Po 20. rokoch spolužitia priznávam, že manželstvo má veľkú váhu

@jana_eyre ... ano súhlasím s tebou.. ale eby som už niekolkokrát o tom nezačala že čo a kedy a tak tak by som nič nepovedala.. už pred tým som písala že mám pocit že tým že ma požiadal o ruku ako keby si splnil spoju povinnosť a hotovo ale ked som sa ho neskor pýtala že tak teda čo tak mi nič nepovedal iba hmm-kal .. aj u nás to je tak že to viac trápi jeho mamu ako nás ale zas nechcem aby to riešila za nás, tak som ju poprosila aby sa ho na to nepýtala a ani to neriešila.. a a mam zas taký názor že aby tak strašne chcel aby som bola jeho žena tak by ma nenechal len tak dva roky čakať no nie? a zas ja sa nebudem nikomu núkať aby si ma zobral.. 😒

odznelo tu par vyrokov, preto doplnim, ze v minulosti som si myslela ze svadba pride z pocitu chcenia oboch, a ak to nechcu obaja, tak to nema vyznam. no tiez som si myslela, ze ten pocit moze prist aj v neskorsom case, preto som cakala, akurat som neratala ten cas na desatrocia. cas mi siel prirychlo, nezaoberala som sa tym, a ospravedlnovala som neucast partnera na rodinnom zivote jeho pracovnou zaneprazdnenostou, neskor prestavbou. a dnes to vnimam trochu ako kalkulaciu. partner s ospravedlnenim odmietal akekolvek poziadavky, co sa tyka pomoci, napriklad ist pre dieta do skolky, alebo ho postrazit pocas mojej sluzobky, a ja som mu verila, ze naozaj nemoze, lebo vsetko robi pre nas. preto som ho uz potom ani nezatazovala prosbami o pomoc, a mlcala som preto, lebo moj postoj poznal a prislo mi trapne ho do niecoho tlacit, ak to on tak necitil. a zda sa mi, ze cakal, kedy budem konecne bez povinnost starat sa o male dieta, preto by dnes chcel, aby som sla ku nemu (vravi, ze ku nam, pre nas), ale to uz len ja sama, toto nepokladam za lasku, a uz mi na svadbe nezalezi, a cele tie roky som mu verila, dnes na to pozeram inac, ak by som mohla cas vratit, v zaciatkoch spoluzitia by som trvala na oficialnom specateni zvazku - svadba, cim by partner prejavil postoj, ze naozaj ma chce, ze chce so mnou rodinu, ze mi chce pomahat aj s dcerou atd. nechcela som ziadne osvojenie, aj ked dcera je polosirota, s tymto partnerom sme sa dali dokopy asi po roku a pol, kym som si ho pripustila blizsie, a milujem ho dodnes, len nase ocakavania boli rozdielne, a svadba s nim dnes mi uz nic nehovori, naco sa mam dnes vydat, ak uz rodinu mat nebudeme a s mojou dcerou su si cudzi?

@deboriah A prečo by ste nemohli mat rodinu?Dnes ženy rodia aj v štyridsiatke.Prečítaj si ,prosím,čo ti píše oldman,suhlasím s jeho názorom.Podla mna ho už nemáš rada a tak hladáš dovody pre ktoré sa s ním chceš rozist.Možno keby si prečítal čo všetko si tu napísala tak by bol v šoku ako si to ty cítila a ako on sám.Inak viem že manželstvo nezaručí štastný vztah ale ja som stará škola a určite by som tak dlho nečakala,možno si mala viac "naliehat" ak to bolo pre teba tak doležité.Vela štastia pri rozhodovaní.

@panidia dovolim si nesuhlasit, aka by to bola rodina bez mojej dcery?! a dodnes ho milujem, ak by som ho nemala rada, vobec by som sa netrapila s rozchodom, ja si nepotrebujem hladat dovody, ja sa neviem od neho odputot v emocnej rovine, to je moj problem, a pritom som to uz mala spravit velmi davno, to je moja chyba, viem, ze aj on mna ma rad, ale tak zvlastne, su v tom podmienenia, aj ked skryte a obalene do objektivnych ospravedlneni, to som vsak pred tym nevidela

@deboriah Nevies mu odpustit jednu vec a sice, ze sa z neho nestal nahradny otec tvojej dcery. To su ale veci, ktore sa nedaju vynutit, bud to tak citil, alebo to tak necitil. A na tebe bolo, ci ti to staci, alebo nestaci. Aky to ma teraz zmysel, hrabat sa v tom po 20 rokoch? Dcera je uz dospela, cochvila si bude zit svoj zivot.

Spytaj sa sama seba, ci s nim chces zostat, co pre teba predstavuje ako clovek, partner, nie ako otec tvojej dcery, ktorym nikdy nebol.

@deboriah
Uz by ste mohli prestat s obvinovanim.
@jeannna ma pravdu. Mali ste to riesit hned pokym sa dalo a nie po 20 rokoch nieco vycitat. Vlastny otcovia opustaju vlastne deti a nie je nicim vynimocne ak nahradny muz nema vztah k druhym detom. 20 rokov to neriesit a teraz hadzat vinu na druheho. Ved je to uz traaaapne! Spavali ste s nim a vtedy Vam nevadilo,ze s dcerou nie ste rodina ako sa patri? Teraz ked je dospela vycitate ze ju nevzal nikdy zo skoly? Moj muz si ma vzal s dvomi detmi a keby som videla ze k nim nema vztah tak ho nepotrebujem k zivotu. 20 rokov vam nevadilo,ze mate titul slobodnej zeny,matky....ZE po vasom boku nie je chlap,ktory bol s vami na vystupeni vasej dcery a odrazu to riesite,ze pri vas nestal? Zobudte sa a nerieste dokola to iste. Nikdy nie je neskoro zacat na novo.

@deboriah chápem, že ti vadí to, že neprijal tvoju dcéru. Ale až po 20 rokoch? dovtedy ti to nevadilo tak zásadne? Musím priznať, že ja tvojmu spôsobu uvažovania ani trochu nerozumiem. Mne by to vadilo úplne na začiatku a asi natoľko, že by sme sa možno aj rozišli. Neviem si dosť dobre predstaviť fungovanie - ja, moje milované dieťa a od partnera k tomu dieťaťu citové vákuum. A teraz, keď má dcéra 22 rokov, je to dospelá žena, ktorá o pár rokov odíde a bude mať vlastný život, tak teraz je to odrazu neprekonateľná prekážka?

@deboriah preco dcera nemoze byt sucastou vasej rodiny?

Došlo mi to neskoro preto, lebo všetky tie presvedčivé reči O tom, ako je to všetko pre nás,ma oklamali, verila som mu, až kým som si neuvedomila, že roky ušli, a budovanie niečoho už nemá pre mňa zmysel, v priebehu tých rokov som jeho nevsimavost ospravedlňoval pracovitostou, tým, že aj vlastní otcovia sú mnohokrát úplne mimo domov, a aj tým, že to musí chcieť on a to chce čas, a bola som rada , že som niekoho milovala aj on mňa, aj keď sme na seba mali malo času

@deboriah Pozri sa na to dnešným pohľadom.
20 rokov bol s vami v jednej domácnosti. Dcéra už má vek na to,aby sa osamostatnila (ináč aký má ona na to názor?),či chceš,aby si zasa ona kvôli tebe nemohla budovať svoj život?

@kokorunecka asi sama nevie. robi tu z neho totalneho vola.

@mawka Aj ja mám pocit,že nevie zaujať stanovisko.
Jeho možno vníma neutrálne,ale sebaľútosť vlastnej matky jej bráni v tom,povedať jej čo si skutočne myslí.

@kokorunecka tak ale ono je najlahsie vinit vsetkych okolo ked sa nieco poserie ako najst chybu (aj) v sebe a nieco s tym urobit. holt, niekto na to pride skor, niekto nikdy. a autorka je asi ten typ, ktory vidi chybu vsade okolo len nie v sebe.

@mawka Možno chalan nebol jej náboženského presvedčenia. Neuznal,že je bohyna 😀

@kokorunecka umrela som 😀

@mawka Jejda 😀 Strašne sa mi to sem hodilo,lebo to je až príliš podivuhodné.
Resp.som asi natoľko nemocničným prostredím utlmená,že mi rozum neberie,prečo matka kazí život dospelej dcére namiesto toho,aby opravila to,čo v podstate bez výhrad 20 rokov žila.

@kokorunecka no presne. si trafila do cierneho 😉

@mawka Odpovede sa asi dnes už nedočkáme ☹

@kokorunecka dockame. zajtra. a zase o tom istom a dokola 😕 😅

@mawka To už bude ale prípad pre psychiatra... ☹

Milá @deboriah,
v prvom rade si prestaň vyčítať to, čo si neurobila posledných 20 rokov. Čas niekedy uteká ako voda a ľudia si po 80 rokoch zrazu uvedomia že nežili, nevenovali sa deťom, no sú už na smrteľnej posteli. Čas je relatívny a popri povinnostiach osamelej matky - aj keď teda čiastočne s partnerom, ale bremeno starostlivosti bolo aj tak na tebe - je úplne normálne, že ti unikli tieto veci. Takže prestaň si sypať popol na hlavu, prestaň hľadať vinníka - vinní ste obaja - on, lebo nevedel a nezaujímal sa viac o to, čo chceš ty, aké potreby vo vašom vzťahu máš ty... a ty preto, že si svoje potreby nevyjadrila nahlas, lebo ako tu už niekto trefne spomenul - nememu dieťaťu ani vlastná mať nerozumie. A u mužov to platí dvojnásobne.
A po druhé - nerieš už jeho vzťah k tvojej dcére. Tvoja dcéra je dnes dospelá. Ich vzťah sa ešte stále môže zmeniť. Ale - dcéra je vo veku, keď si začne hľadať svoje rodinné hniezdečko, budovať vlastnú rodinu a to, či bude alebo nebude mať lepší vzťah k tvojmu partnerovi už vôbec nie je pre nu doležité. Tie roky keď ho potrebovala sú preč, nevrátiš to späť, a neboj sa, nie je na tom tak zle, mala starostlivú mamu, jeden dobrý rodič je stokrát lepší ako dvaja zlí.
No a po tretie - miluješ ho a on teba? A rozchádzaš sa? Helou!!! Preber sa!
Snáď sa nevzdáš lásky len preto, že tvoj partner neurobil niečo, po čom si túžila ty. Hold, nikto nie je dokonalý, vieš ako sa hovorí - milujte svojho partnera aj s chybami, to je skutočná láska? Tak presne o tom to je - jeho chybou bolo, že sa nezaujímal o tvoje potreby. Jeho plusy? Sama si o nich viackrát popísala.
Takže si trošku utrieď myšlienky. Prestaň s obviňovaním seba či jeho a potom sa zamysli, čo a ako si predstavuješ svoj život po odpútaní sa tvojej dcéry od teba - príde to čoskoro, to dúfam vieš. Chceš mať po svojom boku milujúceho človeka? Chceš hľadať niekoho iného?
Ešte na záver: vzťahov, v kt. panuje skutočná láska je ako šafranu. Taký človek sa nehľadá tak ľahko. Ak si rozumiete vo všetkých ostatných oblastiach - ak jediný kameň úrazu je jeho nezáujem o tvoju dcéru a to, že ťa nepožiadal o ruku... tak ste na tom skutočne fantasticky, ako málokto.
Držím palce, a s tým rozchodom počkaj, rozíď sa s chladnou hlavou.

@anatalia77 pri otázke či mám peniaze by som vzala nohy na plecia. panebože, čo sa to stalo s mužmi 😕

@deboriah Tvoja dcéra ta už nepotrebuje,nevyhováraj sa na nu,je dospelá,zachvílku si aj ona založí svoju rodinu.Spravaj sa tak ako to ty cítiš a mysli na svoje štastie a svoju buducu rodinu,myslím muža a prípadné bábatko...

Pozri mne sa zdá že ho jednoducho chceš vytrestať, pomstiť sa mu že ťa v tejto dôležitej veci sklamal. Neuvedomuješ si že sa pomstíš aj sebe. Realisticky sa pozri, ak nie si celkom výnimočná asi sa muži už o teba v tvojom veku trhať nebudú a ľahko zostaneš navždy bez partnera a podľa mňa je to smutný osud. Hovorím ti že po 20tich rokoch meniť niekoho koho máš stále rada (aj keď iste tá láska je iná ako bola na začiatku a je v nej aj trpká príchuť sklamania v jednej veci) a ktorý aspoň podľa skutkov stále má rád teba je hlúposť. Je len veľmi malá šanca že to neoľutuješ - musela by si nájsť niekoho s kým budeš šťastnejšia a ak ho doteraz nevidíš bude veľmi ťažké ho nájsť.
Tvoja dcéra ťa už potrebuje len málo, viac potrebuje si nájsť lásku a partnera pre život. V tom jej pomôcť nemôžeš. Dom už máte, takže by ste si ho mohli ešte zdokonaľovať a trochu viac si užívať život ako doteraz, nič vás už tak neženie. A síce nemáte spoločné deti ale možno budeš mať ty vlastné a on nevlastné vnúča a možno bude lepší nevlastný starý otec ako nevlastný otec. To u mužov býva často pretože už na nich nie je taká zodpovednosť za starosť o financie pre rodinu a pociťujú vinu že sa im nemohli až toľko venovať.ň
@anatalia77 možno ti len chcel ponúknuť výnimočnú investičnú príležitosť s mimoriadnym zhodnotením a ty si to nesprávne pochopila

@oldman50plus Presne tak,a ešte by som dodala ,Deboriah nastahuj sa k priatelovi do domu a dcere nechaj byt, ak si raz bude chciet založit rodinku bude ti velmi vdačná za takúto pomoc.

Napisali ste velmi vela veci,ktore ste 20 rokov chceli ale podla prispevku je evidentne ze ste si za tym nikdy nesli.vy ste si mysleli a boli ticho.no nememu dietatu ani vlastna mat nerozumie.

nememu decku ani vlastna mat nerozumie -kliseeeee, ak jednoznacne prejavim svoj postoj, netreba ho donekonecna opakovat, chlap je dospely muz s OP, nie decko, tak sa ma postavit k situacimiam ako chlap, nie ako decko, ktore treba do niecoho tlacit, ja to vnimam ako vyjadrenie postoja, myslim si, ze raz staci urobit, povedat, viackrat iba nesvojpravnym

@deboriah a uz ste sa rozisli?

Z tohto vyplýva len jedno, a nie som tomu rada. Chlapi sa nedomyslia, kým si sami nepovieme čo chceme.
Nepadlo ťa, že čakal, že povieš:
Ty si kúpil karfiol? A ja som mala chuť na rezeň. Poďme spolu kúpiť mäso.

myslim si, ze raz staci urobit, povedat, viackrat iba nesvojpravnym - aj ja si to myslím, ale po 20 tich rokoch spolužitia s mojím mužom, áno, áno, áno treba povedať viackrát, vystriehnuť čas, miesto a chvíľu.