktore pochadzaju casto z detstva. Ja v prispevku nepisem sice o traume hoci ju mam, ale o inom ale spolu to suvisi. Velmi to dieta ovplyvni a prejavi sa to casto az v dospelosti hlavne ak je dotycny konfrontovany vychovou svojich deti alebo pri rieseni inych situacii.
@miroslava21 tak nenechas dieta same jasne lebo ved sa rozsirili uchylaci a zlodeji deti. Nikdy by som ich nenechala same vonku. Aj z ohradeneho dvora uz deti pomizli
@beronsche dakujem za podporu 🙂

som rocnik 88 a u nas to bolo inak. nasi sa nam vela venovali, oco sa s nami poobede hraval (bol ucitel, tak byval skor doma ako ini otcovia), cez vikendy sme chodievali na chalupu. ano, chodievali sme von aj same, ja cca 10-11r som strazila 4-5r sestru, ale nesli sme daleko, bolo nas vidiet z okna. ja by som teraz svojho syna tak nepustila, je ina doba. myslim ale, ze v debate sa akoby spominaju dve veci, jedna je sloboda a miera, v akej nam ju rodicia davali alebo nedavali, a druha je nezaujem. a myslim, ze viacere tu pisete, ze rodicia vam dali tu slobodu (a prirovnavate to k situacii autorky), ale myslim, ze ju trapi skor ten nezaujem.